Najstaršia futbalová súťaž sveta sa vrátila aj na trávniky tímov z Premier League, a náš milovaný Arsenal sa hneď v 3. kole stretol v zápase víkendu s Tottenhamom. North London Derby to je udalosť, ktorú by každý správny Gunner mal mať vyznačenú v kalendári červenou farbou, a ani včera nezaostal zápas za žiadnymi očakávaniami (no možno fandovia Spurs neboli veľmi nadšení) . Oba tímy vybehli na trávnik s motiváciou zvíťaziť a tá sa preniesla aj do samotného výkonu, keď hráči naservírovali skvelým divákom na Emirates plnohodnotný futbalový odvar hodný udalosti akou nepochybne NLD je.
Rozostavenie a taktika
Jedným z hlavných dôvodov úspechu Arsenalu, ako sa aj v médiách po zápase často spomínalo, bolo rozostavenie a formácia oboch tímov (starý lišiak Arsene vie svoje). Gunners nastúpili vo svojom klasickom systéme 4-3-3, s tým, že tentokrát sme nemali k dispozícii typického hrotového útočníka, a tak vpredu na seba túto úlohu zobral Theo Walcott. Spurs naopak prešli v priebehu pár týždňov pod vedením Tima Sherwooda (inak zdravím jeho tatka, ktorý má pernamentku na Emirates, iste si to užil včera) pomerne výraznou zmenou čo sa týka ich štýlu hry. Villas Boas preferoval opatrné, defenzívnejšie pojatie hry, s jedným typickým útočníkom a prehustenou zálohou. Sherwood prešiel na ofenzívne 4-4-2 a v prvých zápasoch pod jeho vedením sa Spurs darilo, keď získali aj skalp United na Old Trafford.
Práve súboj záloh včera zrejme rozhodol – Arsenal jednoznačne dominovala a vždy keď Cazorla, Wilshere alebo Rosicky získali loptu začali sa odvíjať nebezpečné akcie. Sherwood naopak dožičil debut mladíkovi Bentalebovi a po jeho boku nastúpil o niečo skúsenejší Dembele. Z krídla sa do stredu poľa sťahoval aj šikovný Eriksen, no veľa šancí nevytvoril. Celá záložná formácia Spurs postrádala iskru a ani útočné duo Adebayor/Soldado sa nedokázalo presadiť. Mladý manažér Spurs si teda zlízol peknú porciu kritiky, a ani jeho argument, že Spurs predčili Arsenal po stranách a na krídlach, veľmi neobstál. Začali sa ozývať hlasy, že v dnešnej dobe 4-4-2 neobstojí, že je to príliš zraniteľný systém a jeho použitie bolo proti Arsenalu príliš trúfalé.
Je vtipné akú majú niektorí ľudia krátku pamäť. Veď 4-4-2 hrá City a každý sa nad Pellegriniho mančaftom rozplýva. 4-4-2 je rozostavenie, s ktorým Arsene Wenger získal 3 ligové tituly. Keď sa pozrieme na hru tímov a klubov, ktoré 4-4-2 hojne využívajú všimneme si jednu zásadnú spoločnú črtu – tou je zloženie stredovej dvojice. City ma Fernadinha a Yayu Toureho, Arsenal mal Vieru s Petitom a potom s Gilbertom. Všetko to sú nesmierne fyzicky zdatní hráči, schopní obehať celé ihrisko a nepoľaviť z tempa. Zároveň však nemajú rezervy v útočnej hre a dokážu prispieť aj v tejto oblasti. Moderné 4-4-2 teda kladie obrovské nároky na stred zálohy a hráčov, ktorí sú túto úlohu schopní prevziať na vrcholovej úrovni nie je zas až tak veľa. Vo všeobecnosti je taktiež toto klasické „old school“ rozostavenie bez typickej pozície pre podhrotového hráča, ktorý by tvoril a vytváral šance pre ostatných. Tu sa teda ponúka možnosť nasadiť takéhoto hráča na krídlo, z ktorého si podľa potreby môže zbiehať do stredu. Aby niečo také fungovalo, musia krajní beci aktívne útočiť a dopĺňať ofenzívu na krajoch šestnástky. Dvaja útočníci potom predstavujú skutočné nebezpečenstvo, lebo zamestnávajú oboch stopérov súpera a ak sa sami nedostanú do šance, tak aspoň uvoľnia priestor pre hráča z druhej vlny. City si tento systém veľmi dobre osvojilo a ukázalo to aj keď nás porazilo na Etihad Stadium 6-3. Netreba však zúfať – stále ale máme zápas k so City k dobru a proti Spurs sme ukázali, že dokážeme využiť naše prednosti k prekonaniu tohto systému. Dôležité je hlavne vyvarovať sa chybám v defenzíve a odkrývaniu priestorov na krajoch ihriska, potom sa môže prejaviť naša dominancia v zálohe.
Ofenzíva
Arsene Wenger pri absencii Oliho Girouda a Nicka Bendtnera vybral na hrot útoku Thea Walcotta a veru že sa mu táto voľba vyplatila. Hralo sa hore dole a to bola voda na mlyn pre rýchleho Thea, ktorý si mohol neustále zabiehať za pomerne vysoko vysunutú obranu Spurs. Veľa nechýbalo a Theo sa mohol viackrát presadiť, no niekedy bol proti rozhodca a inokedy zas brankár hostí Lloris. Každopádne Walcott ukázal, že keď sa nehrá proti tímu, ktorý bráni hlboko môže byť plnohodnotnou alternatívou za Oliho a Nicka.
Naša záložná formácia fungovala miestami naozaj skvostne – aj bez Ozila (to je luxus mať niekoho takého na lavičke, že Arsene?) sa dokázali Santi, Jack a Tomáš kombinačne presadzovať a vďaka Artetovi, ktorý to zozadu všetko spoľahlivo istil sa mohli dosýta vyblázniť. Niektoré ťahy pred šestnástkou Spurs boli riadny kolotoč a Kohúti sa nestíhali obracať. Páčilo sa mi, že do ofenzívy sa zapájal celý tím – nebolo to sterilné a fungovali aj krajní beci. Napriek tomu, že Theo hral super, možno je trošku škoda, že sme v šestnástke nemali riadne kladivo – centra boli naozaj kvalitné. Ukázali sme, že aj keď štatistický nedominujeme v držaní lopty, dokážeme sa presadiť v rozhodujúcich momentoch – vždy keď sme mali ťah na bránu, boli sme nebezpeční.
Samostatnou kapitolou je pre mňa mladík Serge Gnabry. Serge sa ukázal v skvelom svetle, veľa ľudí ho právom hneď prirovnalo k Oxovi. Už viackrát túto sezónu potvrdil, že na na to v prvom tíme má – včera ale naozaj žiaril. Keď mal loptu v moci nebol vôbec zbrklý – vedel kedy ju má podržať a kedy prihrať, čo koniec koncov ukázal pri našom prvom góle, keď si povodil obrancov a v najlepšej možno chvíli to naservíroval Santimu, ktorý to nekompromisne napálil z prvej a Lloris ostal bez šance. V druhom polčase sa možno trošku vytratil, no to zapríčinila aj zmena v našej taktike – začali sme viac vyčkávať na brejky a chyby Spurs.
Veľká chyba nakoniec na seba aj tak nechala dlho čakať – v 60 min. sa Rose v pozícii posledného hráča trestuhodne zamotal a Tomáš Rosický mu vypichol loptu. Rosa sa potom mohol vyrútiť sám na bránu, čo skvele využil a štýlovo preloboval Llorisa, aby zvýšil na 2-0. Pri tomto góle musím vyzdvihnúť viacero vecí – super presing, dlhý šprint, ktorý Tomáša nevykoľajil a nakoniec aj chladnú hlavu pri zakončení, keď sa pomaly dostával pod tlak. Parádne sólo od hráča, ktorý počas celého stretnutia dominoval (predĺžiť zmluvu bez debaty).
Na záver stretnutia sme sa sústredili už v podstate len na defenzívu, lebo Theo musel 10 minút pred koncom odstúpiť kvôli zraneniu a my sme striedania vyčerpali – napriek tomu sa striedajúci Mesut Ozil dostal po skvelo načasovanej prihrávke od Gnabryho do šance, no jeho krížnu strelu z uhla brankár Spurs pohladil na roh.
Defenzíva:
Včera nastúpila spoločne stopérska dvojica Koscielny a Vermaelen, na ľavom kraji obrany zas Nacho Monreal naskočil za zraneného Gibbsa. Naši stopéri odohrali kvalitný zápas – Bosscielny, až na jeden brutálny kiks, keď poslal Eriksena do čistej šance zlým odkopom, nič nepokazil a vymazal Adebayora. Thomas síce inkasoval žltú kartu po faule na Dembeleho, no inak boli jeho sklzy perfektné a nemá sa začo hanbiť. Škoda, že náš kapitán musel odstúpiť pre zranenie kolena. Per Mertesacker ho vystriedal do druhého polčasu a pre defenzívu to neznamenalo vôbec nič – celá hrala naďalej veľmi spoľahlivo.
Krajní beci Monreal a Sagna behali hore-dole, vzadu nepripustili žiaden väčší problém – Nacho si s Lennom a Walkerom poradil veľmi slušne. Bacary sa mi niekedy vpredu zdal trošku stratený – bez podpory spoluhráčov párkrát stratil loptu, našťastie to pre nás nič vážnejšieho neznamenalo.
Ako tím sme bránili veľmi rozumne a spoľahlivo – v druhom polčase sme nepripustili návrat Spurs do zápasu aj keď od 80 min. sme hrali v oslabení. Flamini prišiel na ihrisko a spevnil čo sa dalo – aj Bentaleb od neho dostal naložené. Všetci záložníci bojovali o loptu a na krajoch ihriska dobre zdvojovali krídelníkov Spurs. Ak budeme takto brániť aj v ďalších zápasoch tak máme veľmi dobré šance udržať si viac čistých kont.
Muž zápasu
Santi, Serge a Tomáš sa všetci dostali do môjho výberu, no mužom zápasu môže byť len jeden a tým je Rosa. Vždy keď dostal loptu na nohu tak sa začali diať veci, k tomu pridal druhý gól a počas celého zápasu bojoval ako lev. Bravo.
Moment zápasu
Z pohľadu vývoja to bol asi gól na 2-0. Mňa osobne však najviac pobavila reakcia Thea na mincový atak frustrovaných kohútov v hľadisku.
Sklamanie zápasu
Zranenie Thea Walcotta. Snáď ho nevyradí na dlhšiu dobu, pretože je v skvelej forme.
Myšlienka na záver
Včera sa nebolo len na čo pozerať – bolo toho aj veľa počuť. Fans boli absolútne fantastickí, celý večer bol hodný NLD a náš triumf bol čerešničkou na torte. Kecy o negatívnej špirále, ktoré vyslovil AVB pred mesiacmi teraz každému prídu ako hlúpy vtip – chce len to ostať na dobre vlne a ďalej bojovať o trofeje na všetkých frontoch.
/gunners.cz/