Kritika obrany

Umenie bránenia vo futbale podstúpilo prekvapivú transformáciu za posledných približne 20 rokov. Kvalita jednotlivých obrancov vo všeobecnosti zaznamenala pokles. Mená ako Paolo Maldini, Franco Baresi, Alessandro Nesta, Tony Adams, Jaap Stam alebo Marcel Desailly v deväťdesiatych rokoch formovali kontúry futbalu. Na začiatku milénia boli zas na vrchole obrancovia ako Sol Cambell, Rio Ferdinand, Fabio Cannavaro, Lucio a Carles Puyol.

Nemyslím, že z mojej strany ide o nostalgiu so slzami v očiach, keď vyhlásim, že dnes vo svete futbalu existuje iba málo stopérov podobného kalibru. Dokonca aj Thiago Silva, mnohými považovaný za vynikajúceho stredného obrancu, bol vyradený z reprezentačného teamu, kvôli tomu, že v niektorých rozhodujúcich momentoch sa ukázal byť viac ako nespoľahlivým. Myslím, že sa môže jednať o výsledok niekoľkých nesúvisiacich, ale významných príčin.

Pozornosť médií v súvislosti s futbalom nebola nikdy upriamenejšia na jednotlivca ako je dnes, no napriek tomu sa šport rozvinul smerom k stále kolektívnejším taktickým štruktúram. Odklon od tradičného útočného dua spôsobil, že obrancovia podstupujú menej duelov 1-na-1 s útočiacimi hráčmi. Mnoho teamov má dnes úplne plynulý útočný aparát, čo znamená, že dni keď sa Alan Shearer a Tony Adams o seba trieštili ako vlny o skaly, sú nateraz preč.

V reakcii na plynulé útočné formácie sa defenzívne riešenia museli menej zamerať na jednotlivcov. Väčšinou sa stáva, že teamy, v ktorých stopéri, ktorí majú na starosti určeného útočníka, sa musia vysporiadať s celým kŕdľom nabiehajúcich hráčov. Útočná hrozba nabrala rôzne formy, a aby sa s nimi teamy mohli vyrovnať, defenzívne prístupy sa museli stať flexibilnejšími. Skrátka, inteligentné defenzívne systémy a šikovní alebo obetaví hráči, ktorí v rámci nich operujú, sú omnoho dôležitejší než kvalita jednotlivých obrancov.

V tejto súvislosti boli pozmenené pravidlá tak, aby zvýhodňovali útočníkov. Oberanie zozadu, agresívnejšie zákroky, okopávanie alebo rozčúlené zdvíhanie rúk sú dnes postihované oveľa intenzívnejšie.  Skrinka s náradím pre obrancov bola za posledné roky značne vybrakovaná, a ponúka tak oveľa menej možností ako odstaviť útočníkov.  Došlo na akési ‘odblokovanie’, ktoré sa stalo účinnou taktikou zneškodňovania súperov. Úspešné teamy prišli s kreatívnymi riešeniami ako vyvážiť tento hendikep.

Portugalsko bolo toto leto na Eure úspešné svojou konzervatívnou jednotou, založenou na hlbokom bloku, disciplínou a tvrdou prácou. Atlético Madrid si osvojilo podobný prístup v zápasoch Ligy Majstrov s elitnými klubmi Európy. Pep Guardiola využíval držanie lopty ako rozhodujúcu defenzívnu zbraň. Držanie lopty od vašich súperov odzbrojuje ich schopnosť vytvárať tlak na vašu obrannú líniu. Mnoho trénerov obľubuje vysoko-oktánovú nátlakovú hru, ktorá efektívnym spôsobom vyzýva súpera ku chybám.

Zatiaľ čo plne súhlasím s potrebou Arsenalu zaplniť post stopéra, myslím, že naša obrana si vyžaduje minimálne toľko pozornosti na tréningu ako na prestupovom trhu. Arsenal proste nebráni kolektívne a myslím, že akýkoľvek stredový obranca, ktorého podpíšu, takmer jednoznačne nebude v Arsenale schopný naplniť svoj potenciál. V tomto ohľade je celkom príznačná klubová história v rozvíjaní mladých talentov na stopérskom poste.

Philippe Senderos, Johan Djourou a Matthew Upson sa jednoducho nezdokonalili tak, ako sa od nich očakávalo. Môžeme tvrdiť, že po tom ako sme prišli o upokojujúcu prítomnosť Sola Campella sa ani Kolo Toure nechytil. Jednanie manažéra môže naznačovať, že aj Calum Chambers sa môže podobne pobrať na cintorín defenzívnych prísľubov. (#WelcomeRobHolding). Nie je tajomstvom, že defenzívna činnosť nie je Arsenovou trénerskou silnou stránkou a tiež, že to ani nepovažuje za prioritu. To by mohlo vysvetľovať, prečo  jeho trénersky team bol tradične z väčšej miery zostavený z bývalých obrancov.

Wengerové teamy sú schopné dobrého bránenia, keď ich nastaví na disciplinovanejšie poňatie hry. Toto platí pre väčšinu teamov: Tony Pulis vytvoril použitím rozumných materiálov nejednu húževnatú obrannú líniu, pretože spoluhráči z útoku a stredu poľa dostali pokyny, aby nenechávali obrancov oddelených. V Lige Majstrov 2005-06 zaznamenala cháska v obrannej štvorici Arsenalu 10 zápasov po sebe bez inkasovaného gólu, pretože zvyšok teamu bol zostavený tak, aby ich chránil.

Arsenal sa definuje ako útočný team, čo vždy znamená, že budeme trochu exponovaní.  To je v určitej miere v poriadku; tento spôsob nám už predtým priniesol úspech. United pod Fergusonom boli zostavení veľmi podobne. Vtedajší United a Arsenal boli vo veľkej miere závislí na jednotlivých obrancoch: Adams, Stam, Campbell, Ferdinand. V prvej polovici svojho pôsobenia bol Wenger schopný zohnať podobné typy ako Adams a Campbell, ktorí obrannú štvoricu držali pohromade.

Pravdepodobne si podobnú úlohu predstavoval aj pre Williama Gallasa, ktorý sa však ukázal ako schopný stopér, ale mizerný líder. Per Mertesacker je poslednou akvizíciou s charakterom ‘profesora obrany’ – titul, ktorý Wenger udelil Adamsovi. Per je vynikajúcim stopérom, ale nie podobného razenia ako Adams, alebo Campbell. Avšak treba povedať, že Per sa tiež stal obeťou zastaraného myslenia spojeného s týmto kľúčovým postom. Arsenal neprideľuje bráneniu veľkú hodnotu. Stále sa na defenzívu hľadí, ako na niečo, čo je úlohou stopérov, s prípadným defenzívnym štítom, ktorý je v pohotovosti pripravený hasiť, v prípade vypuknutia požiarov.

Úroveň obrancov, na ktorých Arsene svojho času spoliehal pri upevňovaní svojej defenzívnej štvorice, už viac nie je k dispozícii, pretože defenzívna činnosť už viac takýmto spôsobom jednoducho nefunguje. S pocitom zatrpknutosti som sledoval, akým spôsobom došlo v nedeľu ku gólu Phiippa Coutinha. Liverpool pred ním zahral sériu 19 prihrávok. Loptu si neposúvali extra rýchlo, alebo presne. Toto nebolo predstavenie, ako keď Xavi s Iniestom svojho času miešali loptu po ihrisku ako hokejový puk. Toto bol akýsi Jordan Henderson a spol, ktorí si medzi sebou vymenili pomerne nepresnú sériu prihrávok a dotykov bez jediného zákroku z našej strany.

Táto akcia sa neudiala v 88. minúte, keď sú energetické zásoby teamu vyčerpané. Bola to 56. minúta, teda únava nemohla byť príčinou. Išlo o čistú nečinnosť pri hre bez lopty, čo je u nás príliš bežným javom. Bez lopty sa útok a stred poľa Arsenalu buď rozpadne na pohodový jogging smerom k vlastnej bráne, alebo stoja s rukami vbok a sledujú, ako ich defenzívny spoluhráči bojujú kuchynským náčiním proti popravčej čate.

Podobne ako Meursault v knihe Alberta Camusa, naši hráči sa vnímajú ako nestranný pozorovatelia tohto temného cirkusu. Posun v tomto prístupe je pre mňa oveľa dôležitejší než podpísanie nového stopéra. Keby som bol dostupným stopérom na prestupovom trhu, netešil by som sa z príležitosti pridať sa k Arsenalu. Stupeň, akým budete exponovaný v defenzíve vám zabráni dosiahnuť váš plný potenciál a väčšina prizerajúcich sa to označí ako vašu chybu. Ak ste stopérom, tak pridať sa k Arsenalu, je to isté ako keby ste boli kura a pridali sa ku KFC.

Zdroj: Tim Stillman (@Stillberto); www.arseblog.com z 18/08/2016

Preklad: Gizz Butt

Komentáře

  1. Leeroy (karma: 36) #1

    Vynikající článek. Přesně toto jsem tu nedávno psal (samozřejmě né v tak krásné a uhlazené formě). Jde o to, že náš tým postrádá disciplínu a schopnost koncetrace bránit jako tým od obránců až po útočníky či křídla po celých 90 minut (a to není problém jenom průměráka Walcotta …. to je dokonce i problém mého velikého oblíbence Oxe). My nejenom že jsme bránili svého času pouze s defenzivním štítem a obránci… my dokonce jeden čas na hřišti neměli ani toho defenzivního štíta. A když inkasujeme, tak se nám hra sesype jako domeček z karet a disciplína pak už jde zcela do pryč. Možná statisticky dostáváme méně branek než v minulosti, ale v minulosti jsme jich více dali … měli jsme brutální ofenzivu. Nyní jsou zápasy, kdy bráníme dobře, ale v KLÍČOVÝCH zápasech pravidelně selháváme a proto nemůžeme myslet na titul v PL či v LM. V PL určitě ne a v LM ……… to by musela být obrovská haluz, ale soudě podle posledních let a našich konců v osmifinále…..

  2. aramaki (karma: 7) #1

    Ten záver je trošku prehnaný (Koscielny sa vypracoval na svetového stopéra a stabilného hráča vo franc. repre, pri hodnotení kariéry stopérov z minulosti sa neberú do úvahy iné faktory, ktoré mali vplyv), ale v podstate sa s tým súhlasiť dá. Stále ma dokáže prekvapiť, keď čakám, že sa Ox alebo Theo už konečne naučia vracať a zodpovedne brániť a potom príde zas to isté, pohodičkové vyklusávanie, nedôraz pri osobných súbojoch… Inak trošku OT : zaujímavý názor špan. futbal. experta Guillema Balaguea na SkySports : Valencia as a club need to sell. The Valencia coaching staff want to keep Mustafi. Arsenal are not paying what Valencia want which is near €40m. Valencia are also saying they do not want to sell a key player in the last week of the transfer window. Arsenal say they do not want to pay ahead of his real value. So that is where we are. By the way, I do not think Mustafi is good enough for Arsenal but there are not many good centre-backs available in the market right now. He would be a slight improvement on their current centre-backs but he is not worth the fee suggested…

  3. maxtej (karma: 265) #1

    Jsou tam určitě zajímavé postřehy hlavně ve smyslu, že jako tým často neumíme společně bránit, ale jinak mi článek přijde hodně poplatný současné nešťastné situaci, která vznikla se zraněními Pera a Gabriela a čtyřmi góly od Liverpoolu, tak měl někdo potřebu ještě přisypat trochu soli do ran.
    Když se Arsenal právoplatně považuje za ofenzivní tým, tak by měl také myslet na problémy v útočné části hry, a těmi jsou především neproměňování šancí, které Özil a spol. vytvořili převážně pro Girouda. Při kolika těch jeho hlavičkách těsně vedle jsem doma u TV lomil rukama? Je to jen smůla? Prostě asi Oli potřebuje občas prostřídat s jiným útočníkem, kterého zatím nemáme. Jedině, že by se zázračně chytil Akpom. Walcott ať se radši soustředí na křídlo, když už bude mít tu šanci.
    Takže dá se říci, že máme problémy jak v obraně, tak v útoku, ovšem podle počtu obdržených gólu jsme měli druhou nejlepší obranu v lize (36 gólu stejně jako Leicester, nejlepší byli s 35 ManU a Tottenham).
    A když se tedy považujeme za tým hrající útočný fotbal, tak bychom měli zápasy vyhrávat tím, že dáme hodně gólů. Přičemž je fakt, že minulý ročník PL v byl v tomto ohledu dost slabý pro všechny týmy (nejvíc Man City se 71 vstřelenými brankami, my 65) Hlavní je zajistit, aby se neopakoval výbuch proti Liverpoolu. Když umíte dát Liverpoolu 3 góly, tak byste ten zápas neměl prohrát.

      • maxtej (karma: 265) #1

        Jasně, to je taky potřeba brát v potaz, ale pořád jsme taky mohli vyhrát 3:1 i přesto, že před poločasem vyrovnali. Ale to bychom se zas pouštěli do „co by kdyby“ a to je zbytečné.
        Jsme nesmírně psychicky slabý tým. Nevím, proč bychom měli dostat po poločase v krátkém sledu 3 góly kvůli tomu, že vyrovnali těsně před pauzou. Samozřejmě je to povzbudilo a pak na nás chtěli vletět, ale pořád to skóre 1:1 neznamenalo nic, kvůli čemu bychom se měli takto rozložit. Hrát 1:1 v poločase s Liverpoolem není žádná tragédie.

    • Boby (karma: 860) #1

      Súhlasím…záver bol jednosmerne účelovo preexponovaný v rámci aktuálnych problémov…
      Všetci si určite pamätáte,akú zmenu sme v obrane zaznamenali po nástupe Boulda do tímu…nemyslím si,že AW a spol. sa obrannej činnosti venujú povrchne,autor trošku zámerne vynechal to,kto v prvom zápase nastúpil/nemienim sa venovať dôvodom!…/,ale hlavne to,že za posledných cca 6 sezón,má náš počet inkasovaných gólov klesajúcu tendenciu/myslím,že počty gólov som tu dával v debate s Japanasom…/…tieto štatistiky pomohol,tak ako píše Leeroy,korigovať aj nástup kvalitného def.štítu,aj práca či zmena brankárov…aj keď súhlasím s tým,čo si napísal na margo nutného výrazného zlepšenia naších štatistík v útočnej hre,tak napriek tomu by som tie nezdary v obrane týmto nezakrýval…všetci pocitovo chápeme,že tam problém máme,a prvým krokom je nutnosť vylepšiť hráčsky miesto kde nás to výrazne najviac tlačí/nemienim to rozoberať,lebo je to všade,a už to na mňa skáče aj keď otvorím chladničku ;o))…/…tou podstatnejšou vecou,je konečne pointa článku,áno doteraz nám chýba vymakaný systém bránenia celého tímu a naučené schémy pri možných kritických situáciách…okrem psychickej odolnosti,ktorá práve z toho vychádza,že hráči nevedia čo majú konkrétne robiť,nám chýbajú práve tie schémy,jednoducho účelne použiteľný „polopatistický manuál“ konkrétneho správania sa každého hráča v nebezpečných situáciách pred vznikom kritického momentu,ako aj po inkasovaní gólu…ale toto sme už zaregistrovali,a do šrubky rozobrali,počas minulej sezóny po zápasoch s DNA…

      • maxtej (karma: 265) #1

        Tak o těch posilách tu máme milion dalších příspěvků a je to jasné, že potřebujeme dalšího hráče na stopera, pokud možno „top quality“. Jenom i když někdo přijde, tak to bohužel nemusí znamenat zlepšení naší obranné činnosti jako celku. Já se hlavně podivuju nad tím, že když to jde proti Bayernu (naše výhra minulý podzim, nebo tehdy precizně proti City s Coqem a Cazorlou v hlavních rolích), tak že to nejde v jiných zápasech.
        Určitá obětavost a zřejmě i taktické pokyny tam chybí. Takový úspěch Leicesteru s jejich kádrem minulou sezonu byl vlastně sen, a přitom pozitivní inspirace, že pokud se hraje zápas, kde bude potřeba hodně bránit, tak to celý tým díky spolupráci zvládne.

        Pár takových zápasů jsme odehráli, ale to bylo díky taktice předem připravené před zápasem. Jinak se snažíme hrát vždycky to svoje – Wenger taktiku v průběhu zápasu většinou nemění – kombinovat a držet balon, což je sebevědomé a správně, jenže zároveň nejsme schopní to sloučit s poctivým a hlavně účinným návratem do obrany, když nastane náhlá ztráta míče, která je tím pravděpodobnější, čím víc naši techničtí hráči zkoušejí 1 na 1 nebo hrát přihrávky víc na riziko ve prospěch pěkného fotbalu, což, jak říkám, já chci a taková útočná hra je jen dobře pro fotbal, akorát musím souhlasit s tou pasáží v článku i s tebou, že bránění celého týmu není v mnoha zápasech dostatečné.
        V PL už se neodehrávají žádně „jednodušší“ zápasy, kde jde jen o to, kolik dáme gólů, což dřív možná někteří hráči Arsenalu mohli zažít a pořád si asi myslí, že to vždycky nějak dají, když budou vyklusávat zpátky.
        Chybí nám ta soudržnost v obraně v některých zápasech s těmi „papírově slabšími“ týmy, se kterými jsme ztratili spoustu bodů. A tím víc by si to měli uvědomit proti Liverpoolu a v podobných prestižních zápasech. Je fajn mít sebevědomí, že jako hrajeme doma a máme na to, ale takové zápasy nejsou žádná limonáda, tam je třeba nechat všechno.

Napište komentář

Musíte být pro přidání komentáře.