V rámci naší rubriky „Blog čtenářů “ dnes představujeme článek uživatele LeeDixon. Blog vyjadřuje osobní názory autora a nebyl redakcí upravován.
Zájemci o zveřejnění blogu mohou posílat své články na adresu redakcegunners.cz@gmail.com.
………………………………………………………………………………………………………………………………………….
Tak..ďaľšie mesiace a týždne za nami.. Plné nádeje, očakávaní, viery.. Že snáď teraz..kedy ak nie teraz, keď všetci okolo tápajú a rozdávajú body..dnes..tento rok a túto sezónu..prinesieme domov trofej. Snáď titul majstra, víťazstvo v FA cupe, alebo snáď, ak Boh dá, titul európskeho klubového šampióna. A ak nie, tak aspoň..po dlhých rokoch..budeme my, fanúšikovia a aj hráči a realizačný tím Arsenalu, radi aj za víťazstvo v ligovom pohári. Takom nedôležitom pre iné veľké kluby, ale pre nás dnes už takom nevyhnutnom.
Nevyhnutnom pre hráčov..lebo pre toto sa futbal hrá. Pre to, aby ste vyhrávali..aby ste niečo dokázali..aby ste boli najlepší. Lebo bez úspechu, ktorý so sebou prinášajú vo futbale víťazstvá, sa nedá hrať a tešiť sa z toho, čo robíte a čomu venujete energiu.
Nevyhnutnom pre trénera a realizačný tím..počnúc manažérom a končiac masérmi. Pre to, aby sami sebe dokázali, že to, čo robia, má zmysel. Aby sami sebe ukázali a dokázali, že to, čo každodenne s hráčmi robia, robia dobre. Aby dokázali aj hráčom, že im môžu veriť..dôverovať. Aby tí verili, že to, čo im ich šéfovia vštepujú do hláv a tiel, bude viesť k úspechu. Úspechu, ktorým sú víťazstvá. Menšie, malé, väčšie..a nakoniec najväčšie. Sladká odmena za tvrdú prácu.
Nevyhnutnom pre vedenie firmy, ktorou je Arsenal. Pre to, aby klub pracoval v pokojnej atmosfére..ale atmosfére, ktorá je plná pozitívneho tlaku. Aby značka Arsenal stála tam, kam patrí. Aby klub ako taký napredoval..expandoval..lákal stále nové a nové zástupy priaznivcov po celom svete..a tým aj napĺňal klubovú pokladnicu. Pretože rast a úspech je motorom každého podnikania.
A nakoniec..ale nie najmenej dôležitom..pre nás. Jestvujúcich fanúšikov nášho milovaného klubu. Aby sme sa tešili na každý ďaľší zápas nášho klubu a našich hráčov. Pre to, aby sme vedeli, že to, čo týždeň za týždňom uvidíme, bude strhujúce divadlo tých, ktorých podporujeme. Plné odhodlania, zápalu.. Plné vášne a emócií. Chuti do hry, techniky, rýchlosti a kvality. Plné víťazstiev, lebo toto je Arsenal..klub s obrovskou históriou, ktorá ho k tomu zaväzuje. Lebo aj my sme Arsenal a na toto máme právo. My sme tí, ktorí týždeň čo týždeň podporujú svoj klub. Hlasivkami, energiou a peniazmi. My sme tí, kvôli komu sa toto divadlo hrá a vďaka komu klub žije. A máme nárok na to, aby sme ho videli hrať tak, ako to plným právom očakávame. My sme tí, ktorí dlhé roky..trpezlivo..čakáme na úspech a veríme v lepší zajtrajšok. My sme tí, koho musia všetci vo firme Arsenal presviedčať, že všetko, čo klubu dávame, nám vracia. Presviedčať o tom, že aj keď sa úspech nedostavuje hneď..príde. Lebo kroky, ktoré firma činí, ho posúvaju vpred..smerom k nemu. A k našej spoločnej radosti. Lebo my všetci sme Arsenal. Nemáme priamy vplyv na dianie vo firme..nerobíme rozhodnutia manažmentu..ani trénerského štábu..ale náš hlas nemôže byť prehliadaný.
A preto..je čas. Čas na to, aby sa veci zmenili. Aby ľudia, ktorí robia rozhodnutia a v prípade úspechu sú oslavovaní, rovnako niesli bremeno na svojich pleciach v prípade neúspechu. Pre mňa osobne..a roky bez akejkoľvek trofeje sú neúspechom. Už nechcem čítať a počúvať o tom, aké sú naše hospodárske výsledky..nechcem už čítať o tom, aké máme tréningové centrum, mládežnícku akadémiu a obrovské množstvo talentov v nej. O tom, aký hráme krásny futbal. Chcem po dlhej dobe čítať a počúvať o tom, ako Arsenal víťazí. Ako dlhoročné úsilie prináša svoje ovocie. Ako to, čo budujeme a sme budovali, prináša úspech. Lebo toto je dúfam to, pre čo všetci v klube pracujú. Úspech v podobe víťazstiev.
Strácam vieru, že sa to v blízkej budúcnosti stane. Chcem progres, ale žiadny nevidím. Chcem vidieť, že učňovské roky nás posúvajú k cieľu..ale nevidím to. Chcem vidieť, ako sa dokážeme poučiť na vlastných chybách, ale..nič z toho rok po roku nevidím. A preto..strácam vieru a volám po zmene.
Preč s hráčmi, ktorí sa stále len učia..a po zahanbujúcich výkonoch a prehrách twittujú a sľubujú zlepšenie, ktoré dlhodobo neprichádza. Preč s tými, ktorí sa len vezú a ustrnuli a ktorí mužstvo herne nikam neposúvajú. Aj s tými, ktorí sú večnými talentmi. Ktorí neukazujú nič..a ktorým chýba túžba vyhrávať..a túžba podriadiť tomu každú sekundu na ihrisku. Túžba vyhrať každý jeden osobný súboj a šprint. Preč s tými, ktorí nemajú na to, aby hrali za Arsenal a posunuli ho vpred.
Preč s realizačným tímom, ktorý si nevie rady. S opakujúcimi sa mrakmi zranení. S taktikou. S motiváciou hráčov. S realizačným tímom, ktorý už dlho rokov sľubuje víťazstvá a zlepšenie. Zlepšenie, ktoré neprichádza. S realizačným tímom, ktorý sa nevie, alebo nechce poučiť z vlastných chýb. Ktorý rok čo rok niečo buduje..ale kolaudácia stavby je z rovnakých OPAKUJÚCICH sa dôvodov stále rovnako v nedohľadne. Ktorý ustrnul..sám vo svojich snoch a víziách. Volám po zmenách a ak ich nedokáže urobiť tento realizačný tím a tento manažér, musí prísť iný. Taký, ktorý chce viesť Arsenal pre to, aby s ním vyhrával a vie, čo pre to musí urobiť. Lebo tento klub k tomu história zaväzuje.
A pre to..pre mňa pomaly prichádza Čas. Čas určovania cieľov. Čas ich napĺňania. Čas určovania zodpovednosti za úspech a aj neúspech. A čas vyvodzovania dôsledkov..pre hráčov, manažéra, aj členov realizačného tímu. Dlhé roky sme robili všetko pre to, aby sme boli tu..a teraz je čas sa posunúť opäť niekam vpred. Aby Arsenal bol tým, k čomu ho história zaväzuje.
/LeeDixon/
