Ray Parlour

Celé meno. Raymond Parlour
Dátum narodenia:
7. marec 1973
Miesto narodenia
: Romford , Anglicko
Výška
: 178 cm
Prezývky:
The Romford Pelé, Pizza, Sugar Ray
Pozícia:
záložník
Súčasný klub
: Hull City
Mládežnícke kluby:
Arsenal 1989-1992
Seniorské kluby
: Arsenal 1992-2004, Middlesbrough 2004-2007, Hull 2007-
Reprezentácia
: Anglicko „21“ – 12 zápasov, Anglicko – 10 zápasov


Arsenal a reprezentácia

Ray hrával za Arsenal obdivuhodných 14 rokov. Do Arsenalu prišiel v roku 1989 a svoj debut si odbil proti Liverpoolu 29. januára 1992. Parlour naďalej hrával za Arsenal aj napriek jeho mnohým problémom s disciplínou. ( napr. pri naháňačke s Hong Kongským taxikárom počas turné Arsenalu v Ázii.) Za Anglickú „21“ odohral 12 zápasov.

Do základnej zostavy sa prebojoval v sezóne 1994-95 a hral vo finále Pohára víťazov pohárov , keď Arsenal podľahol Zaragoze. Parlour bol aj po príchode Arsena Wengera plnohodnotným členom tímu a nastupoval vo väčšine zápasov na pravej strane zálohy alebo ako stredný záložník. V sezóne 1997-1998 získal s Arsenalom Double. Vo finálovom zápase FA Cupu proti Newcastlu bol vyhlásený za muža zápasu, keď Gunners nakoniec vyhrali 2:0.
Napriek tomu ho tréner Albionu Glenn Hoddle nenominoval na nadchádzajúce majstrovstvá sveta 1998 vo Francúzsku a uprednostnil Darrena Andertona zo Spurs.

 Ray konečne debutoval v drese Anglicka ako náhradník v kvalifikácii na Euro 2000
proti Poľsku 27. marca 1999. Za Anglicko odohral 10 zápasov a nevstrelil žiadny gól.
Najbližši bol k nemu v kvalifikácii na MS 2002 proti Fínsku 11. októbra 2000, keď vystrelil z tridsiatich metrov a lopta sa od brvna dostala za bránkovú čiaru a rozhodca nesprávne gól neuznal. Zápas nakoniec skončil 0:0. Kvôli zraneniu kolena bol nakoniec vyškrtnutý z nominácie na Euro 2000. Svoj posledný zápas za Anglicko odohral 15. novembra 2000 proti Taliansku. Neskôr bol viackrát povolaný do reprezentácie pod vedením Erikssona ale nikdy nenastúpil do zápasu.

Parlour si naďalej vychutnával šťastnú kariéru v Arsenale ďaľšie 4 roky, keď vyhral s Arsenalom ďalší Double ale neskôr sa dostal do úzadia a v podstate hrával v tieni Patricka Vieiru. Najviac na seba upozornil po gólovej strele vo finále FA Cupu proti Chelsea v roku 2002, keď Arsenal nakoniec zvíťazil 2:0. Parlour vyhral s Arsenalom 3 tituly , 4 krát získal FA Cup a jedenkrát sa radoval zo zisku Carling Cupu a Pohára víťazov pohárov.

V marci 2000 vstrelil hattrick pri víťazstve 4-2 na pôde Werderu Brémy vo štvrťfinále Pohára UEFA. O deväť mesiacov neskôr vstrelil ďalší hattrick tentokrát proti Newcastlu keď Arsenal vyhral 5-0. V Arpíli 2001 dal nádherný gól proti Valencii, keď Arsenal v štvrťfinále Ligy Majstrov zvíťazil na Highbury 2-1. Medzi Parlourove ďaľšie skvelé momenty patrí aj zápas proti Interu Miláno v LM, keď ako kapitán doviedol mužstvo k víťazstvu 5-1 na San Sire. Parlour je mnohými fanúšikmi považovaný za jedného z najviac podceňovaných hráčov svojej generácie.

V lete 2004 prestúpil do Middlesbrough ale i napriek tomu ho fanúšikovia naďalej obdivovali. Za Boro odohral 60 zápasov za dva a pol roka a vo finále Pohára UEFA proti Seville v roku 2006 len sedel na lavičke pri prehre 0-4. Po vypršaní zmluvy trénoval s Arsenalom pokiaľ si nenašiel nový klub. Nakoniec 9. februára 2007 podpísal kontrakt s Hull City do konca sezóny 2006-2007, kde pôsobi do dnešného dňa.