Blog : O čísle 82

Mám rád číslo 82, je to rok môjho narodenia. Vraj je to šťastné číslo, rokmi som, ale zistil, že táto číselná kombinácia veľa šťastia neprináša. Aspoň do môjho života nie. Napríklad kombinácia kariet 8 a 2 v mojej obľúbenej hre Texas Holdem poker je jedna z najslabších. Tiež neočakávajte odo mňa, že budem šťastný, ak môj obľúbený tím zo zápasu vonku prinesie takéto skóre. Jediné 82-ky, ktoré by ma teraz potešili, by boli tie brazílske, Kaká a Alex. Že je Alex z Chelsea? Fuck that!, povedal by som v Anglicku. Tu už o žiadnej hrdosti nemôže byť reč, nie po včerajšku… Nie tri dni pred koncom prestupového obdobia. Nie s Djourouom v zostave. Tak vysoľte za Alexa tých £10 melónov, o ktorých píše bulvár, nech už máme konečne posilu pre túto sezónu s veľkým „Pé“ (žiadny dvojzmysel :)). Len £17,5 milióna za Kaku? Táto informácia ma potešila, keď som ju videl, v zápätí mi, ale došlo, že £153 tisíc týždenne mu u nás nedajú a to nehovoriac o vyššej miere zdanenia vo Veľkej Británii ako v Španielsku, čo by si pravdepodobne vyžadovalo ešte vyššie číslo, aby vôbec nad tým rozmýšľal. A to bolo pred včerajším výsledkom 8:2. Vzdávam sa myšlienok na Kaku v červeno-bielom drese s kanónom na hrudi a začínam sa uspokojovať s vidinou Lucha Gonzálesa na ihrisku. Wenger skôr privedie hráča z Ligue 1 ako z ktorejkoľvek inej. £7 miliónov za neho mi pripadá ako slušná cena aj napriek jeho veku, už len z ohľadom na situáciu, v ktorej sme teraz. Snáď by som sa už nejako uspokojil aj s 3 ročnou zmluvou, hoci za iných okolností by som bol proti všetkému nad dva roky. A to sa mi ani nechce vracať k nedotiahnutému prestupu Matu a k čiastke za ktorú ho Chelsea kúpila, či k jeho 23-om rokom. Spomínam si na ďalšiu 82-ku, o ktorej sa v súvislosti s nami toto leto hovorilo, Mikel Arteta. Znova ten istý prípad, pred mesiacom by som bol proti, ale dnes…

Tri dni pred koncom prestupového obdobia zabúdam na vzdialenú budúcnosť, to čoho sa obávam je sezóna pred nami. Už mi nebude vadiť, ak nakúpime 29, 30 ročných hráčov, len si prajem okamžitú nápravu. Kľudne priveďte aj čoskoro 31 ročného Scotta Parkera, len ho nenechajte ísť do Spurs za £6 miliónov v čase, keď potrebujeme do mužstva priviesť skúsených hráčov. Problémom pre väčšinu klubov je vraj jeho £70 tisíc týždenne. Je toto problém, s ktorým by sme sa nevedeli vysporiadať? Nemyslím si. Tak mu zamávajte pred nosom s Ligou majstrov a ukradnite ho tým šmejdom.

To, čo potrebujeme momentálne najviac, je čas. Čas na zamyslenie sa ako ďalej, viac času pre mladých hráčov, aby ukázali čo v nich je, viac času pre Wengera na lavičke Arsenalu. Čas je ale tým jediným, čo teraz nemáme. Ten môžu priniesť manažérovi a vedeniu len skúsení hráči. V inakšom prípade môže niekomu čas vypršať, iným zase dôjsť trpezlivosť, hlavnou otázkou zostáva, bude to dobré pre klub?

4-3-3? Vážne? Kto mi už len toto dokáže vysvetliť? S tým, čo sme mali k dispozícii, sme hrali systém, ktorý si vyžaduje zohratosť a skúsenosti? Futbalová moderna? Za to, že tak hrá Barcelona? A nie je to náhodou tým, že majú na to hráčov? Keď sa pozriem na ich posledný zápas, o superpohár s Portom a ich úvodnú jedenástku, tak Adriano je hráčom s najmenším počtom štartov za seniorský národný tím, s účasťou v desiatich zápasoch za Brazíliu, respektíve Valdés so štyrmi štartami za Španielsko a jedenástimi za Katalánsko. V našej včerajšej zostave boli piati hráči, ktorí reprezentačnú desiatku ešte nedosiahli. Navyše Coquelin sa nepredstavil ani v jednom predsezónnom zápase a hneď proti United hrá v základe? A na okrajoch obrany Jenkinson a Traoré? Jenkinson proti dvojici Ashley Young – Evra, a Traoré proti Nanimu a Smallingovi? A to okrem bránenia ešte aj mali ťahať naše útoky po krajoch? Nekoledovali sme si náhodou o niečo? Nebývajú náhodou krídelné útoky najväčšou zbraňou United?

Nejdem sa už vracať k tomu, čo bolo pred sezónou urobené zle. Sú pred nami tri dni, ktoré môžu spasiť túto sezónu. Na titul v Premier League zabudnite, Manchester United ani City už túto sezónu nedobehneme, prinajlepšom budeme s Chelsea a Liverpoolom bojovať o tretie miesto. O víťazstve v Lige majstrov radšej nešpekulujem. Maximálne môžeme myslieť na domáce poháre. Ale tomu uverím, až keď to uvidím. Od dnes už budem snívať len v noci.

PS: Pamätáte?


Marián

(blog vyjadřuje osobní názory autora)