Dnes poobede budeme mať tlačovú konferenciu zatiaľ čo Arsene Wenger pripravuje svoj team na zajtrajšiu noc Ligy Majstrov s Borussiou Dortmund. Je to zápas, z ktorého už niečo potrebujeme získať – nie len v zmysle našich európskych ambícií, ale pre team vo všeobecnosti, keďže mierime do hektického obdobia .
Twitter včera v noci zatweetil, že Jack Wilshere by mohol chýbať nejakú dobu, možno do nového roka, so zranením väzov, ktoré utŕžil po škaredom zákroku tesne pred ich gólom. Je iróniou, že ak by ho bol Mike Dean vylúčil za jeho hlúpy incident s Fellainim, dnes by mohol byť zdravotne v poriadku. Možno je to ironické z pohľadu Alanis (song of Alanis Morrisette – Ironic) práve v tom, že to nie je ironické, ale je zábavné myslieť si, že Jackovo vylúčenie by mu spravilo v dlhodobom horizonte láskavosť, a nie len jemu ale celému teamu.
Budem šetriť komentárom na Jackovu adresu až do času, kým s istotou budeme vedieť, aké vážne je jeho zranenie. Včera mal mať scan, takže je pravdepodobné, že manažér bude vedieť čo a ako, keď dnes vystúpi na tlačovke.
Niet pochýb o tom, že bude dotazovaný ohľadom komentáru, ktorý vyslovil pre CNBC druhý najväčší akcionár Alisher Usmanov, kde spomína chyby a potrebu zmeniť a zlepšiť, aby sa darilo bla bla bla, čo je vlastne to isté, ako to o čom každý posledné mesiace hovorí. Samozrejme, že jeho pozícia je o niečo iná, keďže vlastní 30% klubu, ale v podstate neposkytol hlbší pohľad a nepovedal nič svetoborné.
Zaujímavosťou je, že spomenul svoj vzťah k Stanovi Kroenke a to, že už nie je taký studený ako bol predtým. Možno čoskoro sa tento pár bude môcť stretnúť v miliardárskom boxe a zdieľať spoločne svoje milionárske príbehy, ktorým rozumejú iba miliardári.
“Je tak ťažké nájsť dobrého pomocníka do domácnosti,” vylezie zo Stana.
“A tiež neznášam, keď predné okno na mojom súkromnom lietadle je celé zasraté muchami,” odvetí Alisher.
“LOL,” povie Stan. Vysloví to ako jedno slovo. Alisher sa od smiechu váľa po zemi a potom si schuti zahryzne do nosorožieho hamburgera, predtým, než sa zababušia do deky z Bengálskeho tigra. Títo páni oddane poznajú srdcia a mysle futbalových fanúšikov, pre ktorých sezónna permanentka predstavuje značnú finančnú investíciu. Všetci by sme sa mali podrobiť ich múdrosti a vedomostiam.
Problémy sú očividné, každý o nich vie aj to, že niektoré nebudú vyriešené do januára. Nedokážeme vytvoriť potrebnú defenzívnu hĺbku, kým sa neotvorí prestupové okno. Dokonca aj po návrate Koscielneho a Debuchyho sa nachádzame v situácii, kde akékoľvek zranenie alebo trest nás znovu dostanú do úzkych.
Z taktického hľadiska je tu priestor na manévre s usadením stredopoliarov hlbšie v poli a možno ‘návrat k základom,’ aký sme už predviedli v marci 2013. Prístup k zápasu v zmysle ‘neprehrať’ nemusí byť pohľadný a je tiež v protiklade s Wengerovým útočným štýlom, ale mám dojem, že ak by ste sa ho v tomto okamihu opýtali, či by radšej prijal víťazstvo 1-0 presadením opatrnejšej taktiky, než útočenie do plných a po ‘dobrom výkone’ prehrať, určite by si zakaždým vybral to prvé.
Hlavným problémom pre mňa, je sebavedomie v teame. Máme ho absolútny nedostatok a hráči pôsobia neisto pri tom, čo sa od nich očakáva a ako sa to od nich očakáva. Napríklad v Chelsea, ak hráč hrá podpriemerne alebo stráca sebadôveru, dostane plnú oporu v tom, že mu manažér poskytne detailné inštrukcie o tom, čo má hrať v danom systéme teamu.
V Arsenale už vieme, že Arsene Wenger má rád, keď sa jeho hráči prejavujú, vyjadrujú a robia svoje vlastné rozhodnutia. To funguje výborne, keď je každý vo forme a hrá so sebavedomým. Keď ste len pár percent pod úrovňou svojej hry, alebo keď vaše rozhodnutia neprichádzajú prirodzene a inštinktívne, potom to vyúsťuje do chýb, ktoré vedú ku gólom súpera, ktoré potom vedú k strate bodov a následne ku kríze sebadôvery.
Za takýchto okolností je práve na zodpovednosti manažéra, aby poskytol nevyhnutné rady. Nevidím žiaden zmysel v pozápasovom pitvaní toho, prečo sme nemali nikoho v defenzíve, pretože sa hráči pozabudli v zúfalej snahe o výsledok. Arsene Wenger je majster improvizácie a keď to funguje – je to úchvatné, ale keď to nefunguje, tak je to, žiaľ, celé hore nohami. Potrebujeme scenár, potrebujeme sa držať scenára a manažér je jediný človek, ktorý to má zariadiť.
Medzičasom pred zajtrajším zápasom, Olivier Giroud za nás nebude spôsobilý hrať. Diagnostikovaný so zlomeninou nohy s očakávaným návratom koncom decembra/začiatkom januára, nebol zaradený do úvodného teamu pre európske zápasy. To, že sa vrátil skôr než sa očakávalo mohlo znamenať, že bude zajtra vhodnou útočnou možnosťou, ale žiaľ teda nebude.
Očakávam, že na tlačovke dostaneme nejaký update ohľadom Thea Walcotta, ale neznamená to, že máme málo útočiacich hráčov. Lukas Podolski je nevedno prečo brzdený a možno Giroudova absencia by mohla otvoriť dvere aj pre Joela Campbella, aby sa dostal aspoň na lavičku.
Uvidíme.
/preklad z arseblog.com/
