Sol Campbell

Napsal uživatel marty71

Úterý, 06 Březen 2007 22:53

Prinášam Vam profil skaly obrany Gunners a žijúcej legendy - Sola Campbella

profil

Celé meno: Sulzeer Jeremiah Campbell

Dátum narodenia: 18. september 1974

Miesto narodenia: Plaistow, Londýn

Výška: 188 cm

Prezývky: The Sol Man, The Rock, Big Black Sol

Pozícia: stredný obranca ( stoper, sweeper)

Číslo dresu: 23

Súčasný klub: Portsmouth

Mládežnícke kluby: Tottenham 1989-2002

Seniorské kluby: Tottenham 1992-2001, Arsenal 2001-2006, Portsmouth 2006-

Reprezentácia: Anglicko "21" - 11 zápasov, Anglicko - 69 zápasov

Úspechy: Tottenham - Ligový pohár 1999, Arsenal - titul 2001-2001,2003-2004, FA Cup 2002, 2005, Community shield 2002

Ranná kariéra:

Sol Campbell bol v mládežníckom veku zázračným talentom a bol súčasťou FA´s School of Excellence v Lilleshalli, predtým ako zakotvil v Tottenhame. Svoju kariéru začal neobvykle ako útočník.. Svoj debut v prvom tíme Sp**s si odbil v decembri 1992. V tomto zápase hneď vsietil gól po tom jako vystriedal Nicka Barmbyho, napriek tomu v tej sezóne už nenastúpil. Hrával na špici útoku a postupne na všetkých defenzívnych pozíciách, keď sa nakoniec o dva roky usadil na pozícii stredného obrancu. Kedže výkony klubového kapitána Garyho Mabbutta boli limitované zraneniami a vekom, tak sa zo Sola stal stabilný člen mužstva.

Svoj reprezentačný debut v drese Albionu si odbil proti Maďarsku 18. mája 1996, keďdo hry zasiahol ako náhradník. Napriek tomu že mal na konte len jeden repre štart, tak ho tréner Terry Venables nominoval na Euro 96, ako náhradu do defenzívy. Opať nastúpil jako striedajúci hráč, tentoraz pri víťazstve 2:0 nad Škótskom.

Počas ďalších dvoch rokov sa stal plnohodnotným členom mužstva nového trénera Glenna Hoddla, kde väčšinou pôsobil v obrane spolu s Garethom Southgatom a Tonym Adamsom. 24. mája 1998 sa stal Sol druhým najmladším kapitánom Anglicka po Bobbym Moorovi pri remíze 0:0 s Belgickom, vo veku 23 rokov a 248 dní. Campbell hral vo všetkých štyroch zápasoch Anglicka na Majstrovstvách Sveta 1998 vo Francúzsku.

Počas šampionátu v roku 1998 bol Sol súčasťou veľmi kontroverzného momentu v osemfinále proti Argentíne. Desať minút pred koncom zápasu za stavu 2:2, a bez vylúčeného Beckhama, Sol po rohovom kope vsietil gól do Argentínskej brány. Po tom sa rozbehoval oslavovať svoj prvý reprezentačný gól, ktorý by znamenal asi postup do štvťfinále, ale Shearerov súboj v šestnástke bol posúdeny ako faul. Anglicko nakoniec prehralo na penalty.

Campbell hral v úspešnej kvalifikácii na Euro 2000 a v troch zápasoch základnej skupiny turnaja, ktorú Anglicko opustilo po prehre s Rumunskom. Sol vstúpil do posledného roku kontraktu so Sp**s. Napriek tomu Campbell ako kapitán doviedol mužstvo do finále Ligového pohára, v ktorom zvíťazili nad Leicesterom City v sezóne 1998-99, Slepice nikdy nezískali väčší úspech ako počas Solovej kariéry v klube. Tento celkový výsledok pre Sola znamenal nenaplnenie sna, zahrať si Champions League.

Prestup do AFC

V lete 2001 Campbellovi vypršal kontrakt. Tottenham mu ponúkol kontrakt, ktorým by
sa stal najviac zarábajúcim hráčom v histórii klubu, ale nakoniec po pármesiacoch, keď
sa v médiách ukázali správy že chce v klube zostať, sa nakoniec rozhodol z klubu odísť,
a ísť do klubu s ktorým by mohol hrať Champions League. Napriek záujmu viacerých
špičkových klubov, zakotvil v Arsenale. Zaujímavé bolo že niekoľko týždňov pred
prestupom pre Sp**s Monthly vyhlásil že v živote nebude hrať v Arsenale, ale čo osud
chcel skončil u nás. Odvtedy ho fanúšikovia Tottenhamu začali nazývať „Judášom“, a človekom ktorý túži len po peniazoch.(viď Cashley Cole ), čím hrubo porušil svoju loajálnosť voči klubu. Campbell sa priznal že stále miluje Tottenham, a chce aby to fanúšikovia pochopili ako profesionálne rozhodnutie. Veď vysvetlite to anglickým fans:) Fakt že opustil klub za nezverejnenú sumu ešte viac nahneval fanúšikov Sp**s. Čo už.:) V jeho prvej sezóne za Arsenal(2001-2002), si Sol vychutnával pokračujúce štastie, keď vyhral s Arsenalom Premiership a FA Cup, čiže Double. Jeho partner v defenzíve, Tony Adams, ukončil kariéru na konci sezóny a prenechal Campbelovi miesto v klube aj reprezentácii.

Sol vstrelil svoj premiérový gól v repre na MS 2002 v otváracom zápase
skupiny proti Švédsku. Anglicko remizovalo 1:1, ale potom porazilo Argentínu a Sol bol súčasťou pevnej defenzívy pri výhre 1:0. Anglicko postúpilo do štvrťfinále, kde nakoniec vypadlo s neskoršími víťazmi, teda Brazíliou. Campbell bol jediný hráč Anglicka, ktorý bol zvolený do FIFA All-Star Teamu turnaja.

Neskoršia kariéra:

Po Eure 2004, Sol naďalej hral za Arsenal, získal FA Cup (2004-2005), napriek tomu sa jeho pozícia v repre oslabovala, keďže sa počas jeho vykrištalizovala nová stopérska dvojica a to Terry – Ferdinand. V októbri 2005 sa so 66 zápasmi zaradil medzi 20 hráčov s najviac štartmi za Anglicko.

V sezóne 2005-2006 bol zasiahnutý mnohými zraneniami a poklesom formy. Pri domácej prehre 3:2 s West Hamom United, 1. februára 2006 mal veľký podiel na prvých dvoch góloch, a nakoniec bol cez polčas vystriedaný. Hneď opustil priestory štadióna a nezostal ani na druhý polčas. Robert Pires priznal že Sol sa v tom čase vysporiadaval s ťažkými problémami v osobnom živote. Sol nenadviazal počas ďaľších dní žiadny kontakt s klubom. Nakoniec sa do trénigu zapojil až 6. februára a po 10 týždňoch nastúpil vonku proti Portsmouthu pri remízovom zápase. V tomto zápase si pre zmenu zlomil nos, takže bol operovaný.

Vrátil sa 25. apríla 2006 v odvete semifinálového zápasu prot Villarealu v Španielsku, pri bezgólovej remíze, ktorá dostala Gunners do finále. Vo finále ligy majstrov na Stade de France Sol vsietil otvárací gól hlavičkou, po priamom kope Thierryho Henryho. Zápas sa ako každý fanúšík vie, bohužial skončil prehrou 2:1.
Campbell bol nominovaný na MS 2006 v Nemecku, ale bol až treťou možnosťou na post stopéra, keďže Eriksson preferoval duo Terry-Ferdinand. Nakoniec po zrnanení Ferdinandanastúpil ako náhradník proti Švédsku, čím sa stal jediným Angličanom, ktorý nastúpil na 6 po sebe nasledujúcich šampionátoch, či už svetových alebo európskych. V júni 2006 mal na konte 69 zápasov a 1 gól. Nakoniec sa sám rozhodol po MS ukončiť reprezentačnú
kariéru.

Arsenal 8. júla 2006 oznámil že sa Solove cesty s klubom rozídu, z dôvodu omladenia obrany.
Sol odohral za Arsenal 197 zápasov, v ktorých dal 11 gólov

Portsmouth:

8. augusta 2006 skompletizoval svoj prestup k Pompey, keď podpísal 2-ročný kontrakt. Vyzeralo to ako prekvapujúce rozhodnutie, keďže povedal Wengerovi, že chce hrať mimo Premiership pretože mal ponuky z Olympiqu Marseille a Fenerbahce Istanbul.
Jeho pôsobenie začalo úspešne s novým kolegom v obrane Primusom, keď udržali
čisté konto v 5 zápasoch po sebe. Sol vstrelil svoj prvý gól pri víťazstve 3:1
nad Sheffieldom United 23. decembra 2006.