Keď Petr Čech ako chlapec začínal s futbalom, nastupoval na pozícii záložníka. Avšak pri absencii tímového brankára ho musel v bráne nahradiť práve Petr.
„Nikdy som si nemyslel, že budem brankár. Bol som hokejovým brankárom a keď som začal s futbalom, hrával som v strede zálohy alebo na ľavom krídle.“
„Príležitostne na konci tréningu, keď sme hrávali proti sebe bez brankárov na posledného, bol som ním ja, lebo som chcel vidieť rozdiel medzi hokejovou a futbalovou bránkou.“
„Keď náš brankár na zápas neprišiel, do brány nechcel ísť nikto. Niekto však musel a on ukázal na mňa so slovami: Párkrát som ťa videl a bol si celkom dobrý. Mal by si to skúsiť.“
„Povedal som, že jeden zápas odchytám. Nakoniec som zachytal veľmi dobre. Na ďalší deň, keď som prišiel na tréning si ma zobral tréner brankárov a povedal, aby som zostal s ním.“
„Približne rok som hrával striedavo aj v poli aj v bráne, podľa toho, akého súpera sme mali.“
„Keď som mal asi 10, celkom nepríjemne som si zlomil nohu. Zotavenie mi zabralo nejaký čas. Bolelo ma to a nemohol osm behať.“
„Byť brankárom znemanelo, že môžem trénovať v ľahu, v sede, mohol som chytať aj bez behania. To urobilo asi najväčší rozdiel v mojej kariére, pretože od toho momentu som už ostal v bráne.“
/arsenal.com/