Celé meno: Robert Emmanuel Pires
Dátum narodenia : 29. október 1973
Miesto narodenia: Reims, Francúzsko
Výška: 185 cm
Prezývky: Bobby, Le Bob, Super Bob
Pozícia: ofenzívny záložník, krídlo
Súčasný klub: Villareal
Číslo dresu: 7
Mládežnícke klu by: Reims 1989-92, FC Méty 1992-93
Seniorské kluby: FC Méty 1992-98, Marseille 1998-00, Arsenal 2000-06,
Villareal 2006-súčastnosť
Reprezentácia: Francúzsko 1996-2004
Kariéra vo
Francúzskej lige
Robert Pires ako absolvent futbalovej akadémie FC Méty si
odbil svoj
seniorský debut v roku 1993 proti Lyonu. Počas
šiestich rokov, v ktorých
pôsobil v FCM vsietil 43 gólov v 162 zápasoch
a vyhral s mužstvom
francúzsky Ligový Pohár. Následne prestúpil za 5 miliónov
liber
do Olympique Marseille v roku 1998.
V Marseille pôsobil dva roky. V jeho prvej
sezóne mu unikol titul len
o jediný bod a v druhej sezóne ho postihli
osobné problémy, čo ho
doviedlo k bojkutu s klubom na konci sezóny.
So svojou prvou ženou Nathalie sa oženil v roku
2002, ale tento vzťah nevydržal dlho, keď sa už v júni 2004 rozviedli.
Potom sa Robert oženil so svojou dlhoročnou priateľkou Jessicou, ktorá bola
profesionálnou modelkou
z Austrálie, po skončení sezóny. Spoločne sa im
narodilo ich prvé dieťa
a to dievčatko 8. októbra 2005, ktorému dali meno
Naya.
Kariéra
v Anglicku
Arsenal získal Piresa v roku 2000 za 6 miliónov
libier, potom ako Marc Overmars odišiel do Barcelony za rekordných 25 miliónov
libier, čo je
doteraz najväčšia suma zaplatená za holandského hráča.
Samozrejme
Robertova forma bola úplne iná, preto ho mnoho ľudí
kritizovalo, po jeho
vyhláseniach, že anglický futbal je príliš fyzicky
náročný. Napriek tomu
že sa jeho forma pomaly rozbiehala, skóroval po krásnom
sóle proti Laziu
v Lige majstrov v sezóne 2000-01 a takisto
dal víťazný gól proti Sp**s
v semifinále FA Cupu, keď neskôr Gunners nakoniec vo
finále podľahli
Liverpoolu 2:1. 
V sezóne 2001-02 sa Robert naplno zžil
s anglickým štýlom a odohral
jednu zo svojich najlepších sezón za Arsenal. Pires
strelil niekoľko
skvelých gólov proti Boro a Aston Ville. Proti Aston
Ville, si spracoval
dlhú loptu od Freddieho obhodil si Boatenga a zakončil
akciu krásnym oblúčikom, keď prekonal Petera Schmeichela. Andy Gray , ktorý
komentoval tento zápas s veľkými úžasom a úctou
okomentoval tento gól.
Robert viedol tabuľku asistencií a bol ocenený FWA,
čiže cenou futbalových
novinárov ako hráč roka.Robert viedol tabuľku asistencií
a bol ocenený FWA, čiže cenou futbalových novinárov ako hráč roka.
A to napriek tomu, že
posledné dva mesiace sezóny bol zranený.
Po dlhšej prestávke sa vrátil späť do zostavy
v Novembri 2002 ako
náhradník v zápase proti Auxerre v Lige
Majstrov. Robert vstrelil v 14 gólov
v 26 zápasoch Premier League, a dával víťazný
gól vo finále FA Cupu
proti Southamptonu.
Le Bob bol dôležitou súčasťou v boji
o Premiership v sezóne 2003-2004,
keď Gunners získali titul a prekonali 115 rokov
starý rekord, keď
neprehrali ani v jednom zápase sezóny. Robert spolu
s Thierrym v tejto
sezóne vsietili spolu 57 gólov vo všetkých sezónach.
Pires začal sezónu
nádherným gólom na Anfielde, ktorá odštartovala jeho
vynikajúcu sezónu.
Pires predvádzal fanúšikom futbal plný techniky, fínt
a skvelých zakončení.
Jeho najpamätnejšie góly vstrelil proti Liverpoolu,
Boltonu a Leedsu.
Prekvapil mnohých ľudí v prvom zápase LM proti
Chelski, keď prehlavičkoval
Terryho a vyrovnal na konečných 1:1. Nanešťastie
Arsenal vypadol gólom
Bridga z 88. minúty v domácej odvete. Pires
naďalej ukazoval svoje
špílmacherské schopnosti ktoré okorenil gólom proti
Sp**s, v ktorom
Gunners remizovali 2:2 a získali vytúžený titul
práve na WHL.
V tejto sezóne vstrelil obdivuhodných 14 gólov
a zaznamenal aj
7 asistencií v Premier League.
V sezóne 2004-2005 získal po druhýkrát FA Cup, keď
Arsenal
porazil ManWho na penalty. Piresa striedal Edu v 2.
polčase predĺženia.
Počas sezóny 2005-2006 rokoval s Arsenalom
o novom kontrakte, v nádeji
novej dvojročnej zmluvy. Ale politika klubu bola
a je taká, že hráčom
nad 30 rokov ponúkol klub iba ročnú zmluvu. Pires začal
sezónu slabšími
výkonmi keď boli pred ním uprednostňovaní krídelní hráči
ako Ljungberg
Reyes a Hleb. Nakoniec jeho forma postupne gradovala
a to hlavne v januári
2006. Vo svojich 33 rokoch stále strielal viac gólov ako
jeho mladší
kolegovia. Robert Pires odohral posledný zápas za Gunners
vo finále
proti Barcelone, keď bol obetovaný a striedaný kvôli
vylúčeniu Jensa
Lehmanna počas zápasu. Robert opúšťal ihrisko veľmi
sklamaný. Sezónu
ukončil ako druhý najlepší strelec tímu s Van
Persiem. Medzi jeho dva
najpamätnejšie momenty sezóny patril atak na Patricka
Vieiru, ktorý viedol
k prvému gólu a potom to bol skvelý pas na
Fabregasov gól. Arsenal ako
všetci určite viete porazil doma Juve 2:0.
V máji 2006 prijal ponuku Villarealu po mesiaci
špekulácií, počas ktorých
hral Arsenal aj proti Villarealu v semifinále Ligy
Majstrov. Vo finále striedal
už v 20. minúte, ďalej už tento príbeh poznáte...
Jeden z najhlavnejších dôvodov, prečo sa rozhodol
opustiť Arsenal
bol ten, že už necítil Wengerovu podporu. A takisto
sa priznal že jeho
posledná sezóna bola plná sklamaní, keďže často sedával
na lavičke
a všetko to vyvrcholilo finálovým vystriedaním.
Piresa to veľmi ranilo,
keď zistil že mu už Wenger na ihrisku nedôveruje.
Počas oficiálneho predzápasového programu proti Wiganu
11. 2. 2007
sa Robert priznal že mu finálové striedanie zlomilo
srdce. „ Bol som veľmi
sklamaný. Keď som videl svoje číslo na tabuli nemohol som
uveriť vlastným
očiam. Bol to môj posledný zápas po šiestich rokoch
pôsobenia v klube a to
všetko sa udialo pred mojou rodinou práve v Paríží,
kde som získal titul
majstra sveta. Bolo to pre mňa veľmi ťažké." povedal.
Kariéra vo Villareale
Pires prišiel do Villarealu
v lete 2006 po vypršaní kontraktu. Podpísal
dvojročný kontrakt. Svoj prvý gól
strelil za klub v predsezónnom
prípravnom zápase proti Newcastlu.
Neskôr 18. augusta 2006 si poranil
koleno v prípravnom zápase proti
Cádizu a nasledovala operácia. Piresovi
predpokladali pauzu 6 mesiacov.
Robert sa priznal, že ak mu skončí zmluva
s Villarealom ešte by si rád raz
zahral za Arsenal.
Reprezentačná kariéra
Pires vyhral s Francúzskom MS
1998 a EURO 2000, kde prihrával Trezeguetovi na víťazný gól. MS 2002 kvôli
zraneniu zmeškal. Takisto
hral na Olympíjskych hrách
v Atlante 96 a EURE 2004. Keď sa dostal
Domenech na lavičku Les Bles Roberta
z nominácií vynechával. Povráva sa
že Domenech ho vynechával
z nominácií kvôli svojej až šialenej poverčivosti, čo znamenalo že
nenominovával žiadnych Škorpiónov pokiaľ to bolo možné.
Veď spravte si svoj názor. (pozn.Mne nikdy
osobne nepripadal Domenech normálny ) Robert
odohral v repre 79 zápasov, v ktorých strelil 14 gólov.
Pre mňa osobne zostane Robert navždy
v mojom srdci a budem na neho
spomínať ako na jednoho
z najlepších hráčov akých som kedy videl
hrať za Arsenal.