Keď som sa minulú sezónu rozhodoval, či si dám na nový dres meno niektorého z hráčov, napadlo ma najmä meno Nasri. Prečo Nasri?
Je pravdou, že milujem číslo 8, ale dôvod ležal úplne niekde inde. Tento malinký šikovný figliar si ma proste získal. Moje sympatie zožal už v dávnom zápase na Emirates s Newcastlom, kedy krásne podtrhnutím potupil Bartona. Táto jeho drzosť však nezostala iba pri súbojoch s kriminálnikmi, ale preniesla sa aj do jeho fantastickej hry. Určite si každý spomenie na Samirove góly proti Portu a neskôr podobné slalomárske sóla v ligových zápasoch.
Nasri sa zapáčil nielen mne, ale aj mnohým mojim kamarátom, ktorí možno nie sú až takí brutálni fanúšikovia Arsenalu. Samir mi jednoducho prišiel ako to „pravé orechové“, pôsobil na mňa dojmom oddaného srdciara, ktorý nikdy nenechá svoj tím, ktorý z neho urobil hviezdu.
Postupom času však nastali pochybnosti a s príchodom komplikácií s predĺžením zmluvy som pomaly, ale isto získaval pocit, že niečo nie je v poriadku.
Rovnako začali klesať aj Nasriho výkony, ktoré ale aj tak boli miestami obdivuhodné. V kostiach som akosi cítil, že Nasri zlyhá a sklame nielen mňa, ale asi každého goonera.
Dnes, kedy so smútkom a údivom sledujeme odchod našej záložnej hviezdy sa na povrch dostávajú otázky – Prečo si odišiel?
Chcel si snáď zmenu? Nevyhral si trofej (môžeš za to aj ty!!)? Hrajú hlavnú úlohu peniaze? Naliehala na teba frajerka alebo ťa zlákala silná moslimská komunita v Manchestri na čele s pánmi šejkami?…
…je to už v podstate jedno, aj keby bol dôvod hocijaký, sklamal si ma Samir 🙁
Každopádne ti ďakujeme za krásne chvíle pri tvojej hre, určite ti želáme pevné zdravie s žiaden gól v našej sieti.
PS: Nasri určite sklamal aj samotného Wengera, ktorý mu určite tiež do špiku kosti dôveroval. Neviňme preto Arséna, že mu nedokázal zabrániť odísť a nechal ho ísť, on má jednoducho úctu ku každému človeku.
/markus/
