Ďalšie kolo, ďalšie víťazstvo. Každý týždeň počúvame od hráčov a od Bossa aké dôležité je byť konzistetný. Dnes večer už s určitosťou môžem povedať, že konzistetní sme a to nie len výsledkovo, ale najmä herne. Pevne verím, že nastolený trend udržíme a aj po ťažkom decembri ostaneme na víťaznej vlne, pretože v PL, ako všetci vieme, neexistuje ľahký súper, očom nás presvedčil aj húževnatý nováčik z Cardiffu. Podme si teda rozobrať všetko čo stálo za triumfom nad Bluebirds.
Ofenzíva:
Začali sme zostra. Už v prvej minúte sa Jack Wilshere mohol zase po zápase s Marseille zapísať do streleckej listiny, keď sa po našej typickej narážačke dobre odpútal od stopéra a z hranice šestnástky trafil spojnicu brány. Po tomto momente sa naša hra ustálila a ukázali sme pre nás charakteristický ofenzívny prejav – teda série výmen lopty okolo šestnástky, zakončené dôvtipnými nahrávkami do pre súpera nebezpečných pozícii. Niekedy to vychádzalo, inokedy nie – ako napríklad vtedy, keď bol Olie v 15. min presvedčený, že pas, ktorý naňho smeroval tečoval ešte Ozil a teda, že je v offside. Olivier prestal hrať, no postranný rozhodca svoju vlajočku nezdvihol. Po uvedomení sa už Olie Caulkera neprepálil. Dajme teda tomu, že chcel byť fér. Zápas pokračoval v nastolenom tempe a v 29. min sa Arsenal dočkal vedenia – geniálny center Ozila po skvelom nábehu, nasmeroval Aaron Ramsey hlavou do siete.
Áno, strelcom sa stal opäť náš mladý Welšan, ktorý naďalej dokazuje, že je vo vynikajúcej forme a všetci jeho kritici, ktorí ho odpisovali boli na veľkom omyle. Tento gól však nebol len o skvelej prihrávke Mesuta, či perfektnej hlavičke Aarona. Bol to tiež gól, ktorý ukázal v plnej kráse jednu z našich tohtosezonných veľkých predností – a tou je snaha záložníkov nabiehať si do šancí z druhej vlny. Aj náš druhý gól totižto padol v 86 min. svojím spôsobom podobne, do šestnástky súpera sa vrútil netradičný strelec Flamini a na jeho bombu nemal brankár Marshall žiadny nárok. Obaja – aj Flamini aj Ramsey, ich pohybom rozhádzali obranu Bluebirds a to perfektne využil chirurgicky presný Ozil na to, aby im naservíroval fantastické prihrávky. Je pravda, že takýto prvok nie je ničím novým, na druhej strane to dodáva našej hre niečo na viac. Počas minulých sezón sme niekedy súpera len zúfalo držali v tlaku, no nič prevratného sme nevymysleli. Oponent nás mal prečítaného a ľahšie nás bránil. Teraz sa však záložníci hýbu oveľa dynamickejšie a hlavne smerom dopredu, čo ich pohyb činí len ťažko zachytiteľným. V takýchto situáciách žiaria hráči ako Ozil alebo Rosa, pretože s ich fantastickým prehľadom dokážu tieto nábehy využiť a presne prihrať.
Neznamená to, že pri tej chvále našich stredových hráčov zabúdam na toho, kto má strieľanie gólov v popise práce – Olie dnes mal 2 veľké šance, no nepremenil ani jednu. Na druhej strane opäť ukázal, prečo si ho tak ceníme – odviedol veľké penzum práce, vybojoval mnoho lôpt a zase bol platný v medzihre (aj keď tam bolo pár chybyčiek). Koniec koncov vyrovnaná štatistika strelených gólov Girouda a Ramseyho dokazuje, že Gunners našli v tejto sezóne ten správny ofenzívny balans, a že góly padajú zo všetkých možných pozícií a situácii.
3. gól bol toho ďalším dôkazom. Arsenal vyrazil do bleskového protiútoku, Aaron našiel striedajúceho Thea Walcotta, ten zrýchlil hru, dostal sa na hranicu šestnástky a zachoval sa rozvážne – počkal na dobiehajúceho Aarona, nahral mu a ten po skvelom prebratí, napálil loptu do horného rohu siete. Musím vyzdvihnúť to ako skvele si Aaron loptu prebral. Prvý dotyk je najdôležitejší a naši hráči sú plný sebavedomia takže im vychádza skoro všetko čo skúsia. Dúfajme, že to bude takto pokračovať až do mája.
Defenzíva:
Naši obrancovia mali proti Cardiffu ťažkú úlohu. Vedeli, že domáci budú po výhre nad ManCity a ManU nabudení, a že si budú veriť. Bluebirds už ukázali aký nebezpeční vedia byť po štandardtkách a aj dnes párkrát po rohoch a priamych kopoch pohrozili. V prvom polčase toho domáci z hry veľa nemali – Frazier Campbell vytrvalo otravoval Mertesacke a Koscielneho, no tí si poradili so všetkým, aj s menšími vlastnými chybami. V polčase druhom sa ale Cardiff dostával postupne viac do hry a okolo 50 min. nás aj na pomerne dlhší čas dokázal zovrieť v šestnástke. Vtedy nás podržal Wojciech Sczesny, keď reflexívne zastavil hlavičku Campbella na bránkovej čiare. Ťažko povedať, že či Gibbs, ktorý ho bránil, mohol urobiť viac, no to nemení nič na fakte, že náš gólman nás v kľúčom momente nesklamal.
Wojta išiel výkonnostne hore a za to si vyslúžil nedávne predĺženie zmluvy. Musím sa priznať, že keď sa v lete šuškalo o možnom príchode Ikera Casillasa do nášho klubu tak som si povedal, že by to bol super kauf, pretože Wojta na mňa nepôsobil ako niekto, kto dokáže podať každý týždeň 100% koncentrovaný výkon. Dnes už ma žiadny Iker nezaujíma. Wojta zvládol lekciu z minulého roka, keď bol posadený na lavičku a do brány sa vrátil silnejší než kedykoľvek predtým. Už nerobí minely ako mal vo zvyku a pôsobí neuveriteľne isto. Ako povedal Arsene Wenger cez týždeň, má našliapnuté k tomu, aby sa stal klubovou legendou.
Naši krajní obrancovia dnes predviedli štandard, nič extra to nebolo. Gibbo sa snažil útočiť, no pár jeho centrov sa neujalo a to isté platilo aj o Sagnovi. Smerom dozadu boli viac menej istí. (k tomu Kieranovemu zaváhaniu som sa už vyjadril)
Boss sa rozhodol pred ťažkým týždňom trošilinku zarotovať a miesto Flaminiho postavil na post defenzívneho záložníka Artetu. Mikel predviedol zodpovedný výkon – je pravda, že sa v niektorých veciach od Flaminiho líši, no jeho rozohrávka je skoro neomylná. Je schopný rozdávať dlhšie pasy s úplnou ľahkosťou a vymaniť tak svojich spoluhráčov z presingu. Pri bránení nesklamal a myslím, že sa na svoju úlohu veľmi dobre adaptoval. Mathieu zase nastúpil až v 77. min, ale splnil to s čím ho Boss poslal na trávnik – upokojil hru a ešte k tomu aj rozhodol zápas. V týchto dvoch hráčoch má Arsenal konečne niekoho kto je schopný zorganizovať ostatných a tvrdiť muziku, a to je niečo čo nám dlhodobo chýbalo.
Muž zápasu:
Kandidátov bolo viacero (Ozil, Wojta), no nakoniec som nemohol opomenúť fenomenálneho Welšana Aarona Ramseyho, ktorý sa pri emotívnom návrate do svojho materského klubu ukázal zase v skvelom svetle, keď dal dva veľmi pekné góly. Z Aarona mám nesmiernu radosť, lebo je stelesnením a produktom našej filozofie, a tiež preto lebo si toho musel preskákať tak veľa. Snáď mu forma vydrží do konca mája, aby sme sa o ňom mohli baviť, ako o hráčovi sezóny.
Moment zápasu
Zákrok Wojtu po hlavičke Campbella. Cardiff sa vtedy konečne odhodlal k väčšej ofenzívnej snahe a ak by dali v 51. min gól, zápas by až do konca bol veľkou drámou.
Sklamanie zápasu:
Nemám toho veľa. Snáď len nevyužité šance. Nepodali sme bezchybný výkon, ale nie je toho veľa čo by sa dalo vytknúť.
Koho sledovať do budúcnosti:
Myslím, že Frazier Campbell napriek tomu, že v zápase nemal veľa priestoru, ukázal prečo sa o ňom hovorí v súvislosti s anglickou repre – je rýchly, drzý a skvele zakončuje. Roy Hodgson, ktorý bol na tribúne, to vie určite tiež.
Myšlienka na záver:
Prajem si, aby sme v Premier League mohli zažiť viac takých krásnych momentov, ako keď cardiffský fanúšikovia tlieskali Aaronovi po jeho góloch a on im na oplátku ukázal rešpekt, keď gól neoslavoval. Bola to ukážka hrdosti na krajana a lásky k futbalu, bol to moment, ktorý nášmu Welšanovi určite ostane v pamäti až do smrti.
/gunners.cz/
