Obranca sa k Arsenalu pripojil v januári a minulý týždeň bol po sérii povzbudivých výkonov po prvýkrát povolaný do brazílskej reprezentácie.
Gabriel hovorí, že sa s rodinou v Londýne okamžite udomácnili a verí, že mu k tomu v značnej miere dopomohli jeho spoluhráči a klubový personál.
„Môj najväčší problém je jazyk. Čo sa týka zvykania si, som v klube plne adaptovaný a mám tu skvelých a priateľských spoluhráčov.“
„Arsenal je ako rodinný klub. Každý kto v klube pracuje je uctivý a veľmi pozorný – všetci sú mi vždy ochotní pomôcť.“
„Som tu veľmi šťastný a takisto aj moja rodina. Manželka so synom su tiež šťastní. Ak je šťastná manželka so synom, robí ma to ešte šťastnejším a to mi dodáva silu a odhodlanie pracovať na sebe.“
Od svojho prestupu urobil 24-ročný Brazílčan dobrý dojem a tvrdí, že bránenie bolo vždy jeho doménou.
„Keď sme boli malí, vždy sme chceli útočiť. Neskôr som si uvedomil, že to takto nebude fungovať a postupne som sa prepracoval k obrane.“
„Jediný post, korý som si nikdy nevyskúšal je brankár.“
„Začal som hrať v obrane a a darilo sa mi to. Začalo sa mi to páčiť a pomyslel som si: ‚Toto je ono! To je moja pozícia.‘. Bránenie si užívam – rád sa bijem o to, aby súper neprešiel, aby nedal gól.“
„Neustále to mám v hlave. Chcieť brániť a brániť dobre. A to je odpoveď na otázku ‚prečo?‘.“
/arsenal.com/
