Je to už pomaly rok, čo som naposledy prispel textom na portáli gunners.cz. K tejto takmer ročnej odmlke ma viedlo niekoľko dôvodov, okrem veľkej pracovnej vyťaženosti aj nechuť vôbec verejne komentovať hocičo týkajúce sa Arsenalu. Nebolo to preto, že by som mužstvu po Judášovej zrade neveril, práve naopak, ja som, podobne ako náš manažér, večný optimista, takže aj v čase, keď to v podaní nášho tímu vyzeralo na najväčšie fiasko 21. storočia, som si bol na 99 % istý umiestnením v Top 4, ale hlavne nad slepačou farmou. Pre mňa musí totiž fanúšik byť z princípu večný rojko, fandenie bez (hocijako „racionálne neodôvodneného“) sna o úspechoch je ako gamblerstvo bez (naozaj racionálne neodôvodneného) sna o veľkej výhre (vyhráva vždy kasíno, že áno…). Jedno ani druhé pre mňa nemá zmysel. Pre niekoho (a viem, že takých je hlavne v našich krajoch asi väčšina) je fandenie hlavne o tom, že dotyčný môže beztrestne vynadať niekomu, veď ten … (dosaďte si podľa ľubovôle Aaron, Per, Gervinho atď.) je na druhej strane jednosmernej linky, takže sa nemôže brániť (vlastne okrem Rosu ani tomu rozumieť), ale pre mňa naozaj nie. A keďže takých tu bolo v minulej sezóne na môj vkus zrazu priveľa, povedal som si, že voľný čas využijem aj lepšie ako písaním pre niekoho, kto to asi ani nevie oceniť.
Prečo teraz zrazu píšem? Z viacerých dôvodov. Jeden z nich je to, že mám dovolenku, takže toho voľného času mám zrazu skoro až priveľa. Druhým je, že sa tu konečne objavili blogy, ktoré majú myšlienkovú aj formálnu úroveň (samozrejme, Patrick písal pravidelne a na výbornej úrovni a vlastne ma tým „hneval“, lebo vždy napísal presne to, čo by som napísal aj ja, takže ja som už nemal čo písať a iba som v tichosti súhlasil). S jedným z blogov súhlasím úplne (NorthGooner – ten mi tiež „kradne“ myšlienky!), s druhým budem asi trochu polemizovať. A tretí dôvod je to, že tu máme prestupové obdobie a za rohom máme začiatok sezóny.
Takže konečne k veci. Chcel by som predostrieť môj pohľad na to, prečo Wenger asi nečíta prestupové špekulácie (iba ak by to mal ako zvláštny koníček) a prečo je taký pokojný v období, keď vrcholí nákupná horúčka. Rovno sa priznávam, nepoznám nikoho vo vedení Arsenalu, moja jediná komunikácia s klubom prebehla na úrovni nákupu suvenírov a platenia Arsenal Playeru. Ale to neznamená, že si neviem vytvoriť názor.
To, že Wenger prestupové špekulácie nečíta, je očividné z toho, že Arsenal ešte stále nemá tých cca. 70 hráčov, ktorých nám toto leto stihli predať novinári. Keby ich čítal, prišiel by na to, že musíme mať tím, ktorý pomaly nemôže vedieť hrať futbal, lebo predsa potrebuje posilu na každý post a na niektoré hneď niekoľko. Ale keďže Wenger si názor na svoj tím robí na základe toho, čo sám vidí na tréningoch a v zápasoch, zostáva pokojný. A hneď vysvetlím, prečo…
Súčasný tím Arsenalu síce papierovo nemá takú mieru talentu, ako mali tímy v nedávnej minulosti (napríklad s Fabregasom a Na$rim), ale má oveľa vyššiu mieru konzistentnosti. Tá sa v minulej sezóne prejavila napríklad tým, že sme mali druhú najlepšiu obranu v Premier League. Ale tiež tým, že sme na konci sezóny, teda v čase, keď väčšina konkurencie ťahala z posledného, zaznamenali peknú sériu bez prehry. Z čoho pramení táto nebývalá úroveň konzistentnosti? Dôvodov je podľa mňa niekoľko. Jeden z nich sedí na lavičke vedľa Wengera, obvykle zazerá na ihrisko, ako keby chcel s niekým spraviť krátky proces, a neoplýva dĺžkou ani množstvom vlasov. Rok Steva Boulda na lavičke áčka sa prejavil práve na defenzívnej hre a organizácii obrany. Je to vidieť aj pri defenzívnych štandardkách, z ktorých sme v minulosti inkasovali na počkanie. Tím je lepšie organizovaný, čím na prvý pohľad prekvapivo trpí ofenzíva, no na druhý pohľad je jasné, že so síce krásnym, no naivným futbalom sme mohli byť v minulosti víťazmi súťaže futbalovej krásy, ale z reálnych trofejí sa tešili iní. Ak teda chceme konečne niečo vyhrať, treba vedieť vyhrávať.
Okrem konzistentnosti mi do očí pravidelne udiera fyzická pripravenosť hráčov. Aaron dorastá do svojej prezývky Rambo vytrvalosťou aj silou, Koscielny, ktorý prvú sezónu v PL odletoval od útočníkov ako plechy zo starej škodovky 105 v rýchlosti 120 km/h, sa stal Bosscielny a Jack vyzerá, že o rok nechce ísť na Majstrovstvá sveta, ale na Mr. Olympia. V tíme, ktorý bol dlhodobo zákuskom pre kadejaké stoky, sa objavujú hráči, ktorí vedia poslať na zem aj prerastené mikrofóny.
Práve konzistentnosť a fyzická pripravenosť sú dva z dôvodov, prečo je Wenger pokojný. Z tímu neodišiel nikto podstatný, na každý post máme aspoň jedného špičkového hráča. Možno brankári niekedy pôsobia tak, že si dali preteky v zlých vybehnutiach, ale v prípravných zápasoch ukázali aj výborné zákroky.
V obrane sa znova našiel skoro odpísaný Bac. Kritika naňho bola minulý rok značná, len sa akosi zabudlo na to, že po dvoch zlomeninách nohy to s návratom do plnej formy nie je tak jednoduché. Prípravné zápasy ukázali, že s Bacom treba počítať. A treba s ním počítať dokonca na dvoch postoch. Že je dobrou alternatívou na post stopéra dokázal vlastne vždy, keď tam hral, je dosť rýchly, má kopu skúsenosti a výskok skoro ako Sotomayor, takže výškový hendikep pri hlavičkách nie že kompenzuje, ale úplne neguje. Carl mal síce slabšie chvíľky, ale oňho sa vôbec nebojím, vo dvojici s Bacom máme pravú stranu obrany v tejto chvíli dostatočne silnú. O ľavej sa ani netreba vyjadrovať, Gibbo a Nacho sú výborní obrancovia. V strede obrany, aj napriek tomu, že to v tejto chvíli nemusí tak vyzerať, je dvojica Per – Laurent v tejto chvíli to najlepšie, čo máme a nielen preto, že vďaka obligátnemu zraneniu kapitána (je to vlastne ešte kapitán?) vlastne nič iné nemáme. Aj väčší odborníci, ako som ja, sa zhodli na tom, že obranná dvojica Bossielny – Verminátor nefunguje tak, ako by papierovo mala. Je to preto, že sú si až príliš podobní, obaja sú aktívni obrancovia, ktorí sa vyžívajú v súbojoch, ale tým môžu otvárať diery v obrane. Práve kombinácia aktívneho Laurenta a zónovo brániaceho Pera robí obranu oveľa kompaktnejšou.
Perova úloha v tíme je asi druhá najpodceňovanejšia (k prvej sa dostanem). Áno, Per má akceleráciu ľadoborca, býva nemotorný (kto s jeho výškou nie?), je citlivý na rýchlosť, ale má veľa predností, ktoré nemajú ostatní naši stopéri. Nebudem rozpitvávať jeho pozičnú hru, tá síce tiež nie je úplne dokonalá (ale nadávať mu za státie a zdvíhanie ruky, keď Bac skazí ofsajdovú pascu, je nespravodlivé… mimochodom, ak ste si nevšimli, je to práve Per, kto má ofsajdovú pascu riadiť, preto práve on skoro vždy zdvíha ruku, takže ak tá nezaklapne správne, je to takmer vždy preto, že krajný obranca si v tej chvíli nevšíma zvyšok obrany), ale je jedna z tých najlepších v Anglicku, možno aj na svete. Skôr sa chcem pozrieť na jeho schopnosť držať priestor a organizovať hru obrany. Spomínal som to pri hodnotení Boulda, ale na ihrisku je toho predstaviteľom práve Per. On je jedným z dôvodov, prečo sa zlepšila organizácia obrany. Vyplýva to aj z povahy, Per je extrovertný a asi dosť ukecaný chlapík a keď si ho všimnete počas zápasu, stále mu „huba melie“. A práve o to ide. Per je totiž hráč, ktorý vie obranu organizovať, zatiaľ čo taký Laurent sa skôr sústreďuje na individuálne obranné zákroky. A Thomas je v tomto príliš podobný, takže keď sú spolu, chýba nám tam „veža“, ktorá by mala o hre prehľad. V minulej sezóne bolo tiež krásne vidieť, že keď nastúpila dvojica Boss – Vermi, ktorí síce sú výborní hlavičkári, ale sú skôr súbojoví obrancovia, tak sa celá koncepcia bránenia štandardných situácií rozpadla. Takže Per má určite svoje miesto v základe. Musí sa však vyvarovať chýb, ktoré robí skoro vždy len vtedy, keď sa dostáva do neprirodzenej pozície, t.j. keď nie je „pod loptou“ čelom k protihráčovi a obrana je rozhodená (najmä keď sa Koscielny vytiahne a Sagna zostane visieť vo „vzduchoprázdne“, tak útočníci nemajú problém Perovi ujsť). Ak by som bol Steve Bould, prizvukoval by som mu, že vždy musí držať priestor a byť čelom k útočníkom, niekedy aj za cenu toho, že sa bude zaťahovať a kaziť ofsajdové pasce.
Teraz si posvietim na zálohu. Nebudem sa rozpisovať o Aaronovi, zaňho hovoria najmä jeho výkony, ale aj ja som hrdý na to (a budem sa tým bez zaváhania chvastať!), že som to v ňom videl stále a dokonca som minulú jeseň (pred svedkami!) vyhlásil, že po Vianociach sa vráti Aaron spred zranenia (ale odpovedám vopred – tipy na zápasy napriek vešteckým schopnostiam nedávam). Len mi nedá nenapísať, že Aaron je naozaj hráč, ktorý má niečo navyše, napríklad Theo by vedel porozprávať o jeho pasoch a možno by aj použil to slovo na „g“. Ale tiež musím napísať, že sa mi vrcholne nepáči, keď je Aaron stále porovnávaný s Jackom. Nepáčilo sa mi to vtedy, keď bol Jack v neporovnateľne lepšej forme ako Aaron, nepáči sa mi to ani teraz, keď je práve Aaron (spolu s Rosom) našim záložníkom v najlepšej forme. Jackovi to síce trvá trochu dlhšie, nie je ako Cesc, ktorý hneď po zranení rozhodol zápas (aby sa ešte pred koncom zápasu zranil znovu), ale ono to príde. Dobré je, že raz ťahá jeden, potom druhý.
Najnedoceňovanejším hráčom v tíme je Mikel. Pre tých, čo si nevšimli, Wenger nemá rád silových a nefutbalových DM. Vieira bol síce silný, ale aj veľmi futbalový, Gilberto vynikal skôr všadeprítomnosťou ako silou, Flamini bol ideálny predstaviteľ wengerovských DM a Denilson bol sen, ktorý sa nesplnil. A taký istý je Arteta. Pre Wengera je úlohou DM nielen odoberať lopty, ale aj organizovať hru a účinne, ale bezpečne rozohrávať. Toto všetko Arteta spĺňa do bodky. A vo dvojici s Aaronom máme veľmi kvalitný motor mužstva, ktorý je rozložením vlastností symetrický k stopérskej dvojici (jeden pozičný, druhý súbojový, jeden zabezpečujúci, druhý dynamizujúci, jeden organizujúci aj slovom, druhý hlavne konajúci). To je možno aj dôvod, prečo Wenger pustil bez problémov Coquelina na hosťovanie – štýlom hry nezodpovedal Wengerovej predstave o DM, bol príliš dynamický, čím záloha strácala integritu. A možno práve novic Perez tú predstavu spĺňa a bude naozaj Denilsonom 2.0, ale Denilsonom z prvých sezón, nie tým alibistickým lenivcom, ktorý prišiel po niektorej z dovoleniek v Brazílii. A keď pred takouto dvojicou hrá tvorivý hráč ako Santi alebo Rosa (v tejto chvíli vzhľadom na výbornú formu preferujem Rosu), máme veľmi dobre organizovanú a fungujúcu zálohu.
Útok je pokladaný za formáciu, ktorá potrebuje najviac posilniť a niečo na tom asi aj bude, ale aj tak máme v útoku veľa kvality. Oli sa dostal do výbornej formy, padá mu veľa gólov. Niekto by namietol, že Indonézia a Vietnam nie sú súperi, ktorí by mali byť smerodajní, ja si dovolím oponovať. Oli je útočník, ktorý dáva obrovskú väčšinu gólov zakončením z prvej. Kto to niekedy skúšal, vie, že zakončenie z prvej je veľmi efektívne, keďže moment prekvapenia nemôže byť väčší a ak sa dobre trafí, je pre brankára nechytateľné. Na druhej strane je zodpovedajúco náročné a je veľmi podmienené sebavedomím. Ak to padá proti slabším, bude to padať aj proti silným, len musí byť dostatok šancí. Aj zápas so $ity ukázal, že Olimu to naozaj padá, triafa parádne a dokonca aj z ofsajdu. Ďalšia veľmi cenná vec na Olim je, že je to rodený vodca a víťaz. Je to jasné z jeho životného príbehu, je to očividné z jeho držania postavy a výrazu tváre (vždy ma bavila psychológia). Takže v Olim máme útočníka, ktorý v nadchádzajúcej sezóne môže dať viac ako 20 gólov v PL. Ale máme aj Poldiho, ktorého súčasná forma síce nie je bohvieaká, asi s ním zamávala aj nepremenená penalta, ale v jeho prípade platí to isté – je otázkou času, kedy mu to zas začne padať. A ešte máme Thea, ktorého vplyv na hru a výsledky sme videli proti $ity – nemusel byť veľmi na očiach, ale bol vo všetkých troch góloch. V tom je jeho kvalita, aj štatistiky minulej sezóny potvrdzujú, že je to náš pre bránu súpera najnebezpečnejší hráč. Ale máme aj ofenzívneho univerzála Oxa, ktorý dokáže zahrať na krídle aj AM. Ox je už teraz veľmi dobrý, ale určite bude ešte lepší, lebo s vekom a odohratými zápasmi prídu skúsenosti a stabilita výkonov. A ešte si musí uvedomiť, že niekedy je lepšie neskúšať prejsť cez 3 hráčov za sebou, ale zdvihnúť hlavu a prihrať.
Vymenoval som hráčov, ktorí najčastejšie tvoria veľmi silnú základnú jedenástku, ktorá hrá spolu už rok a z ktorej naozaj nikto podstatný neodišiel. Našou veľkou výhodou najmä v úvode sezóny bude zohratosť, ktorá nám rok aj dva roky dozadu v úvodoch sezón chýbala a preto sme hneď po štarte získali stratu, ktorá sa ťažko dobiehala. Teraz máme naozaj konzistentný tím, ktorý vie, čo má hrať, na rozdiel od väčšiny našich konkurentov, ktorí minimálne menili trénerov, ak nie rovno polovicu tímu. Presvedčili sa o tom aj $ity, ktorí síce majú veľkú hernú kvalitu, ale proti kompaktnej defenzíve nášho tímu si pre nezohratosť vypracovali pomerne málo šancí. A treba si uvedomiť, že porovnateľnú kvalitu majú v PL už len ďalšie dva tímy.
To je dôvod, prečo je Wenger pokojný a ja mu to nemám za zlé. Už teraz máme výborný tím, ktorí sa nemusí báť žiadneho súpera. Jediné, čo mu výraznejšie chýba, je šírka a to vie veľmi dobre aj Wenger. A ide o šírku v kvalite, nie šírku v počte. Preto ja Arsènovi verím, že chce do tímu priviesť iba top hráčov, lebo len takých potrebujeme. Potrebujeme napríklad strikera najvyššej úrovne ako je Suárez, lebo to je hráč, ktorý dokáže sám rozhodovať zápasy, vziať loptu a doručiť ju do brány. Lebo Oli potrebuje prihrávku, ktorú však niekedy nemusí dostať. A Theo potrebuje dostatok priestoru a prihrávku za obranu, lenže čo ak tá obrana začína na päťke? A Poldi je síce šestnástkový gólový žralok, ale tiež potrebuje dostať možnosť zaútočiť, inak si pláva hlboko pod hladinou, že o ňom ani nevieme. Suárez by bol impulzom, ktorý by z nás robil pomaly automaticky kandidáta na titul. A nebojím sa ani jeho výčinov. To, že ho Rodgers nedokázal skrotiť je očividné, ale Wenger je človek s úplne inou autoritou.
A som presvedčený, že Wenger privedie kvalitu aj na ďalšie posty (podľa mňa napríklad „vežu“ do stredu obrany, defenzívneho záložníka, krídlo – odišli Arshavin aj Gervinho, teda pokiaľ nevyjde Suárez, ktorý to vie aj zo strany), ale len vtedy, keď si bude istý, že tí hráči budú prínosom pre tento tím. Že doňho zapadnú a nebudeme musieť čakať, kým sa s tímom zohrajú. Alebo v ešte horšom prípade, kým sa tím zohrá, čo môže byť problém klubov, ktoré vymenili pomaly polovicu základu. Ale je mi tiež jasné, prečo sa Wenger neponáhľa – pretože na rozdiel od minulých sezón sa ponáhľať nemusí. Máme pomerne ľahký úvod sezóny v PL a tento tím musí za normálnych okolností prejsť aj cez Fenerbahçe bez problémov. Nenechajme sa pomýliť prehrou s Galatasarayom, proti Feneru určite nenastúpi v základe Miquel, Zelalem alebo Akpom a Fener navyše nemá Drogbu. Ale ako sám Boss povedal, sezóna je dlhá a my máme úzky káder a preto posily musia prísť. Inak by predsa nepúšťal ešte aj Gervinha, ktorý na zozname „nepotrebných“ priamo nefiguroval. A preto trpezlivosť, lebo tá vraj ruže prináša.
Už som si na to síce zvykol, ale stále nerozumiem čiernym víziám týkajúcim sa nášho klubu. Človek skoro všade (nielen tu) číta, že keď neprídu posily, budeme hrať prinajlepšom o Europa League, všetci súperi (naozaj všetci?) sa posilňujú (naozaj posilňujú alebo iba kupujú nových hráčov?) a budú lepší. Medzi nákup hráčov a zvýšenie kvality by som znamienko „=“ určite nedával, QPR predsa získali minulé leto toľko papierovo veľmi kvalitných posíl, že mali hrať túto sezónu aspoň Europa League a nie Championship (aj keď ten názov znie honosnejšie ako iba „liga“…). A Chelski s Hazardom (ktorý stál toľko, čo naše minuloročné posily dokopy) mali hrať o titul, nie sa strachovať o tretie miesto. Dôvera vo vlastný tím je potrebou pre psychickú vyrovnanosť každého fanúšika a ja si myslím, že dôvera v tento náš tím a vlastne celý klub je určite na mieste.
Daemon Allburn
