Uživatel Gizz Butt pro vás přeložil obsáhlý příspěvek z Aseblogu, který se zaobírá našim neúspěšným vstupem do sezony.
Zábavný fakt, ktorý ste mohli zachytiť predvčerom bezprostredne po prehre 4-3 s Liverpoolom: Arsenal vyhral iba jeden krát v deň zahájenia sezóny Premier League za posledných sedem rokov. To bolo v sezóne 2014-2015, keď gól Aarona Ramseyho nám v nadstavení zabezpečil víťazstvo nad Crystal Palace.
Táto hororová show nadväzuje na minuloročnú prehru s West Hamom 2-0. V sezóne 2013-2014 sme utŕžili priepastnú prehru 1-3 s Aston Villou, zatiaľ čo predchádzajúce tri roky sme uhrali iba bezgólovú remízu so Sunderlandom a Newcastle, a remízu 1-1 s Liverpoolom. Pre našu ďalšiu výhru sa musíte obzrieť až do augusta 2009, v deň keď sme sa v Goodison Parku odtrhli z reťaze výhrou 6-1, potom, čo Denilson otvoril gólový účet petelicou spoza šestnástky.
Skrátka, príliš dlhú dobu sú naše výsledky z prvých kôl sezóny konštantne biedne. Niekto by mohol povedať, že to súvisí s predsezónnymi výjazdmi, cestovaním a lietaním, a možno na tom niečo bude pravdy. Patrí to však k futbalu, je to niečo s čím sa väčšina teamov musí vyrovnať, a iba málo z nich má takú príšernú bilanciu z úvodného kola ako my.
Jedna výhra z prvého kola za posledných sedem rokov. Nie je to náhoda, nie je to výnimka, je to pravidlo. A dôvodom je, že naša príprava skrátka nie je dostatočná. Súhlasím, mali sme EURO, s ktorým sme sa museli popasovať, ale to nie je výhovorka. V prípade top legionárov, je toto predsa súčasť dohody, budujete svoje mužstvo, aby ste to zvládli.
Arsene Wenger predvčerom nepoužil Mesuta Ozila, Oliviera Girouda, ani Lauranta Koscielneho, aby im poskytol nevyhnutný čas na oddych. Aby to odôvodnil, poukázal na zranenie harmstringu Aarona Ramseyho, naznačujúc, že využitie Welšana takto skoro v novej sezóne mu spôsobilo zranenie harmstringu. Alebo, jednoducho, hráča náchylného na tento typ zranenia, harmstringy proste opäť sklamali. Minulý týždeň po 63 minútach proti Manchestru City sám povedal:
„Je skvelé vrátiť sa a zahrať si posledný zápas pred začiatkom novej sezóny. Pre nás je to výborný tréning a byť opäť v akcii bol skvelý pocit. Cítim sa na Liverpool pripravený.”
Napriek niektorým názorom expertov, úplne chápem potrebu dať niektorým hráčom po letnom šampionáte voľno. Fanúšikovia Arsenalu veľmi dobre vedia, že nahnať hráčov naspäť do akcie môže mať nepriaznivé dôsledky. Pred nami je dlhá sezóna a Wenger je často kritizovaný, že nerobí práve to, čo spravil v nedeľu. Je jedno, že hráči s podobne skrátenou letnou prestávkou v iných kluboch hrajú, chýbajúce trio je však poriadne pozadu, čo sa týka ich fyzickej pripravenosti, a manažéra by ukrižovali, keby ktorýkoľvek z nich utŕžil zranenie proti Liverpoolu.
Čo ale neviem pochopiť je to, ako tento klub a jeho manažér vstúpili do sezóny bez hráčov na kľúčových postoch, keď dobre vedeli, ako veľmi sú potrební. To vykrúcanie, tá nerozhodnosť, to váhanie, to okúňanie – akokoľvek to nazvete – hralo dôležitú úlohu vo včerajšom výkone a výsledku.
Pozrime sa ako začalo toto leto. Podpísaním Granita Xhaku 25. Mája – čo bol pekný začiatok prestupového obdobia – Arsenal ďalej aktivoval výkupnú klauzulu Jamieho Vardyho 3. júna. Toto je útočník, o ktorom každý vie, že ho potrebujeme, a to že klub reagoval rýchlo, aby obsadil tento post, bolo veľmi povzbudzujúce… na pár dní. Zdalo by sa nepredstaviteľné, že by Vardy odmietol ponuku Arsenalu, nuž ale stalo sa, možno skôr než sme to očakávali, ale stále pomerne rýchlo. V polovici júna bola dohoda pochovaná.
Napriek tomu, po vyše dvoch mesiacov, to je 8+ týždňov, 60+ dní, vstupujeme do nedeľňajšieho zápasu bez útočníka. Snaha získať Vardyho bola tichým priznaním, že na tejto pozícii niekoho potrebujeme, my sme však začali sezónu s Alexisom Sanchezom, ktorý vôbec nevyzeral v pohode. Máme veriť tomu, že klub s finančnými prostriedkami ako Arsenal nedokáže nájsť útočníka na úrovni Jamieho Vardyho v spomenutom časovom období?
A potom obrana. Arsenal hral predsezónny priateľský zápas proti Lens 22. júla, v ktorom Per Mertesacker utŕžil ťažké zranenie kolena. Klub vedel o vážnosti tejto situácie skôr než vyšlo oficiálne stanovisko; BFG (Mertesacker) podstúpil chirurgický zákrok doma v Nemecku, a bol odpísaný na 5 mesiacov. V tom čase už malo zvoniť na poplach. Vedeli sme, že Koscielny sa vráti neskôr, a to znamenalo, že Gabriel a mladí hráči ako Calum Chambers a Rob Holding boli všetko, čo sme mali k dispozícii na začiatku novej sezóny (mimochodom, podpis Holdinga je tiež veľavravný. Bolton v máji odmietol ponuku 1,5 mi. libier. Prečo potom navýšenie tejto ponuky o ďalší milión trvalo dva mesiace? Možno sme nechceli hráčovi vyplácať mzdu 2 mesiace, alebo možno sme už naozaj takí neefektívny).
Rozhodnutie nepodpísať nikoho po zdevastovanom kolene Mertesackera – a ide len o rozhodnutie – ešte viac skomplikovalo zranenie Gabriela minulý víkend v zápase proti Machestru City. Ešte stále sme nikoho nepodpísali, a to je jednoducho bieda. V nedeľu mi bolo Holdinga a Chambersa ľúto, pretože obaja makali a oboch nechali bez podpory počas tých príšerných okamihov v druhom polčase, keď sa zdalo, že Liverpool nezastavíme. Nebola to neskúsenosť v ich spolupráci, kvôli ktorej sme prehrali, ale ostrieľanejšie duo by lepšie držalo pohromade, a nemyslím, že by nás Liverpool až tak rozoberal.
Neskôr sa k tomu vyjadril:
„Možno nám chýbalo trochu skúseností … ale myslím, že by ste si mali uvedomiť, že sme mali tiež trochu smoly. V príprave sme prišli o Mertesackera a Gabriela, a Koscielny ešte stále nie je fit. Niekedy jednoducho musíte prijať fakt, že všetko sa kontrolovať nedá, aj keď sa akokoľvek múdro snažíte.”
Je trochu smola stratiť Mertesackera na 5 mesiacov a Gabriela na dva mesiace pred tým ako sa sezóna vôbec začne. Avšak, nie je nič smolného na tom, že tri týždne od prvého zranenia nekonáte na prestupovom trh nič, čím by ste to vykompenzovali, a keď stratíte ďalšieho stopéra bez toho, že ste nahradili toho prvého, vaša smola sa dostáva viac na úroveň ľahostajnosti. Dôsledky boli v nedeľu na ihrisku badateľné, a na tomto sa proste nedá nič ospravedlniť. Keď vám horí dom, nečakáte či oheň sám zhasne, okamžite zavoláte 112. Nám však horí maštaľ a my sa iba prizeráme.
Je ťažké vyznať sa v tomto zmätočnom ovzduší. Po Man City sa Arsene Wenger s fyzickou prípravou zdal spokojný, keď tvrdil:
„Je vidno, že spolu už hrávame nejaký ten čas, čo našej hre dáva plynulosť a vzájomné porozumenie… po fyzickej stránke sme pripravení.“
A po včerajšom debakli:
„Po fyzickej stránke nie sme pripravení… nie sme schopní držať krok, pretože nie všetci hráči majú za sebou rovnaký stupeň prípravy.“
Ktoré z toho, teda? Jasné, že to druhé, ale iba v súvislosti s prehrou. Po víťazstve nad City sa všetko javilo pozitívnejšie. Dokonca aj situácia ohľadom Thea Walcotta momentálne pridáva k tejto zmätenej atmosfére. Po tom ako Walcott vyhlásil minulý týždeň, že už viac nechce byť útočníkom a chcel by sa vrátiť k svojej hre na krídle to Wenger odmietol a skonštatoval, že ho vidí ako útočníka, pretože ako krídelný hráč má v defenzívnej činnosti nedostatky. Takže, ako inak, začal sezónu s tým, že nechal hrať Walcotta na tej pozícii, o ktorej sa doslova vyjadril, že na nej s Walcottom nepočíta.
Po zahodení pokutového kopu, Wenger povedal, že Angličan bol určený na pokutové kopy, ale keď sa ho opýtali, či v budúcnosti vyberie niekoho iného, povedal:
„Neviem.“
Nuž, zdá sa to ako vhodná odpoveď na viacero otázok. Prečo ste nekúpili útočníka? Neviem. Prečo ste niečo nespravili s krízou v defenzívne? Neviem. Nakúpime hráčov potrebných na to, aby sme mohli súťažiť o titul? Neviem. Ako to, že objem financií Arsenalu – stále obrovský balík aj pri takto nafúknutom trhu – sa neminie na vylepšenie kvality tohto teamu? Neviem.
Ja tiež neviem. Nerozumiem tomu. Nevidím logiku, alebo príčinu toho, ako jednáme – resp. nejednáme – toto leto. Wenger dookola omieľa, ako by bol rád, keby sa prestupové okno zavrelo ešte pred začiatkom sezóny, a v tom sa s ním zhodnem. Myslím, že by sa malo, bolo by to lepšie pre samotný futbal. Ale neexistuje akákoľvek príčina, aby na seba uplatňoval takéto obmedzenie, skôr by sa mal uistiť, že jeho mužstvo je skonsolidované a pripravené na prvý zápas.
Ja viem, trh sa “rozhýbe” v poslednom týždni bla, bla, bla, ale ak chcete hráčov, nie je nemožné začať jednať a priviesť ich. Chápem, že to nie je ako v supermarkete, ale taktiež to nie je mínové pole, za aké ho považujeme a ako na ňom pôsobíme. Takmer každý hráč má svoju cenu, ale zdá sa, že nie sme schopní zmeniť spôsob, akým realizujeme náš biznis. V časoch väčšej finančnej tiesni, sme si zvykli – takmer sme boli vycvičení – na predstavu, že akýkoľvek prestup do Arsenalu bude sprevádzaný naším oooh a aaach nad tým, aký dobrý obchod sme uzavreli. Tieto dni sú už dávno preč. Pozrite si finančné výkazy, pozrite na peniaze v banke, pozrite na veľkosť a postavenie tohto klubu…avšak my sa stále správame, ako keby sme boli chudobný príbuzný.
To je dôvodom, prečo ma tak vytočili vyjadrenia Ivana Gazidisa z tohto leta. Ak vyšlete odkaz, a teda veľmi verejne, ohľadom toho, že nemôžete súperiť so svojimi rivalmi, tak vedzte, že takéto vyhlásenie jednoznačne zarezonuje. Samozrejme, všetci vedia, že po finančnej stránke sa nenachádzame na úrovni Realu Madrid, alebo Man United, ale neznamená to, že to musíte verejne vyhlasovať. Ak výkonný riaditeľ futbalového klubu povie, že “Nemôžeme súperiť” stane sa to sebanaplňujúcim proroctvom. Vytvorí to komplex menejcennosti. Vyvolá to postoj neochoty riskovať a myslím si, že to poškodzuje vnímanie samotného klubu. Možnože to má dopad aj na získavanie nových hráčov s túžbou vyhrávať, ktorí takýto odkaz vnímajú a pochybujú, či svoje ambície budú schopní v Arsenale naplniť.
Ak si to spojíte s manažérom, ktorý je nedotknuteľný a hovie si v každom futbalovom vrtochu – obzvlášť v súvislosti s míňaním prostriedkov – nastavíte sa na neúspechy a to je presne to, čoho sme boli svedkami predvčerom. Stanovi Kroenkemu je to jedno, Ivan Gazidis nespraví nič s konzervatívnou povahou Wengera na prestupovom trhu, a manažérova neschopnosť zaoberať sa jednoznačnými potrebami svojho teamu, bezprostredne viedli k nedeľňajšej prehre.
Úvodný deň sezóny, každý si je vedomý skutočnosti, že potrebujete obrancov, inkasujete štyri góly, ide to 100% na vrub manažéra, pretože to on robí 100% futbalových rozhodnutí v AFC. Aké je to šialené, tak je to predvídateľné a tak je to žalostné. Vzrušenie nad začiatkom novej sezóny sa za 90 minút vyparilo, hnev a roztrpčenie fanúšikov – pevne verím, že väčšina z nich na to všetko už chcela zabudnúť – sa opäť rozozvučali.
Možno sa tento týždeň dočkáme podpisu nového hráča, ktorý by trochu zmiernil naše obavy. Možno, by sme pred koncom prestupového okna mohli spraviť niečo iné, možno niečo veľké, ale je nemožné tvrdiť, že Arsenal sa opäť zachoval proaktívne. Niečo, čo malo byť zrealizované ešte pred výkopom, sa deje práve teraz, a možno pár z vás si bude myslieť – dokonca aj vtedy, ak to bude hráč, ktorého naozaj potrebujeme – že sa to deje len kvôli tomu, že doma to vrie.
Nedeľné poobedie bolo príšerné a dôvodom prečo bolo príšerné je Arsene Wenger. Áno, okolnosti nie sú ideálne, ale jeho jedinou úlohou je manažovať tieto okolnosti najlepšie ako vie, a to si myslím, že nespravil. Ani sa k tomu nepriblížil, a to je rovnako frustrujúce ako smutné.
Zdroj: Arseblog z www.arseblog.com (15/8/2016)
Preklad: Gizz Butt
