Nedá sa nesúhlasiť s titulkom jedného z článkov, naozaj to boli najbúrlivejšie prestupové dni, odkedy Wenger pôsobí na lavičke Arsenalu. Wenger angažovaním pätice známych mien prekvapil asi všetkých. Tie nákupy sa okrem toho vyznačujú novým prvkom, totiž skutočnosťou, že každý z týchto hráčov sa nachádza v hráčsky vyspelom veku. Arséne, značne zdecimovaný a bezradne prizerajúci sa gólostroju ManWhoo, určite pochopil, že kvalita a talent ešte neznamená skúsenosť a tá na našej strane určite chýbala, a to už niekoľkú sezónu za sebou. Jeho slzy na krajíčku hovorili za všetko a zarmucovali takmer všetkých ľudí, ktorí tohto človeka považujú za to najlepšie, čo Arsenal má. Dokonca aj nevyspytateľný „futbalový odborník“ Lacko Borbély pri nedeľňajšom zápase nezaprel silnú mieru ľútostivej empatie voči „nepriaznivej arsenalskej karme“.
Kritika, kritika, kritika… jej slová zaznievali čoraz častejšie z médií a čo horšie – aj z radov ľudí, ktorí ešte donedávna radostne hlásali: „In Wenger We Trust!“ Ten však zostával chladným, znášal tvrdé slová s racionálnym a pokorným postojom, ktorý veru nebýva samozrejmosťou u kritizovaných osôb. Stačí sa pozrieť na iných trénerov, hráčov, politikov a iné osobnosti zo sveta, rovnako aj u bežných ľudí – ľudí z nášho okolia.
Wenger vždy tvrdil, že prostriedky na nákupy sú a že ak nájde správnych hráčov, hráčov v rozumnej cene a kvalite, hráčov ochotných hrať pre Arsenal a nie len pre prachy, tak ich kúpi. A svojím slovám ostal verný a premenil ich aj na skutky.
Aj napriek tomu kritika ostáva – hnusné, cynické, podlé a trápne hlasy naďalej rezonujú. Ževraj Wenger urobil nákupy len preto, aby umlčal nespokojných fanúšikov a zahnal kritiku, ževraj kúpil hráčov, ktorých často trápia zranenia (Arteta), alebo hráčov s klesajúcou formou (Benayoun) a pod. Pesimistické vízie úplne nestíchli a niektorí nenažranci naďalej maľujú všetkých čertov na stenu. Prečo je tomu tak?
Kto už kedy kde videl, aby to čestní ľudia mali v živote ľahké? Možno to na vlastnej koži pocítil každý z nás. Tak napríklad doma – keď nič neurobíš, tak ťa rodičia kritizujú, ale ako náhle robíš všetko dobré a ideš sa pretrhnúť snahou, tak stále je niekomu málo. Známe porekadlo: „Za dobrotu na žobrotu“ je jednoducho 100pro pravdivé a platí v každodennom živote správne a čestne zmýšľajúcich ľudí. A Wenger medzi nich určite patrí! O tom ma presvedčil už len tým, že jeho život silno ovplyvnil film – Schindlerov zoznam a navyše svoje hodnoty a postoje k životu dáva verejne najavo: napríklad v situáciách, kedy nebráni ku šťastiu žiadnemu hráčovi, ktorý sa rozhodne odísť a naopak – dáva šancu všetkým, aby ukázali, čo v nich je.
Ostáva naozaj len dúfať, a ja tomu pevne verím, že títo hráči do Arsenalu naozaj patria a zapadnú, že budú dôkazom Wengerovho umu investovať s rozumom. Ak sa k tomu pridá nejaká tá trofej, tak možno nachvíľku kritika voči Arsénovi ustane.
Na záver už len pripomeniem slová, ktoré nás varujú: „Cenu Wengera si uvedomíme až v čase, keď z Arsenalu odíde…“ (ak sa dovtedy všetci Gooneri nepripodobnia plytkým fanúšikom Čukotky, Arabov alebo populisticky zmýšľajúcich žebrákov z Madridu a Barcy…)…
Markus
(článek vyjadřuje osobní názory autora)
