Emirates Trip (PL: Arsenal vs. Wigan 1-0)

Aj keď s väčším oneskorením ale predsa! Zážitky s Emirates Stadium zo zápasu s Wiganom (6. 12. 2008) očami Goonerov Coolbanga, Martyho a Milana…

Tento report som sa nakoniec rozhodol spraviť ja (Milan) keďže z viacerých dôvodov boli chalani zaneprazdnení tak ako aj ja… a Coolbangovi sa to samozrejme neoplatí predsa len tam nebol po prvý krát..

Ale myslím, že aj tak sa takýto článok neoplatí robiť, je to len na pochválenie sa a tak.. Naozaj zážitky z nášho zápasu a môjho s Martym prvého na Emirates Stadium sú neopísatelné. Jednoducho prespali sme noc v našom najkrajšom meste a to ráno bolo asi najkrajšie za celý život.. Síce som spal s Coolbangom na jednej posteli ale to je detail.. Proste zobudíte sa a začínate deň ako pravý anglický fanda nášho milovaného klubu. Anglické raňajky, nejaké to pivko a netrpezlivé čakanie na 3:00pm ang. času na výkop na domácom štadióne. Cesta metrom po prejdení zasraných Tottenham Hale a Seven Sisters po prestupe z Finsbury Park až na konečnú ARSENAL. Nasledovné preplnené metro našich fans a pochod chodbami metra spievajúce hymny nášho klubu až cez Ashburton Grove okolo nášho štadióna so skupinkou „cops“ na svojích koňoch.

A bolo to tu.. Náš prvý živý pohľad na náš stánok radosti, rozprúdenie krvi v tele, tlkot srdca a pocit neskutočnej radosti z nasledujúceho zápasu, ktorý nech by sa už skončil hocijako bol nezabudnuteľným.

Nasledoval pochod po schodišti a netrpezlivosť kedy už konečne uvidíme z vchodu na tribúnu naše ihrisko. Vtedy som mal pocit že už asi dostanem infarkt ale s postupne naberajúcou atmosférou to už bolo za nami a neostávalo nič iné len fandiť a spievať. Pri nástupe hráčov na ihrisko so zvučkou Premier League som mal pocit že tak chodím na naše zápasy každý víkend.

Na štadióne síce nebola z môjho pohľadu najlepšia atmosféra, ale určite nie ani najhoršia, predsa len zápas s Wiganom nie je taký emotívny ako zažil Coolbang pár týždňov pred ním proti Spu*s. V 16. minúte nám Adebayor zariadil ten najlepší pocit aký sme mohli mať – gólova radosť so salutovaním Adeho a radosti našich hráčov na našu stranu tribúny. Zápas bol fantastický s nasledovnou cestou do Gunners Pubu, kde ja som vypil pár panákov a pív na víťazstvo.  Ale chalani samozrejme nezaostávali moc.

Na druhý deň sme mali ešte aj Emirates Tour, pri ktorej sme pochodili naozaj všetky najlepšie miesta s našimi sprievodcami Tomom a Jerrym. (Dodnes si spomínam ako sa nám táto dvojka predstavovala). Pocity z tade boli samozrejme užasné. Či už v šatni hráčov, VIP sektore na tribúne, kde sme zazreli aj Charlieho Georgea, bohužial nebol k dispozícii na nejaké to foto…, prechod cez tunel na ihrisko, na stoličke Arséna Wengera pri zápasoch alebo aj na tiskovej konferencii… BOLO TO PROSTE FANTASTICKÉ.

Nakoniec by som sa chcel určite ešte raz poďakovať aj s chalanmi Onderovi za sprostredkovanie pobytu a starostlivosti.. Veľká vďaka!!

Momentálne nám zostáva čakať na ešte možný titul či už v FA Cupe alebo Champ. League, ale samozrejme na náš zraz československých Gooners a prípravne zápasy v lete.? Avšak táto cesta do nášho raja určite pre nás nebola poslednou!

Oh to,
Oh to be,
Oh to be a
GOONER!!!

Nakoniec zopár foto:
{gallery}redaktori/coolbang/afc_vs._wigan{/gallery}