V nasledujúcom rozsiahlom a veľmi vzácnom rozhovore manažér Arsenalu vysvetľuje svoju futbalovú filozofiu a volá po hodnotách, ktoré zdedil od svojich rodičov a rozpráva aj o svojom sľube, ktorý dal svojej manželke.
Arséne Wenger si príchodom na Highbury vyslúžil najmä svojim vzhľadom mnoho prezývok a jeho „vedátorské“ okuliare mu vyniesli najznámejšiu prezývku Profesor. V tých časoch Adams, Merson a spol. nemali tušenia, že „experiment“ v podobe angažovania tohto študovaného Francúza bude mať za následok to, že Wenger bude stáť za kormidlom Arsenalu už 12 rokov.
Po rozhodnutí na začiatku dekády opustiť Highbury sa Wenger nebojácne rozhodol vybrať cestou, ktorú mnohí označujú za samovražedne naivnú.
V tomto ojedinelom interview manažér odhalil niektoré skutočnosti: „ Keď sme sa rozhodli stavať nový štadión, tak som očakával, že sa vyskytnú určité finančné obmedzenia tak som sa teda rozhodol koncentrovať na mládež. Tiež som si myslel, že najlepšou cestou ako vytvoriť identitu bude to, že hráčov začleníme do našej kultúry, do našej mienky a priučíme ich našim hodnotám. Cítil som, že by to mohol byť zaujímavý experiment vidieť hráčov spoločne vyrastať s týmito kvalitami a s láskou ku Klubu.“ Manažér sa odmlčal, usmial sa a dodal: „ Bola to idealistická vízia futbalového sveta.“
Toto krédo, ktoré nebolo nikdy tak jasne vyjadrené, prináša fanúšikom Arsenalu potešenie, ale zároveň aj frustráciu. Medzi fanúšikmi panuje hrdosť, že Klub pomáha rozvoju mladých hráčov, ale taktiež aj frustrácia z faktu, že Arsenal už vyše tri roky nezískal žiadnu trofej. Investícia do Emirates Stadium spôsobila, že Arsenal nedokázal konkurovať Chelsea a ManUtd na prestupovom trhu. Riaditeľ Arsenalu, Keith Edelman, ktorý je momentálne na odchode z Klubu ale vyhlásil, že pre Wengera bolo k dispozícii 70 miliónov libier. Ak tieto peniaze existujú, tak potom len disponujú v banke bez záujmu o ich investovanie. Ďalšie prestupové obdobie sa blíži ku koncu a ako je zvykom, tak Wenger opäť veľa neutrácal.
Minulý týždeň vyhlásil, že mu nerobí problém kúpiť hráča za 30 miliónov libier, ale že takého nepotrebuje. Výsledky tejto sezóny ukážu, či mal Wenger pravdu alebo nie. Vedenie klubu dá Wengerovi čokoľvek, po čom zatúži, ale len v extrémnom prípade by mu uvoľnilo spomínaných 30 miliónov. Taktiež nie je manažér Arsenalu ochotný platiť hráčom vysoké mzdy, čoho dôsledkom bol odchod Flaminiho a Hleba počas tohto leta.
Wenger verí, že jeho tím je už dosť dobrý na to, aby vyhral Premier League, alebo Ligu Majstrov. „Cieľ, ktorý sme si dali, je udržať hráčov pokope. Je veľmi dôležité uspokojiť ich potreby zvnútra Klubu. Taktiež je dôležitý štýl našej hry, to ako sa správame a úspech na ihrisku ale aj na finančnom poli. Ak to dosiahnete ako Klub, tak ich môžete udržať pohromade. Necítim, že v našom klube musíte robiť iné ako finančné „obete“ , pretože iné aspekty sú lepšie u nás ako kdekoľvek inde.“
Finančná obeť je nanešťastie nevyjednávateľná. „Verím, že potrebujeme platovú štruktúru. Teda ak chcete byť férový ku všetkým, alebo aspoň keď chcete byť férový ako to najviac ide. Môžete spraviť výnimku, ale celá platová štruktúra musí mať svoju logiku. Nemyslím si, že je správne stratiť 100 miliónov. Myslím si, že umenie manažéra je vyťažiť maximum zo svojich zdrojov na to, aby dosiahol úspech.“
„ Ak nemáte účty v rovnováhe, môžete zbankrotovať a „umrieť.“ Môžem dostať Klub do veľkej straty. Môžem tak dosiahnuť úspech, ale chlapík, ktorý príde po mne bude trpieť ďalších päť rokov, pretože nebude môcť kúpiť hráčov a klub pôjde smerom nadol. Je tu potom tá možnosť, že chlapík, ktorý príde po mne bude mať dobrých hráčov a klub bude v zdravej finančnej situácii. Toto je taktiež súčasť manažmentu.“
Elitný futbalisti očividne zarábajú oveľa viac, ako dokáže normálny človek minúť, ale to isté platí aj o hviezdach vo finančnom svete.
„ Celé je to viac o statuse ako o aktuálnych peniazoch.“ hovorí Wenger. „ Hráči sa porovnávajú s inými hráčmi, o ktorých si myslia, že sú na rovnakej úrovni, nie kvôli peniazom, ale vďaka rešpektu k ich osobným kvalitám. To je miesto, kde sa stretáva napĺňanie ich požiadaviek. Peniaze sú len zlomok potrieb, ktoré má hráč v klube. V tomto smere musíte akceptovať fakt, že niektoré kluby sú na tom lepšie.“
Wenger odmietol ponuky Realu Madrid ale aj Barcelony, pretože verí, že jeho pracovné podmienky v Arsenale by nemohli byť kdekoľvek inde lepšie.
Iba pôsobenie Alexa Fergusona presahuje v dobe trvania to Wengerove v Arsenale a tak isto ako Škót, taktiež aj Wenger sa uvážene zžil s kultúrou klubu.
„ Pre mňa je Arsenal klubom, ktorý sa snaží rešpektovať tradíciu, štýl, poctivosť a fair play. Ak sem prídete a budete sa správať ako gangster, tak tu nezotrváte dlho. Priaznivci s tým ako prvý nebudú spokojní. Klub potrebuje hodnoty. Ak klub nemá hodnoty, tak nikam nesmeruje.“
Wenger nadobudol svoje hodnoty od rodičov, Alphonsa a Louise, ktoré získal počas svojho dospievania v rodnej alsaskej dedinke Duttlenheim. „Každý je nadstavbou svojich rodičov. Keď ste veľmi mladý necítite, že vplyv vašich rodičov a zároveň vzdelanie je rozhodujúce. Časom ako dospievate si postupne uvedomujete, že ste spokojný sám so sebou iba vtedy, ak rešpektujete hodnoty, ktoré ste dostali ako dieťa. Trvá to istý čas, kým to objavíte. Cítite sa nezávislý, ale keď sa pozriete späť na svoj život, tak zistíte, že sú to hodnoty, ktoré vás vedú.“
„Charakter mojich rodičov, ktorý v sebe rozpoznávam je ten, že musíte pracovať veľmi tvrdo a držať jazyk za zubami. Ak ste dobrý, niekto si to určite všimne.“
V popoludnie, v ktorom vznikol tento rozhovor dostáva Wengerova viera v spravodlivosť trhlinu. Spoločne s Cescom Fabregasom, Manuelom Almuniom a Faye White, kapitánkou Arsenal Ladies, navštívil Wenger spoločne onkologické oddelenie Univerzitnej Nemocnice v Londýne. Tínedžeri trpiaci rakovinou sa stali tohtoročným hlavným motívom charitatívnej činnosti Arsenalu. Z tohto oddelenia je vidieť priamo na Emirates Stadium a v tejto časti nemocnici ležia len výhradne tínedžeri. Arséna Wengera veľmi vzal pohľad na týchto chorých mladíkov. Mnoho pacientov sa pri návšteve tvárilo radostne aj napriek plešatosti a bolestivým chemoterapiám, ktoré podstúpili a ktoré odhaľujú ich skutočný stav.
„ Osobne je to pre mňa šok.“ povedal Wenger. „ Keď ste zvyknutý vidieť zdravých tínedžerov pohromade, tak to čo prekonávajú teraz, je veľmi ťažké zniesť. Od mladých ľudí nikto neočakáva, že budú chorí.“
„ Veľmi pôsobivé je ich odhodlanie spoločne bojovať proti rakovine. Deti sú spojené navzájom a takisto ich rodičia. Odkaz, ktorý vychádza z tohto oddelenia je: „Porazme to spoločne!“
Wenger taktiež veľmi dobre poznáva paralelu s náladou v úspešnom mužstve, v tom zmysle, keď hovorí. „ Spoločne môžete byť silnejší.“
Wenger dáva veľkú dôležitosť tímovému duchu, pretože je to jednou z výhod v budovaní klubu od mládežníckej úrovne. Samotné udržiavanie si nanešťastie vyžaduje bdelosť a veľa času.
„ Každý deň si všímam, že mužstvo je spojené. Vždy sa snažíte uistiť, či je zjednotené. Nikdy to nie je garantované a je to veľmi krehká a zraniteľná vec, ktorá môže byť ľahko porušená vnútornými alebo vonkajšími faktormi. Tím je poskladaný z individualít. Niekedy si zopár individualít myslí, že nepotrebujú obetovať svoju energiu pre tím a myslia teda viac na seba. To má potom rýchly dopad na mužstvo.“
Jedného času rozdelil Wenger svoj káder na „anglický blok a francúzsky blok.“ V súčasnosti má v kádri hráčov 17tich rôznych národností, ale kabíne dominuje jeden akcent. Vedúca francúzska „kolónia“ sa čerstvo rozrástla o Mikaela Silvestreho. Je to risk? „ Je prirodzené, že sa rôzne kultúry dávajú dokopy. Ak sa napríklad Angličania začnú rozprávať s Jamajčanmi, tak môžu bez problémov zájsť na večeru. Nemôžete proti tomu bojovať, lebo je to už vopred stratený boj. Ak spolu večeriate, tak si zvyčajne vyberáte aj rovnaké jedlo. Musíte ale bojovať za komunikáciu vychádzajúcu z vnútra tímu a uistiť sa, či vzťahy nesmerujú do tvorby skupín.“
Anglický blok sa počas posledných rokov veľmi zmenšil a najväčšie nádeje sa vkladajú do mladých anglických hráčov akými sú Jack Wilshere, Henri Lansbury, a netreba zabudnúť ani na Theo Walcotta, teda na hráčov, v ktorých fanúšikovia dúfajú a veria, že nedopadnú ako napr. Ryan Garry, Ryan Smith a Justin Hoyte, ktorí postupne opustili Arsenal.
„ Boli obeťami konkurencie. Nebolo to otázkou národnosti. Premier League je v súčasnosti súťažou, kde sa stretávajú hráči z celého sveta. Samozrejme, že je to škodlivé pre anglických hráčov a pre Wilshera a Lansburyho to bude taktiež veľmi ťažké, ale ak to dokážu, tak sa stanú svetovými hviezdami a dnes nemáte veľa svetových hviezd z vlastnej akadémie a zvlášť, keď sa jedná o lokálnych chlapcov.“
Pri výbere hráčov kladie Wenger dôraz na inteligenciu, motivačnú úroveň a talent. Prvé kritérium môže podľa mnohých cynikov vyradiť anglických hráčov, ale Wenger uisťuje, že Angličanom v tejto oblasti nič nechýba. Wenger sa vyjadril, že v porovnaní so zahraničnými hráčmi sa môžu zdať menej vzdelaný a to nielen preto, že napríklad Angličania sú často krát ohromený schopnosťou niekoho, kto ovláda viac ako jeden jazyk. Wenger ale uisťuje. „ Nebojte sa, veľkí hráči v Anglickú sú inteligentní.“
Možno sme začali príliš neskoro. Wenger mal vo svojom prvom zamestnaní na starosť v Štrasburgu päťročných chlapcov. Klubová akadémia začínala od sedemročných. O niekoľko rokov boli tieto dve skupiny v Štrasburgu porovnávané. Trieda, ktorá začínala od piatich rokov vyspela a získala technickú výhodu, ktorá nemohla byť premostená. „ Museli sme mať pauzu každých dvadsať minút, pretože sa nedokázali dlhšie sústrediť. Na Olympiáde tiež učili gymnastky, ktoré mali len 12 rokov, že môžu byť na najvyššej svetovej úrovni, čo sa týka techniky.“
Ako otec päťročného chlapca sa teda pýtam, čo môžem naučiť svoje dieťa v tomto veku? „ Kopať správne do lopty. Dostať ho do situácie, kde môže vylepšiť svoje zručnosti. Talent trénera je v tom, keď dostane hráča do situácie, v ktorej musí nájsť hráč riešenie. Ak sa mu do nedarí, tak ho musíte učiť, aby to dokázal. Ak je cvičenie príliš ľahké, alebo príliš ťažké, tak to nedosiahne. Futbal robí to špeciálnym, že máte milión techník. Nie je to ako v tenise, kde triafate do loptičky. Vo futbale prichádzajú aj situácie, keď vás niekto tlačí zozadu, strácate rovnováhu a popritom musíte stále trafiť dobre loptu.“
Prvýkrát, keď som robil rozhovor s Wengerom, pred 11 rokmi, bol stále v hlavnom meste nový a hádal som, čo už z tohto jedného z najväčších svetových miest videl. Vtedy mi povedal, že pozná cestu na Heathrow, na Highbury a do tréningového centra. Na túto otázku som sa ho opýtal znova. „ „Viete čo, nič sa nezmenilo, okrem cesty na Emirates, ktorá je od tej na Highbury trochu odlišná. Ak by mi niekto povedal:“ Môžeš mi ukázať Londýn?“ Ja by som mu povedal, môžeš si radšej kúpiť mapu.“
Je to smutné, alebo obdivuhodné? Ferguson je vnímaný ako futbalový fanatik, ale v porovnaní s Wengerom je to renesančný muž, ktorý sa zaujíma o víno, umenie, klavír a jazdu na koni. Tak isto ako sa svojej pozície ťažko vzdá Ferguson, to isté platí zrejme aj o Wengerovi. Manažér Arsenalu vo svojich 58 rokoch priznáva, že tlak na jeho osobu mu uberá dni života, ale zároveň priznáva, že by veľmi ľutoval, ak by sa vzdal „jediného života, aký kedy chcel.“ Hovorí: „Pred desiatimi rokmi som povedal svojej žene Annie: „Päť rokov a dosť. Dnes som stále tu. Teraz už viac nechcem robiť takéto vyhlásenia. Dúfam, že jedného dňa budem taký silný, že si poviem: „Stačilo.“
„Nemôžem si predstaviť, že by som nepracoval. Chodiť na ryby za skorého rána nie je nič pre mňa. Táto práca je pasca. Ste pod veľkým tlakom, s veľkými cieľmi, ale neviem si predstaviť, že by som mal žiť bez toho. Celkovo to nie je dostačujúce, pretože si svoju prácu musíte vychutnávať. Ja si ju vychutnávam, som zdravý a úspešný a dúfam, že to tak aj naďalej potrvá.“
Jeho práca prináša aj nevýhody a to najmä tie, že nevidí svoju dcéru Leah vyrastať. „ Je to náročné nájsť si pre nich viac času, ale sú aj horšie povolania. Existujú ľudia, ktorí v Pondelok odchádzajú do práce a prichádzajú domov až v Piatok. Pri mojom povolaní cestujem, ale problém nie je v kvantite stráveného času s mojou rodinou, ale v kvalite. Toto je miesto, kde je moja práca viac poškodzujúca. Nie vždy im môžem dať kvalitu, ktorú si zaslúžia, keď som doma, pretože myslím na najbližší zápas.“
Zdieľa vaša rodina túto vášeň? „ Moja žena (bývalá olympijská basketbalistka) rada pozerá futbal a vidí všetky domáce zápasy Arsenalu. Nie je fanatička, ale rada pozerá šport. Nie, nemá moc na výber.“ dodal nakoniec Wenger.
Muž plný záhad. To je Arséne.
/Glenn Moore, Independent.co.uk / preklad: Marty, foto: Gettyimages/
