Futbal je zaujímavá hra. Nie vždy vyhrá ten lepší. Stačí jedna nešťastná situácia, jedna osudová chybička a zápas papierový favorit prehráva.
Vo futbale však existuje jeden výrazný faktor, ktorý často hrá rozhodujúcu úlohu pri záverečnom skóre. Je ním výkon rozhodcu/ov. V ostatných športoch sa asociácie snažia vplyv rozhodcu na hru kontrolovať prostredníctvom moderných technológií. Futbal však zostáva v tomto smere ďaleko za opicami…
A tento faktor je v prípade Arsenalu veľmi častý. Je to vôbec vysvetliteľné, že ľudský faktor zlyháva pri zápasoch Arsenalu takmer permanentne?
Pamätám si časy, keď som ako menší chalan sledoval pozorným okom zápasy Arsenalu s ManWhoo. Tieto zápasy boli charakteristické podivnými výkonmi rozhodcov. Nezriedka som od Tv odchádzal sklamaný a nahnevaný. Pamätám si dodnes nepotrestané zákroky Roya Keana, vymyslené 11tky. Klincom týchto prestížnych duelov bola vymyslená penalta, ktorá v jubilejnom 50. zápase bez prehry ukončila „éru Invincibles“.
Od tých čias si už nejaké rozhodcovské zlyhania moc nepamätám. Zmena nastala až niekedy v roku 2006, odkedy sa mi zdá, že rozhodcovské trio je k nám zhovievavé pomenej. Naopak, je až príliš prísne. Prílevom technických a subtílnejších hráčov, ako Fabregas, Hleb, Rosický alebo Eduardo, sa aj počet faulov na náš tím zvyšoval. Úmerne s ním však „ochrana“ rozhodcov odchádzala – dokonca pribúdalo kariet za údajné simulovanie.
Asi najhorší moment môjho fanúšikovského života bola nariadená 11tka proti nám v zápase štvrťfinále LM v roku 2008 s Liverpoolom. Nasimulovaný pád Babela, ktorý sa navyše odohral meter pred 16tkou zabil našu radosť a mňa vtedy vytočil do nepríčetnosti, v ktorej som pobudil celý barak.
Rovnako aj minuloročný zápas na Old Shitford, kedy najprv Carrick zmasakroval Arshavina v 16tke (bez penalty, bez karty!), aby potom rozhodca nariadil 11tku po zákroku na Šrecka, ktorý letel k zemi 2 metre pred súbojom s brankárom (vtedy som rozbil v bare pohár od zlosti).
A všetko toto svinstvo pokračovalo. Pokračovalo pri netrestaných zákrokoch na našich hráčov, ktorých dôsledkom boli brutálne zlomeniny Diabyho, Eduarda, Ramseyho a množstvo ďalších kriminálnych zákrokov typu Barton.
V posledných sezónach sa skutočne množia zápasy, kedy súper dostane prvú žltú kartu až po troch brutálnych zákrokoch alebo po odnesení nášho hráča na nosítkach. A na druhej strane rozhodcovia radi nadelia našim hráčom žltú za prvý menší faulík.
Rovnako sa množia aj situácie, ktoré sa priečia zdravému rozumu. Príkladom môže byť gól Porta z nariadeného nepriameho kopu, kedy rozhodca podal hráčom loptu a zabránil našim akejkoľvek snahe postaviť múr a dokonca bránil obrancom v pohybe.
A súčasná sezóna v tomto ohľade prekonáva všetky sezóny, ktoré fandím Arsenalu (a to fandím od roku 1997). V tejto sezóne takmer nebol zápas, kedy by sa rozhodcovi/om nedala vyčítať zaujatosť, alebo iná miera neobjektívnosti. Asi nikto nezabudne na Songove vylúčenie v zápase proti Sunderlandu a „fantastický“ výkon toho istého rozhodcu v zápase v Newcastli: Dve vymyslené 11tky a neúrekom žltých kariet a odpískaných faulov proti Arsenalu + jedna červená. A na druhej strane „do pohody“ posúdené zákroky Bartona, ktorý musí najprv urobiť tri brutálne zákroky, aby vôbec dostal upozornenie a neskôr po piatich zákrokoch žltú kartu.
A čo tak gól Sahu? Excelentný príklad zlyhania postranného rozhodcu a aj rozhodcu hlavného – situácia, ktorá človeka núti vypnúť televízor, prípadne Pc.
Pohár trpezlivosti a tolerancie u mňa pretiekol tieto posledné dni. Neodpískaná 11tka po faule na Arshavina a jeho neuznaný nádherný gól pre údajný offside v zápase so Sunderlandom. A odveta na Nou Campe. Nebudem zaslepený a priznám, že Barca nás vydrvila. Ale čo tak Dani Alvés s očami diabla? Dva zákroky na nohy Nasriho + niekoľko menších. A to všetko bez jedinej karty!! Naproti tomu hneď prvý zákrok Koscielneho karta, karta Sagnovi za nešportové správanie… Abidal chytil pod krk Robina – jasná červená. Dobre, aj Peržan ju mal dostať, ale to si ten „svajciarsky ulizanec“ vynahradil nezmyselnou žltou kartou!…
… vypol som zápas.
Nie preto, lebo by som neuniesol fakt, že sme sa trápili. Lenže už jednoducho nedokážem stráviť všetko toto podivuhodné svinstvo. A vidím dobre, že nervy v sebe dusí aj Wenger, ktorý strávi viac času debatami so štvrtým rozhodcom ako svojím klasickým učupeným sedením na lavičke.
A so svojím názorom nie som sám, dokonca sa s ním stotožňujú aj ľudia, ktorí fandia iným klubom. Minule sme dokonca pozerali futbal v bare a úplne neznámy človek sa nás – Goonerov pýtal, že čo majú proti Arsenalu, keď im takto hnoja zápas. Na tom už niečo naozaj bude, keď si to všimne náhodný nestranný divák.
Kedy toto všetko skončí?
To nevie asi nikto. Viem len, že pozeranie zápasov Arsenalu je pre mňa často krát mukou, dokonca niekedy ľutujem, že ich pozerám. Na sklamania a prehry som si zvykol – sú súčasťou hry, ale na takéto gebuziny rozhodcov, ktorí navyše za svoje nesprávne verdikty nenesú zodpovednosť, sa jednoducho nedá pozerať.
Rozhodovať zápas je ťažké – sám som určitú dobu pískal zápasy mestskej ligy (aj keď jej tempo sa nedá so svetovým futbalom porovnávať). Ale čo je moc je moc a navyše je toho stále viac.
Nuž, všetkým nám ostáva len dúfať, že je to len nepríjemná zhoda náhod a nie zámer a zaujatosť voči Arsenalu, pretože s rozhodcom proti sa trofeje vyhrávajú len ťažko.
Markus
(blog vyjadřuje osobní názory autora a nebyl redakcí upravován)
