V jeho autobiografii, Stillness and Speed (Pokoj a Rýchlosť), vyrozprával Dennis Bergkamp svoj celý príbeh – od nešťastných chvíľ v Taliansku až po trofejami ovenčenú kariéru v Arsenale. V jeho knihe rozoberá aj Invincibles, tím, ktorý zmenil tvár futbalu a tiež to, kto je lepší, či on alebo Thierry Henry…
„Prednedávnom som si prečítal jeden môj výrok z toho obdobia – povedal som niečo v tom zmysle, že prepisujeme to, čím futbal je. Myslím, že to bola pravda. To čo o mne povedal Arsene, že som sa snažil dosiahnuť dokonalosť , to platilo aj pre celý tím. Boli sme naozaj blízko k dokonalosti. Samozrejme, mali sme aj pár blbých zápasov, v ktorých sme nevedeli poriadne kopnúť do lopty, ale zväčša sme boli jednoducho neuveriteľní a boli sme veľmi blízko k tomu, aby sme hrali spôsobom, akým sa podľa mňa má futbal hrať.“
„Thierry spomínal na ten pocit, keď vchádzal na ihrisko vediac, že ten zápas vyhrá. Áno, také to skutočne bolo. Neviete o koľko gólov, neviete kedy tie góly dáte, ale viete, že vyhráte. Je to neuveriteľný pocit. Ako keby ste bežali šprint na 100 metrov a boli by ste Usainom Boltom. Pre športovca je to niečo neskutočné. Vedeli sme, že sme najlepšie mužstvo v lige a všetci sa usmievali, všetci boli šťastní a každý vedel, že má tímu čo dať.
„Bolo to fantastické. Presne sme vedeli kam poslať loptu. Každý vedel, ako mu budú spoluhráči nabiehať, pretože presne vedel čo si myslia. V tíme to bolo veľmi zaujímavé. Vtedy sme to len prežívali. Ale keď sa teraz pozriem späť…bolo to skvelé obdobie. Výnimočné výkony. Príde mi vtipné, že Thierry si pamätá všetky detaily. Keď spomínam na Arsenal, zdá sa mi, že medzi mojím príchodom a počiatkom úspechov tímu ubehla veľmi krátka doba. V skutočnosti to však bolo niečo cez 3 roky, v mojej mysli sa mi to ale vidí len ako polrok. Potom prišiel úspech a celé sa to akosi spomalilo. Dostali sme sa do obdobia keď to všetko šlo skvele, držali sme si istý štandard a latku postavili naozaj vysoko.“
Môžeš porovnať Invincibles s iným tímom, v ktorom si hral alebo ho videl?
„Každý hovorí o holandskom výbere z rokov 1998 a 2000, ktorý hral skutočne dobrý futbal. Ak sa pozrieme na ďalšie tými, tak určite musíme spomenúť AC Miláno (1994), no podľa mňa mužstvo, ktoré skutočne vyčnieva je Guardiolova Barcelona. Keď v roku 2009 porazili vo finále CHL Man United… boli ako z inej planéty, mali skvelý pohyb, perfektne kombinovali a mali jedného hráča, Messiho, ktorý spravil rozdiel vždy, keď sa mu na to naskytla príležitosť. Nastavili štandard a ostatné tímy si museli lámať hlavu s tým, ako ich zastaviť.“
„V histórií futbalu sa nájde mnoho skvelých tímov, ale nie každý dokáže zmeniť tvár futbalu. ManU bol a je samozrejme veľkým tímom, ale urobili niečo, čo nedokázali iné mužstvá pred nimi? Liverpool, ktorý mne utkvel v pamäti je Liverpoolom Johna Barnesa z konca 80. rokov. Iné mužstvá získali pre klub viac trofejí, ale Liverpool Johna Barnesa hral najkrajší futbal. Mohli si loptu prihrávať celé dni. Aj v histórií Arsenalu sa nájdu tímy čo vyhrali trofeje. Ale ktoré tímy vám utkvejú v pamäti? Sú to práve tímy ako AC Miláno (1994), pri ktorých sa pozastavíte a skutočne si uvedomíte, že zmenili futbal ako taký.“
Medzi fanúšikmi Arsenalu panuje polemika o tom, kto z vás je lepší, či ty alebo Thierry Henry. Thierry o tebe povedal, že to ty si bol Majster a vždy to bol tvoj tím. Ako to vidíš ty?
„Bolo by jednoduché skonštatovať, že Thierry bol väčším hráčom ako ja. Chováme k sebe veľa rešpektu a navzájom by sme to povedali jeden o druhom. Ale pozrite sa na to čo Thierry v Arsenale dokázal. V krátkom čase sa stal najlepším strelcom a vyhral trofeje. Jeho rýchlosť a čuch na góly boli neuveriteľné. A vždy mal toľko odhodlania. Ľudia hovoria o mojom odhodlaní, ale pozrite sa na to jeho. Počas tréningu bol schopný ostatných zosmiešniť. Vždy som mal pocit, že Thierry má potrebu si stále niečo dokazovať – v zápasoch, na tréningoch. V tom sme si boli podobní, ale obidvaja sme to dávali najavo po svojom.“
/arsenal.com/
