Po posledných nevydarených zápasoch mi to už nedalo a rozhodol som sa napísať blog o súčasných problémoch Arsenalu. Zo začiatku som sa chcel na to pozrieť všeobecne, no rýchlo som zistil, kto stojí za všetkými tými chybami.
Schválne som sa rozhodol článok napísať teraz – v dostatočnom odstupe od zápasu s Evertonom a zároveň v dostatočnom predstihu od semifinále FA Cupu. Písať blog po ňom by mohlo viesť k názorom, že prípadná prehra a teda vyradenie z FA Cupu, ktorú si samozrejme veľmi neprajem, ma viedlo k týmto myšlienkam. To však nie je pravda, moje názory prechovávam už dlhodobo a problémy, na ktoré budem poukazovať nie sú krátkodobého charakteru ale objavujú sa dlhodobo.
Začal by som našou hrou, ktorú v poslednej dobe predvádzame. Tá je taká nudná, statická a nezáživná, že keby som si mal v súčasnosti vybrať obľúbený klub, Arsenal by ma asi nijak nezaujal. Podobne ani spolubývajúceho, ktorého vždy presvedčím, aby si zápas pozrel so mnou, no nikdy ho to moc nebaví. A popravde, ani mňa. Lezie mi už totiž na nervy tá naša hra, ktorá pozostáva vždy z dvoch nahrávok dopredu a jednej dozadu. Hráme vkuse to isté – donekonečna si loptu nahrávame v strede ihriska, snažíme sa potiahnuť po čiare a nacentrovať, no buď sú centre zblokované alebo letia do šestnástky na nikoho, prípadne stratíme vpredu loptu a súper sa môže rýchlo hrnúť do protiútoku proti dvom-trom obrancom. Protiútoky – tie my vôbec nezvládame. Miesto toho, aby sme aj my šprintovali na bránu súperovho mužstva čo najrýchlejšie, útok často spomalíme, hráč nahrá dozadu a začíname opäť tie naše nezmyselné prihrávky v strede ihriska, do už zorganizovanej obrany. Ďalšími aspektmi našej nudnej hry sú nulový ťah na bránku (jedine Rosický sám prešprintuje polku ihriska smerom súperová brána), žiadne nábehy, kedy všetci hráči stoja a pozerajú sa na seba, žiadne strely na bránku – nielen spoza šestnástky, na čo sme si už za tie roky zvykli ale už ani v blízkosti súperovej svätyne no a na záver spomeniem naše už tradične katastrofálne rohy. Všetko toto ústi do absolútne nezáživnej hry, ktorá fanúšika len ťažko zaujme. Áno, ja tvrdím, že naše posledné zápasy ma nebavia. Aké by bolo riešenie týchto problémov? Nacvičovať streľbu, zahrávanie rohových kopov, vštiepiť hráčom iný štýl hry s rýchlym a priamym ťahom na bránku, početnými nábehmi za obranu…neviem presne ako sa tieto problémy riešia, nakoľko nie som tréner. Ale práve tréner má na starosti tieto veci. Takže za tieto problémy je zodpovedný Arsene Wenger.
Ruka v ruke s prevedenou hrou je strašná aj naša taktika. Teda ak sa dá hovoriť o nejakej. Je totiž neuveriteľné, že naši hráči hrajú vkuse tú istú hádzanú, či o tri góly vyhrávame alebo prehrávame. Ja nie som tréner ale predsa aj malý chlapec vie, že každé mužstvo by malo disponovať taktikou, ktorá sa použije keď sa prehráva o 2-3 góly, taktikou, keď sa vyhráva a víťazstvo chceme udržať a podobne. My však prehrávame o tri góly s priamym súperom o 4. miesto v anglickej lige a nahrávame si loptu pri poliacej čiare. Vlastne mi príde, že za tie roky sa naša taktika vôbec nezmenila. Tréner protivníka sa tak na nás vie veľmi ľahko pripraviť, každý nás vie prečítať, každý vie čo budeme hrať a každý vie, čo na nás bude platiť. To je sila trénera – pripraviť sa na súpera, naštudovať si jeho hru, rozdať svojim zverencom pokyny a rady podľa štýlu hry súpera a typu ich futbalistov. Nielenže náš manažér to nevie, on hráčov ani neusmerňuje, nehecuje, nekričí na nich, nerozdáva taktické pokyny, hráča nezvozí za chybu a nepovzbudí či nezatlieska mu, keď sa mu niečo podarí. Náš manažér nielenže je bezradný, on sa ešte aj tak tvári – nech sa deje čokoľvek, vždy len sedí na lavičke s bezradným pohľadom a nikdy nijak nezareaguje na priebeh hry, maximálne sa len sťažuje štvrtému rozhodcovi. Neoddeliteľnou súčasťou taktiky sú aj striedania – najlepší tréneri dokážu perfektne zareagovať na vývoj zápasu taktickým striedaním. Wenger však v deviatich z desiatich prípadoch strieda post za post – opäť nulová taktika. Tých prípadov je nespočetne veľa, no v čerstvej pamäti mám striedanie Sanoga v poslednom zápase. Ešte aj sám komentátor špekuloval, či Arsenal stiahne záložníka a bude hrať taktiku 4-4-2 alebo dokonca obrancu a zariskuje hru na troch obrancov 3-5-2. Nie, v dôležitom zápase za stavu 0-3 pošle Wenger Sanoga za – Girouda. Ďalej má v obľube nasadzovať hráčov na iné posty ako sú zvyknutí hrávať – Bendtnera dával na krídlo, krídelníka Oxa zase preučuje na stredového záložníka, Artetu preučil na DM pritom roky hrával CM alebo CAM, špekulovalo sa o preučení Draxlera na hroťáka…Najviac mi však vadí, že stredných záložníkov dáva hrať na krídla vďaka čomu nám potom chýba rýchlosť a ťah dopredu po čiare – miesto typických krídelníkov akými boli napríklad Aršavin alebo Gervinho hrávajú na krajoch Wilshere či Ramsey – stredopoliari, ktorí majú skvelé prihrávky, no nevedia si loptu hodiť po lajne, prešprintovať polku ihriska a vytvoriť priestor či šance pre svojich spoluhráčov. Za taktiku, hecovanie hráčov a ich nasadzovanie na posty opäť zodpovedá Wenger.
Rotácia. Pojem známy každému trénerovi okrem tomu nášmu. Wenger má už dlhodobo tendenciu vkuse nechávať hrať tých istých hráčov a nahradí ich inými až keď musí, pretože sa zrania. S čím absolútne nesúhlasím – pokiaľ povedzme na poste pravého beka vkuse hráva Sagna, začne časom podávať horšie výkony kvôli strate motivácie, vyčerpanosti a únave. Navyše jeho náhrada, Jenkinson, sa za pol roka nedostane na trávnik a keď nastane čas, že musí našu jednotku na poste nahradiť, je ako ryba hodená do veľkej vody – nemá zápasovú prax, nie je rozohraný ani zohraný s mužstvom, chýba mu sebavedomie a potrebuje niekoľko zápasov, kým začne podávať lepšie výkony. Absencia rotácie je teda nevhodná pre všetky strany. Nevidím dôvod, prečo by za rozhodnutého stavu nemohol Sagnu na pár minút nahradiť Carl za účelom nazbierať skúsenosti alebo spomeňme aj štarty, ktoré rozhodujú o medaile v prípade získania trofeje, i keď toto samozrejme nie je ten najdôležitejší faktor. Takisto výhodou rotácie je, že hráči, ktorí hrajú 90 minút celé mesiace a sú tak časom vyšťavení a stratia formu, sú nahradení hráčmi z lavičky, ktorí sú vďační za príležitosť a chcú sa tak ukázať v najlepšom svetle, majú chuť do hry plus v prípade napríklad Gnabryho alebo Chamberlaina disponujú takzvanou mladíckou dravosťou. Keď som už spomenul Gnabryho, musím vyjadriť svoj nesúhlas s jeho nastupovaním do zápasov v poslednej dobe – v doterajšom priebehu sezóny sa ukázal v dobrom svetle, podával sympatické výkony no teraz, keď je takmer celá naša jedenástka bez formy (vďaka žiadnej rotácii), sedáva celé zápasy na lavičke. Nech mi niekto netvrdí, že v prípade jeho príchodu na ihrisko by nestrhol svojou aktivitou a chuťou k futbalu aj svojích spoluhráčov k lepším výkonom. Nie, u nás hráči hrávajú podľa mena alebo obľúbenosti u Wengera – taký Özil či Giroud hrávajú každý jeden zápas aj keď sú už úplne vyšťavení a bez formy (v prípade Mesuta hovorím v minulom čase, pretože sa nám kvôli absencii rotácie typicky zranil). Toto je opäť chyba nášho manažéra.
A podobne aj hra našich futbalistov v posledných zápasoch. Je čoraz častejšie vidieť nepodarené prihrávky, znechutené tváre našich hráčov, ktorí sa už nebavia futbalom ale sa len trápia, hádajú sa medzi sebou, chýba im motivácia a sebavedomie. S tým treba niečo urobiť a nie sa len nečinne prizerať. Mňa totiž tieto veci hnevajú viac ako výsledky. Mrzí ma, keď hráči neodovzdávajú na trávniku maximum, nejazdia tam po zadkoch, nehrajú s takou ľahkosťou a zábavou ako pred niekoľkými mesiacmi. Ale ja sa im ani nečudujem, dostávať také výprasky od všetkých silných súperov musí hráčov veľmi demotivovať. Dostávať 5-6 gólové nakladačky od našich priamych rivalov v boji o najvyššie priečky je však neprípustné. Niečo také sa klubu, ktorý bol v tejto sezóne najčastejšie na prvej priečke Premier League, nesmie stávať. Takto si rešpekt nevybudujeme, naopak, zase sme len každému na smiech. Viete, keď si to porovnám s minulými sezónami – bojovali sme takisto ako aj teraz o štvrté miesto, no vtedy sa nielenže na našu hru s radosťou a nadšením pozeralo ale fanúšika aj potešili vysoké víťazstva typu 6:1 s Evertonom či Southamptonom, alebo rôzne iné víťazstvá o tri či štyri góly proti tímom zo stredu alebo spodku tabuľky. Navyše sme vtedy sem-tam porazili Chelsea (5:3), Manchester City (1:0) či Manchester United (1:0). V tejto sezóne však nevidíme ani jedno ani druhé – od top tímov dostávame nakladačky, aké nedostávajú ani tie najslabšie mužstvá z ligy a už ani neporážame tie slabšie tímy vysokými výsledkami ako kedysi – z tejto sezóny si pamätám asi len štyri góly proti Sunderlandu. Miesto toho máme túto sezónu tendenciu vyhrávať výsledkom 1:0, čo sú síce tri body tak isto ako za vysoký výsledok, no hráči ani fanúšikovia si ten zápas tak neužijú. Odôvodňovali sme to tým, že teraz už vieme vyhrávať aj povinné zápasy bez ohľadu na predvedenú hru, no v skutočnosti naša hra bola často nezáživná a jednogólové víťazstvo sme museli niekoľko desiatok minút brániť. Aj keby sme po 38 ligových zápasoch získali ten vytúžený titul, neviem či by som mal z neho radosť a ak by som mal niekomu vymenovať 5 najkrajších zápasov sezóny, asi by som mal problém povedať tri. Chýba mi vysoký počet strelených gólov. Kto ich však má strieľať, keď máme maximálne tragického a vyhoreného útočníka?
Na tomto opäť nesie vinu Wenger. Girouda takmer nikdy nestriedal, nikdy ho nenahradil na niekoľko desiatok minút inými hráčmi, nechával ho utaviť počas celej sezóny pretože hrával každý zápas celý zápas. Pokladám ho za priemerného hráča, no pokiaľ mal aspoň formu, dokázal streliť nejaký ten gól, no teraz je úplne trápny. Nedokáže nič okrem doklepnutia lopty do prázdnej brány. To vaše – vybojuje lopty a sklepáva ich ostatným – si nechajte, útočník má v prvom rade strieľať góly. Ten náš to však nevie, vraj dal len jeden gól v desiatich zápasoch proti top mužstvám. Tie majú vo svojom kádri strelcov na inej úrovni, dokážu sami rozhodovať zápasy a majú na konte nespočetne veľa zásahov. Giroud však nemá kvality hodné Arsenalu, nedá sa porovnávať s hráčmi ako boli Henry, Adebayor či van Persie. Druhý argument – nedostáva od našej zálohy prihrávky – takisto neberiem, pretože si ich svojim pohybom neviem vypýtať, nedokáže si nabehnúť za obranu súpera ako napr van Persie. Jednoducho sa nehodí do našej koncepcie a formácie. Neurobí vôbec nič, neprešprintuje obrancov protivníka, nevsieti víťazný gól. Prichádzal k nám ako dobrý hlavičkár silný vo vzduchu no gólov hlavou dal minimálne a streľbu má veľmi nepresnú. Preto mi v posledných zápasoch príde, ako keby sme hrali formáciu 4-2-3-0. Taký hráč nám titul nevystrieľa, v jesennej časti, kedy sa nám darilo, to robil Ramsey – záložník ale ten sa nám znova kvôli preťažovaniu zranil.
Takže to sú súčasné problémy Arsenalu. Máme neschopného manažéra, ktorý nedokáže mužstvo takticky pripraviť na zápas, nedokáže ho počas zápasu povzbudiť či usmerniť, robí základné taktické chyby, nedokáže zmeniť taktiku či štýl hry a nevie hráčom vštiepiť útočný a efektívny futbal plus ich necháva utaviť, čo má za následok, že v „lepšom“ prípade len hrajú veľmi zle, v horšom prípade sa dlhodobo zrania. Všetko toto sú veci, ktoré má na starosti tréner. Schválne som však Wengera prestal trénerom nazývať, pretože on je manažér – dokáže kupovať hráčov za malé peniaze, predávať ich za niekoľkonásobne viac, vie uzatvárať výhodné zmluvy, vďaka nemu máme nový tréningový komplex, štadión, sme veľmi populárna značka…Ale toto sú veci, ktoré sa netýkajú priamo futbalu ale skôr ekonómie. Povedal by som, že nás trénuje ekonóm a je to aj vidieť. Myslím, že viac by sa hodil do vedenia klubu, no na lavičke by som chcel vidieť trénera, ktorý by vedel mužstvo pripraviť podľa typu súpera. Ktorý by videl, že napríklad súper prechádza stredom ako nôž maslom tak vystuží stred poľa alebo že má súper na pravom kraji obrany slabiny, tak posilní ľavé krídlo, prípadne mužstvu prikáže častejšie útočiť po tej strane. Trénera, ktorý by sa nebál aj po prestávke vystriedať hráča, ktorému to evidentne nejde a nahradil ho niekým iným. Ktorý by celých 90 minút stál pri čiare a rozdával taktické pokyny a burcoval svojich zverencov. Tohto sa od Wengera nikdy nedočkáme. Vážim si ho, spravil pre Arsenal veľa a najmä svojimi revolučnými a vizionárskymi myšlienkami spravil z Arsenalu permanentne úspešný klub, priviedol do neho skvelých hráčov a vyhral niekoľko trofejí, vštiepil mu útočný štýl futbalu, ktorým je Arsenal známy doteraz, za čo mu ďakujem. Avšak tak, ako mnohí z nás začali Arsenalu fandiť vďaka Wengerovi, tak nás teraz od neho odrádza. Ako povedal pán Raymond Verheijen, Wenger bol revolučný pred 15 rokmi. Dnes už Arsenalu nemá čo dať. Klub sa musí posunúť ďalej.
Neposielajte ironicky trénovať mňa. Ja nie som vyštudovaný tréner, no tieto evidentné chyby ako obyčajný fanúšik vidím. Preto žiadam o výmenu na trénerskom poste za niekoho iného, mladšieho, modernejšieho a schopnejšieho. Ostatné tímy nesledujem takže potenciálnych nástupcov by som nechal na vás, no keď som videl pána Martinéza a jeho asistentov s tabletmi v rukách, povedal som si, že takého trénera by som chcel aj u nás. Takisto by som sa neobával, že dopadneme ako Manchester United. Ferguson dokázal z priemerných hráčov dostať nadpriemerné výkony, Wenger však dokáže z ľahko nadpriemerných hráčov dostať len priemerné výkony. Hráčov máme dobrých, treba však prísť s inou koncepciou, ktorá by dokázala využívať prednosti a silné stránky hráčov naplno, vďaka ktorej by naši hráči podávali nadpriemerné výkony.
Tak ako by hráči mali hrávať podľa súčasných výkonov a nie podľa mena, tak by ani Wenger nemal trénovať len vďaka úspechom z minulosti.
HugoBoss
