Slávne hodiny na vrchole Emirates Stadium ukazovali, že zo zápasu proti čiernym koňom Ligy Majstov z Neapolu ubehlo už osem minút, keď v tom…
Olivier Giroud posunul po čiare loptu Aaronovi Ramseymu, v spolupráci dvojice, ktorá skvele stelesňuje to, ako markantne sa Arsenal zlepšil. Ramsey sa predral do šestnástky, obzrel sa a na jej kraji našiel prihrávkou Mesuta Ozila.
Ozil, smrteľná kombinácia elegancie a nebezpečenstva, vyzeral akoby sa ledva zapotil, keď sa mu placírkou podarilo parádne zakončiť cez bezmocného brankára Pepeho Reinu, aby Arsenalu pripísal vedenie 1-0.
Arsene Wenger bol mnohokrát obviňovaný z toho, že svojmu mužstvu dovoľoval hrať na „perfektný“ gól, často na úkor efektivity. Manažérovo víťazné gesto a žiarivý úsmev však len potvrdili, že včera to bol jeden z tých výkonov, na ktoré bude spomínať aj po skončení kariéry.
Francúz má vo futbale naozaj vysoký štandard. Ozilov gól do tohto štandardu spadá dokonale.
Fanúšikovia sa zdvihli spolu s Arsenom zo sedadiel, aby ocenili prácu nemeckého záložníka, ktorého príchod pozdvihol morálku celého klubu natoľko, že sa dostal z pokraja krízy do bodu, kedy môže začať snívať.
Nie o výhre Ligy Majstrov, aj keď výhra nad Neapolom ich posadila na čelo skupiny F. A dokonca ani nie na zisk ligového primátu, napriek tomu, že sú na čele tabuľky.
Na takéto úvahy je totižto príliš skoro – ale akou veľkou zmenou prešiel Arsenal a akým rozdielnym miestom je teraz Emirates, keď sa všetka frustrácia stratila.
A naozaj veľká časť z tohto novonadobudnutého optimizmu, môže byť pripísaná postave Mesuta Ozila.
Keď sa v lete zdalo, že sa blíži ďalšia sezóna bez úspechu, riaditeľ Arsenalu Ivan Gazidis zobral veci do svojich rúk a pokúsil sa umlčať kritikov, ktorý tvrdili, že vedenie klubu drží peniaze radšej v banke, než aby naozaj investovalo do kádra.
Všetci, ktorí minulý rok navštívili Emirates mohli tento hnev fanúšikov cítiť. Prehra v úvodnom hracom kole, doma s Aston Villou, sa zdala byť poslednou kvapkou.
Záujem Arsenalu o Luisa Suareza vyšiel nazmar, a okrem toho zmaril aj možnosť získať Gonzala Higuaina.
Potom však, počas deadlinu transferov, prišiel Ozil a mračná (aspoň načas) odtiahli z obzoru.
Pozdvihol každý aspekt klubu. Dal fanúšikom opäť pocit, že Arsenal patrí k futbalovej smotánke.
Rozhodnutie Gunners zaplatiť historický transfer rekord vo výške 42 miliónov libier Realu Madrid, sa stalo dôkazom, že klub je ochotný investovať do skutočne kvalitných hráčov. Nákup Ozila sa však neoplatil len v tom, že sa zrazu skoro všetci fanúšikovia ocitli v dresoch s jeho menom.
Jeho prítomnosť dodala spoluhráčom sebavedomie a tí sú vskutku radi, že ho majú medzi sebou. Dokonca sa zdá, že pri ňom omladol aj sám Arsene Wenger.
Jeho otvárací gól bola kombinácia sily a elegancie dotiahnutej do dokonalosti. O sedem minút neskôr sa jeho schopnosti ukázali opäť, keď jemným dotykom pripravil gól pre Oliviera Girouda.
Wenger si za tie roky už musel zvyknúť, že jeho najlepší hráči to mali namierené väčšinou von z klubu, smerom do Barcelony, Manchesteru City, či Manchesteru United ako to bolo v prípade Robina van Persieho.
Teraz to je práve naopak, a napriek tomu, že je príliš skoro hovoriť o tom, že Arsenal dokráča na stupne víťazov, Ozil pridal tímu na kvalite.
Každý fanúšik Arsenalu chcel, aby do Arsenalu top hráč zavítal a nie ho opustil – dá sa im to vôbec zazlievať? Teraz konečne získali to čo chceli.
Budú na Ozila ukazovať ako na testament toho, že ak vynaložíte veľké prostriedky, tak výsledky sa dostavia. Ťažko im po zápase, v ktorom sa Neapol márne snažil skvelý Arsenal zastaviť, oponovať.
Aaron Ramsey, ktorý hral viac napravo, bol znova excelentný, pričom Jack Wilshere ostal len na lavičke. Mikel Arteta a Tomáš Rosický držali zase stred ihriska, a to všetko bez zranených hráčov ako Theo Walcott, Santi Cazorla, Lukas Podolski a Alex Oxlade-Chamberlain.
Wenger do stredu poľa postavil jeho seržanta Flaminiho, aby dával rozkazy a tvrdil muziku, ktorú Ozil rozohral. Nestál ani pencu a napriek tomu sa môže ukázať ako ďalší Francúzov majsterštyk.
Neapol bol zúfalo zlý, podávajúc klamlivý dojem o skvelých hodnoteniach, ktoré si so sebou priniesol zo Seria A, ale prvopolčasový výkon Arsenalu bol tak výborný, že Arsene Wenger by si určite s ťažkosťou spomínal na to, kedy jeho tím naposledy zahral tak dobre.
Wengerovo meno sa nieslo po štadióne v oslavných choráloch fanúšikov, akoby už bolo dávno zabudnuté na hnev, ktorí každého opantal po prehre s Aston Villou. Frustráciu vystriedalo nadšenie.
Možno pretrvá. A možno nie. Nikto však nemôže fanúšikom Arsenalu odoprieť radosť z toho, že konečne stoja na výslní, ktoré po celé tie roky patrilo súperom.
A najväčším zdrojom tohto šťastia je zdá sa Mesut Ozil. Pre Arsena Wenger bol tento zápas skvelým darčekom k jeho 17. výročiu na poste manažéra Arsenalu – a všetko bolo práve v réžii nemeckého kúzelníka.
/Phil McNulty – bbc.com/
