SuperBlog od Egooners: O finační situaci AFC

Už dlhšie som sa chystal napísať blog o financiách vo futbale. Nebudem sa okúňať a rovno sa priznám, že ma k tomu inšpiroval vynikajúci bloger The Swiss Ramble. Ten detailne rozoberá financie futbalových klubov z Európy už niekoľko rokov. A kým iným by som mal začať ako klubom, ktorý je mne osobne najmilší, Arsenal FC? Ten bol aj samotným prezidentom UEFA Platinim opísaný ako vzor dobre hospodáriaceho klubu. Poďme sa teda naň pozrieť detailnejšie a možno vyvrátiť niektoré klišé s ním spojené.

Výnosy

Výnosy spoločnosti Arsenal Holding PLC vzrástli v roku 2013 na 280,4m libier, čo je 15,4% nárast oproti vlaňajším 243m. V týchto číslach sú však započítané aj výnosy z realitného biznisu. Arsenal sa už dlhodobo angažuje v tejto oblasti a vrcholom tohto snaženia bola prestavba legendárneho Highbury na bytový komplex.

Aj napriek tejto reklame sa byty na Highbury predali v rokoch 2009 a 2010 vcelku rýchlo.

Späť k samotnému futbalu. Posledné dva roky sa ukazuje mierny nárast, ale treba povedať, že oproti konkurentom zo zeleného trávnika je minimálny. Pre porovnanie, Real Madrid mal v roku 2009 výnosy 401 m€ a v roku 2013 to bolo už 521 m€, čo predstavuje nárast 29,9%. V Arsenale to bolo len 7,8%. „Jasné, veď nevyhrali žiadne trofeje, odchádzali im každý rok najväčšie hviezdy“, povedal by klasický krčmový analytik (volajme ho Jano) zapíjajúci spišskú borovičku svojim obľúbeným oroseným Šarišom. Aby sme zistili, kde tkvie problém, musíme si tieto čísla rozmeniť na drobné.

Futbalové kluby majú väčšinu svojich výnosov z troch hlavných zdrojov: vstupné, predaj televíznych práv a sponzori.

Rozdelenie výnosov z futbalu do jednotlivých kategorií

Vstupné

Ako vidieť, najvyššie výnosy má Arsenal zo vstupného, čo nahráva tvrdeniu, že tí, čo najviac v Arsenale míňajú sú fanúšikovia. Permanentky sú azda najdrahšie v Európe, čo je ale spôsobené základným trhovým mechanizmom ponuka-dopyt. Kapacita Emirates je 60 355 miest, ale dopyt ju výrazne prevyšuje. Predsa len je Arsenal stále asi najpopulárnejší klub v Londýne a keď to spojíme s kúpyschopnosťou ľudí v hlavnom meste, tak nám vyjdú vysoké ceny vstupného. Príjmy zo vstupného teda závisia najmä od počtu odohratých zápasov.

Počet podujatí na Emirates Stadium

Ako vidieť, v sezóne 2012-13 sa odohralo na Emirates 26 zápasov, čo je najnižší počet za posledných 5 rokov. Je to spôsobené skorým vypadnutím z pohárov. V lige majstrom bolo znovu konečnou stanicou osemfinále, tentokrát proti Bayernu, a navyše Arsenal nemusel hrať ani predkolo. To je síce z futbalového hľadiska lepšie, ale v klubovej pokladni to znamená menej peňazí. Čiastočne bol tento výpadok kompenzovaný staronovou vecou v rozvrhu Emirates stadium a tou boli rockové koncerty počas leta. Prvý pokus sa uskutočnil ešte v roku 2008, vtedy prišiel Bruce Springsteen. Po dlhšej odmlke oprášilo Emirates svoju rockovú kariéru tromi koncertmi Coldplay v lete 2012 a pokračovalo ďalší rok, kedy dvakrát vystúpila skupina Muse a raz Greenday. Práve koncerty Coldplay a Muse boli zahrnuté do tohto účtovného obdobia (od 1.6.2012 do 31.5.2013). Klub navyše požiadal o povolenie usporiadať 6 koncertov počas leta namiesto súčasných 3, čo by mohlo priniesť ešte viac peňazí do rozpočtu. A možno ak nebude zranený, tak raz vystúpi aj Tomáš Rosický s kapelou Tři sestry.

Pre porovnanie, v roku 2012 bol Arsenal na 3. mieste vo výnosoch zo vstupného v celej Európe. Predbehli ho len Real Madrid a Manchester United, ktorí majú vyššiu kapacitu štadiónov, takže v tejto oblasti sa nedá očakávať výrazny rast.

TV Práva

Nie každý má ale šťastie, že sa dostane priamo na štadión. A tak väčšine z nás ostáva telka, chladené pivo, popcorn, otravný komentátor a naštvaná manželka.  Anglická Premier league je najsledovanejšou ligou na svete a od toho sa odvíja aj cena za televízne práva na jej prenosy. Práva sa väčšinou predávajú na tri roky a práve toto leto skončila zmluva, ktorá lige zaručovala 3,2 miliárd libier (1,8m za domáce práva a 1,4m za zahraničné). Celkom slušná pálka, ale to ešte nie je nič oproti novej trojročnej zmluve, ktorá by mala mať hodnotu 5,5 miliárd. V praxi by to malo znamenať, že aj ten najslabší tím by mal ročne dostať vyše 60 miliónov libier, kým za minulú sezónu dostali QPR „len“ 39,8. Práve rozdeľovanie týchto peňazí výrazne pomáha udržať vyrovnanú súťaž, keďže všetky peniaze zo zahraničných práv sa rozdeľujú rovnakým dielom medzi 20 účastníkov. To isté platí aj o polovici domáceho balíka, 25% sa prerozdelí na základe umiestnenia a 25% podľa počtu prenosov daného klubu. Aj preto dostal majstrovský United za ostatnú sezónu 60,8m a už spomínaný QPR z chvosta tabuľky 39,8m. Arsenal skončil na štvrtom mieste, odvysielalo sa 22 jeho zápasov a zarobil 57,1m. Napríklad v Španielsku sa peniaze prerozdeľujú len podľa prenosov a Real s Barcelonou tak dostanú skoro toľko, čo celý zvyšok ligy.

                               Výnosy Arsenalu z predaja televíznych práv za ostatných 5 rokov

Druhým veľkým zdrojom sú výnosy z Ligy majstrov. V žiadnom inom športe sa neradujete, keď získate zemiakovú medailu, ale v Premier league to znamená možnosť zahrať si predkolo tejto európskej súťaže a v prípade úspechu prísť k celkom slušným peniazom.  Veď v minulej sezóne dostal Arsenal len od UEFA 31,4 milióna eur, čo je cca. 25,1m libier.  Súčasná zmluva vyprší na konci tejto sezóny a tiež sa dá očakávať, že tá nová bude ešte výhodnejšia. Pre Arsenal by však nárast mohla predstavovať už táto sezóna, keďže peniaze sa rozdeľujú na základe umiestnenia, umiestnenia v domácej súťaži v predchádzajúcej sezóne a počtu prenosov. Práve ten počet prenosov môže priniesť vyššie výnosy, keďže súčasná skupina je neporovnateľne atraktívnejšia ako tá so Schalke, Montpellier a Olympiakosom. Záleží však od toho či sa Gunners podarí postúpiť ďalej, pretože len účasť v osemfinále znamená odmenu 3,5m eur.

Už 16 sezón za sebou je Arsenal v Lige majstrov. To je riadne dlhá doba.

Celkove sa v Európe pohybuje Arsenal vo výnosoch z TV práv okolo 8. miesta. V roku 2012 to bola práve pozícia číslo osem, za minulú sezónu sa očakáva pád o 1-2 miesta, ale s navýšenými výnosmi z Premier league by sa mal dostať späť do prvej osmičky.

Sponzori

Jednoznačne Achilovou pätou finančnej situácie kanonierov sú výnosy zo sponzorských zmlúv. „Ako je možné že klub z Londýna, ktorý je známy po celom svete si nevie zohnať lepších sponzorov ako napr. Schalke?“, opýtal by sa kriticky Jano. Vysvetliť sa to dá jednoducho, dvomi slovami- Emirates Stadium. Práve pri jeho výstavbe si chcelo predošlé vedenia zabezpečiť na niekoľko rokov dopredu stabilný prísun peňazí na splácanie pôžičky a podpísalo dlhodobé zmluvy s Emirates a Nike. Od tej doby však množstvo peňazí vo futbale niekoľkonásobne stúplo a to, čo vtedy vyzeralo ako dobrý obchod dnes brzdí Gunners v rozvoji. Výrobca dresov Nike platí ročne cca. 8 miliónov libier za predaj dresov pričom dlhodobá zmluva končí po tejto sezóne. Práve v najbližších dňoch by mohla byť oznámená dohoda s Pumou, ktorá by mala ročne na účet Arsenalu posielať 30 miliónov. Aj nová dohoda s Emirates o mene štadióna či logu na dresoch by mala priniesť dodatočné milióny libier.  Spolu s niekoľkými menšími sponzormi to prinesie významny nárast pričom tieto peniaze sa budú môcť využiť na posilnenie kádra, tak aby mohol znovu bojovať o trofeje.

Čo sa týka celkových výnosov, tak je na tom Arsenal naozaj dobre, keďže sa dlhodobo pohybuje na 5.-  6. priečke v rámci celej Európy. Pred ním sa umiestňujú len giganti ako Real, Barcelona, Manchester United a Bayern. V roku 2012 sa pred Gunners dostal vďaka víťazstvu v Lige majstrov iný londýnsky klub, Chelsea.

Platy hráčov a realizačného tímu

Výnosy má teda Arsenal na veľmi slušnej úrovni, tak kam teda idú všetky tie peniaze? Jasné, musia splácať ten nový veľký štadión, ale to nie je ten najväčší náklad. Vcelku logicky sú ním platy hráčov a realizačného tímu, ktoré za posledných 5 rokov vykazujú najväčší nárast. V roku 2013 narástli až na 154,5m libier a práve neefektívne vynakladanie týchto prostriedkov bolo jedným z dôležitých faktorov neúspechu v minulých sezónach. Arsenal mal totiž niekoľko rokov platovú štruktúru nastavenú tak, že medzi jednotlivými hráčmi neboli výrazné rozdiely. Aj to mohol byť dôvod prečo Gunners pravidelne opúšťali kľúčoví hráči a naopak tých priemerných s vysokým platom sa nešlo zbaviť. Tu je však rovnako vidieť posun vpred, keď sa počas leta podarilo udržať všetkých dôležitých hráčov a naopak klub opustila väčšina tých drahých, ktorí už neboli v plánoch Arséna Wengera ako Aršavin, Santos, Denilson, Gervinho a iní. Neskorší nákup Mesuta Özila, ktorý sa uskutočnil po uzávierke tohto účtovného obdobia navyše signalizuje, že sa nebude báť investovať viac do top hráčov.

Ako vidieť, podiel platy/výnosy každoročne rástol. V novej sezóne by sa však vďaka narastajúcim výnosom a výraznej hráčskej čistke tohto leta mohol vrátiť späť ku hranici 60%. Len tri kluby v Premier league dali na platy v minulej sezóne viac ako Arsenal a aj ten korheľ Jano by uhádol, že to boli City, Chelsea a United.

Predaj hráčov a zisk

Arsenal je dlhé roky známy tým, že každoročne dosahuje na rozdiel od mnohých iných klubov zisk. Aby sme sa však dostali k zisku pred zdanením, musíme však prejsť cez jednotlivé položky, ktoré tomu predchádzajú. Od výnosov sa okrem platov hráčov odpočítajú aj ostatné náklady (elektrina, voda, suroviny do závodnej jedálne pre šéfkuchára Roba, atď.). Ďalšou položkou sú odpisy, kde prvú časť tvoria klasické odpisy majetku. Princíp odpisov môžem vysvetliť na príklade Emirates Stadium, pričom odhadneme jeho hodnotu na 470 miliónov libier. Z účtovného hľadiska sa štandardne berie životnosť stavby 50 rokov, čo znamená, že Arsenal by mal mať 50 rokov od postavenia štadióna každoročne v nákladoch 9,4m libier.

Na podobnom princípe fungujú aj odpisy hráčskych nákupov. Môžeme si ich vysvetliť na prípade Mesuta Ӧzila aj keď ako som už spomínal, jeho prestup sa do čísiel ešte nepremietol, keďže sa udial až po uzávierke. Jeho kúpou za približne 42m libier získal Arsenal určitú hodnotu. Tak ako má totiž pre Arsenal hodnotu štadión, tak ju majú aj jeho hráči. Keďže Ӧzil podpísal zmluvu na päť rokov, tak si Arsenal bude najbižších päť rokov dávať do nákladov sumu 8,4m libier. Vôbec pritom nezáleží či bola tá suma uhradená Realu ihneď alebo to má byť v postupných splátkach. Ďalšími položkami sú potom zisk z už spomínaného realitného biznisu, zisk z predaja hráčov, úroky, kde väčšinu tvoria tie za pôžičku na výstavbu štadióna a rôzne iné výnosy či náklady.

*zisk bez realitného biznisu a predaja hráčov

Po sčítaní jednotlivých položiek nám teda vyjde zisk pred zdanením. Ako ukazuje tabuľka, ten bol za ostatných päť rokov skutočne zaujímavý, no sú v tom dva menšie háčiky. Tým prvým je fakt, že časť tohto zisku prichádzala z realitného biznisu. Ten druhý by vedel povedať asi každý fanúšik futbalu vrátane nášho Jana. Áno, Arsenal každoročne predával svojich najlepších hráčov a aj vďaka tomu bol v pluse. Keď by sme odpočítali tieto dve položky, dostali by sme upravený zisk a zrazu by sme zistili, že posledné dve sezóny boli kanonieri vo výraznej strate. Ako som už spomínal vyššie, Arsenal podpísal nové sponzorské zmluvy, ktoré by túto stratu mali vyrovnať. Potreboval však preklenúť toto obdobie a preto sú pochopiteľné Wengerove nedobrovoľné rozhodnutia predávať top hráčov. Škoda, že hráči nemajú s klubom rovnakú trpezlivosť ako mal klub s nimi, však Robin.

Cash a Dlh

Všetko zlé je ale na niečo dobré a to, že Arsenal každoročne dosahuje zisky znamená, že mu pribúdajú peniaze na účte. Veľa ľudí si myslí, že peniaze si z klubu berie väčšinový majiteľ Stan Kroenke, to však znovu nie je pravda. Doteraz si nevyplatil žiadne dividendy a jediné, čo dostáva je odmena 25 tisíc libier ročne. Zarobené peniaze teda ostávajú na účtoch Arsenalu.

Práve cash je jednoznačne najsilnejšou finančnou zbraňou Gunners. A ako hovoria Američania: „Cash is king“. Trochu tomu síce nerozumiem, lebo tiež vravia „king Elvis“, ale to už nech si dajú oni do poriadku, ktorému z nich dajú vlastne prednosť. Hodnota peňažných prostriedkov, ktorú mali kanonieri na konci tohto obdobia bola 153,5 milióna libier. Rok predtým to bolo síce ešte o 100 tisíc viac ale keď to porovnáme s konkurenciou, tak to číslo vychádza naozaj impozantne. Práve v roku 2012, malo totiž zvyšných 19  klubov Premier league na svojom konte cash v hodnote 181m libier. Ak sa pozrieme napr. do Španielska, kde sa neustále diskutuje o meškajúcich výplatách aj v kluboch ako Barcelona či Real, uvedomíme si, že Gunners majú v rukách zbraň silného kalibru.

„Don’t wanna be an American Idiot“ spievali v lete Green Day na Emirates Stadium

Čo naopak kanonierov ťaží je ich dlh za štadión. Ten v roku 2013 predstavoval 246,7m libier a postupne by ho mali splácať ešte vyše dvadsať rokov. Je to niečo ako hypotéka, len podmienky sú také, že predčasné splatenie by nebolo veľmi výhodné. Preto bude Arsenal pomaličky dlh splácať a voľné prostriedky pravdepodobne skôr investovať do posilnenia kádra, čoho dôkazom je práve angažovanie už toľko spomínaného Mesuta Ӧzila.  

Čistý dlh má klesajúcu tendenciu a Arsenalu skutočne svitá na lepšie časy. Výrazné zvýšenie výnosov od sponzorov a z predaja televíznych práv mu poskytne dostatočné prostriedky, aby už nemusel predávať svojich najlepších hráčov a naopak mohol svoj káder každoročne posilňovať. Možnosť platiť pri prestupoch v hotovosti môže byť pritom veľkou výhodou. Je teda už len na Wengerovi, aby doplnil tých zopár chýbajúcich dielikov do skladačky a znovu sa vrátil do bojov o vytúžené trofeje.