Coolbang Blog Part 5

Na jednom slovenskom webe vyšiel článok o ktorom by som sa s vami rad podelil s istými upravami…


Posledným prestupom skončila dlhočízna éra Wengerových hráčov ktorý boli súčasťou sezóny UNBEATEN. Ako posledným hráčom bol Kolo Touré.


Bol to odchod posledného mohykána. Kolo Touré bol totiž jediným futbalistom, ktorý si ešte pamätal neuveriteľnú sezónu 2003/2004, posledný majstrovský ročník Arsenalu, kde tím dominoval v Premier League bez jedinej prehry. Spomínaný celok sa zlatými písmenami zapísal do anglickej futbalovej histórie. Dnes však po ňom zostali už len tie písmená… Kam sa teda podel vtedajší káder manažéra Arséna Wengera?

Patrick Vieira – Juventus, júl 2005
Odchod defenzívneho štítu stredu poľa mal pred štyrmi rokmi pre mužstvo Arséna Wengera znamenať akési obrodenie, nový začiatok. Do zostavy sa totiž prebojovala tínedžerská hviezdička Cesc Fabregas, s ktorým mal kouč veľké plány do budúcnosti. Po Vieirovi prevzal odchovanec Barcelony aj číslo štyri na drese a na trávniku sa zaradil vedľa Gilberta Silvu, s ktorým sa typologicky vhodne dopĺňali. Napriek hlasom, že Arsenal môže byť dostatočne silný aj bez Vieiru, tím už viac nemal hráča s tak impozantným štýlom hry na poste defenzívneho záložníka s prirodzenýmy vodcovskými schopnosťami, ktorý je vždy potrebný na ceste za triumfami. Senegalskému rodákovi prestup do Serie A osobne prospel, v Taliansku vyhral s Juventusom a milánskym Interom štyri tituly (jeden však bol Juventusu dotatočne odobratý pre korupčný škandál) a dvakrát tamojší Superpohár. Arsenal dodnes nenašiel na jeho poste náhradu, ktorá by výkonnostne dosahovala Vieirovu úroveň. (Aj keď sa v súčasnosti hlasno špekuluje o návrate Paddyho na Emirates Stadium)

Dennis Bergkamp – koniec kariéry, máj 2006
Famózny nelietajúci Holanďan Dennis Bergkamp, kapitán mužstva, majster finálej prihrávky a perfektného zakončenia, ktorého si ako útočného partnera nevedel vynachváliť kanonier Thierry Henry, ukončil po sezóne 2005/2006 svoju bohatú kariéru, z ktorej strávil na štadióne Highbury celých jedenásť rokov. Za ten čas sa stal klubovou legendou a fanúšikovia gunners ho v roku 2008 dokonca vyhlásili za druhého najlepšieho hráča histórie mužstva hneď po Henrym a v súčasnosti sa jeho gól proti Newcastlu United stal najkrajším gólom histórie Arsenalu. Trojnásobný víťaz Premier League a nosný pilier neprekonateľného kádra zo sezóny 2003/2004 mal síce v mužstve zopár nasledovníkov, žiaden však nedosiahol medze jeho kvalít a úspechov.

Robert Pires – Villarreal, máj 2006
Francúzsky krídelník je častým objektom debát fanúšikov Arsenalu, v ktorých sa rieši, ši bol Pires z roku 2002 lepší ako Marc Overmars štyri roky predtým. Víťazom je majster sveta a Európy Pires, a to hlavne vďaka skvelým gólovým štatistikám, ktoré by mu závidel nejeden útočník. Posúďte sami – v 189 zápasoch za Arsenal skóroval 62-krát, čo je priemer jeden gól na tri zápasy. Jeho pôsobenie vo Wengerovom mužstve však malo neslávny koniec, v poslednom stretnutí totiž neodohral ani dvadsať minút, keď musel opustiť ihrisko. Finále Ligy majstrov proti Barcelone, v ktorom Pires striedaním pykal za vylúčenie brankára Lehmanna, Arsenal prehral. Pires mužstvo opustil, ale jeho výkony v drese španielskeho Villarrealu v nasledujúcich sezónach dokazovali, že to bol zo strany Wengera nie práve najlepšie načasovaný ťah.

Sol Campbell – Portsmouth, august 2006
Ďalší z velikánov neporaziteľného kádra zo sezóny 2003/2004 Sol Campbell, nekompromisný stredný obranca vynikajúci svojou tvrdosťou vo vzdušných súbojoch a schopnosťou zvýšiť svoju výkonnosť v najdôležitejších zápasoch, odišiel koncom leta 2006 do FC Portsmouth. Kritické hlasy boli neoblomné, Campbell prestúpil do priemerného mužstva bez úspechov a reálnych cieľov niečo vyhrať v budúcnosti, jeho krok bol hodnotený negatívne. O to väčšie je prekvapenie fanúšikov dnes, keď má kapitán Portsmouthu vo vitríne víťazstvo v FA Cupe 2007, kým Arsenal je už štyri roky bez akejkoľvek trofeje. Dnes sa viera fanúšikov Arsenalu obracia na belgického obrancu Thomasa Vermaelena, najnovšiu posilu Arséna Wengera v defenzívnej formácii.

Cashley Hole – Chelsea, august 2006
Odchod ľavého obrancu do konkurenčnej Čukotky bol v lete 2006 dlhšiu dobu na spadnutie, konal sa však až v hodine dvanástej. Stabilný člen základnej zostavy a tiež anglickej reprezentácie dokonal skazu svojho mužstva, ktoré sa zo straty štyroch kľúčových hráčov v priebehu dvoch mesiacov len ťažko spamätávalo. Kompenzáciou bol aspoň príchod Williama Gallasa na stopérsky post, ten však nevyrovnal hodnotu telepatickej a technicky ohromujúcej spolupráce Cole – Pires na ľavej strane. Dnes je ľavým obrancom Arsenalu Francúz Gael Clichy, ktorý je síce na svojom poste hviezdou a dal tak zabudnúť na A(ss).Holea.


Bisan Lauren – Portsmouth, január 2007
Kamerunský pravý obranca sa stal najlepším hráčom Arsenalu na svojom poste za posledných desať rokov, a stal sa aj súčasťou tzv. „Wenger Eleven“. Jeho sila a bojovnosť boli neoddeliteľnou súčasťou kádra, ktorý vyhral dvakrát double a pridal aj jeden FA Cup navyše. Laurenove posledné dni v Arsenale však boli poznačené dlhodobým zranením a následnou frustráciou z neúčasti v základnej zostave. V januári tak mužstvo opustil a náhradami za jeho služby boli Bakary Sagna a Justin Hoyte, ktorý je dnes v Sunderlande. Olympijský víťaz zo Sydney Lauren je momentálne voľným hráčom, keď ako tridsaťdvaročný ukončil svoju spoluprácu s Portsmouthom.

Thierry Henry – Barcelona, jún 2007
Po dlhých rokoch odolávania ponukám z ostatných špičkových kontinentálnych mužstiev opustil Arsenal azda najobávanejší kanonier Premier League a jedna z najväčších klubových legiend Thierry Henry. Jeho miesto mal zaujať Emmanuel Adebayor no ten sa však nikdy nepreukázal takou vášňou ku klubu, ktorú Henry dodnes prezentuje a klub zo štadióna Emirates tak na svojho nového hrdinu s veľkým H stále čaká. Ja pevne dúfam, že novým hrdinom s veľkým H resp. V bude Van Persie 🙂



Fredrik Ljungberg – West Ham, júl 2007
Švéd s nenapodobniteľným driblingom v strede poľa bol jedným zo základných stavebných kameňov najsilnejšieho kádra Arsenalu, tiež však v mužstve nezostal do konca kariéry. Pred dvoma rokmi prestúpil do tímu mestského rivala West Hamu, kde sa mu však nedarilo, a tak nasmeroval svoje kroky do americkej Major League Soccer. V drese Seattlu je Ljungberg na staré kolená znova hviezdou, kým v Arsenale zaplátal dieru po jeho odchode Rus Andrej Aršavin, pravda, až po roku a pol.

Jens Lehmann – Stuttgart, jún 2008
Mad Jens známy svojimi excentrickými kúskami v bráne i mimo nej, mnohými kiksmi, ale napriek tomu veľmi spoľahlivou dlhodobou výkonnosťou, opustil Arsenal pred rokom, aby sa vrátil do rodného Nemecka. Otázne bolo, či tréner Wenger dokáže nahradiť gólmana jeho kvalít, zvlášť po skúsenostiach s angažovaním „hviezdy“ a´la Rami Shaaban, ktorý mal byť svojho času náhradou za legendárneho Davida Seamana. Vhodným adeptom sa však napokon ukázal Manuel Almunia, ktorý vlastne Lehmanna v poslednom roku jeho účinkovania na Emirates vytlačil z kádra, čo Nemec nedokázal zniesť podobne ako pozíciu dvojky v nemeckej reprezentácii.

Gilberto Silva – Panathinaikos, júl 2008
Neznámy, nepovšimnutý a maximálne nedocenený. Aj to boli prívlastky Gilberta Silvu, od čias Dungu asi najnebrazílskejšieho „kanárika“. Svoju národnosť totiž nikdy nepodčiarkol technickými finesami ako väčšina jeho krajanov, za to jeho pôsobenie na poste štítového záložníka vo dvojici s Patrickom Vieirom bolo priam dokonalé. Práve Gilberto Silva totiž neviditeľne istil Francúza, ktorý sa rád podujímal na útočné výpady, podobne ako neskôr Cesca Fabregasa, ale jeho efektivita a vplyv na ihrisku vyšli najavo vždy až keď nehral a tímu chýbal. Rozhodnutie pustiť ho v roku 2008, keď mužstvo opustili tiež Lassana Diarra a Mathieu Flamini, bolo viac ako diskutabilné.

Kolo Touré – Manchester City, júl 2009
Posledný mohykán z majstrovského kádra spred piatich rokov Kolo Touré opustil Arsenal počas júla 2009. Pravda, v čase zisku spomínaného titulu v klube už začínali ako mladé talenty pôsobiť Fabregas, Clichy,  či Senderos, ich vplyv na úspechy mužstva však bol ešte takmer nulový. Touré opustil Arsenal počas ťažkých čias, keď klub nemá peniaze ani úspechy a navyše k tomu prispel aj nevrlý vzťah s partnerom zo stopérskej dvojice Williamom Gallasom. Vo veku dvadsaťosem rokov teda obranca z Pobrežia Slonoviny odišiel za vidinou gigantického zárobku a očakávaného úspechu do novotvoriaceho sa tímu Manchestru City, kým fanúšikom Arsenalu zostali len oči pre plač za mužstvom, aké mali počas svojej dlhej histórie iba raz.


/profutbal.sk+ vlastné upravy/