George Graham zaradil tento zápas k dvom najväčším momentom v pozícii manažéra Arsenalu. A niet sa čomu diviť. Finálový zápas Pohára Víťazov Pohárov v roku 1994 bol
typickým „One-nil to the Arsenal.“
Málokto dával vtedy šancu Arsenalu. Arsenal bol pred zápasom výrazne oslabený. Ian Wright, talizman Arsenalu bol potrestaný po žltej karte zo Semifinále proti PSG. Záložník
John Jensen bol takisto potrestaný a Martin Keown ráno pred zápasom neuspel na zdravotných testoch, z dôvodu jeho zranenia.
Graham tak musel do hry nasadiť menej skúsených Iana Selleyho a Steva Morrowa, ktorých
na krídlach dopĺňali Kevin Campbell a Paul Merson a na hrote útoku operoval Alan Smith.
Známa obranná štvorka bola našťastie na svojom mieste a pripravená nastúpiť na zápas.
Zostava Parmy bola nabitá mnohými skvelými hráčmi ako napr. švédskou hviezdou
Tomasom Brolin, kolumbíjskym Faustinom Asprillom a talianskou legendou Gianfrancom
Zolom. Parma bola horúci favorit a to aj od začiatku zápasu dokazovali na ihrisku, keď
Brolin trafil žrď a Seaman úžasne chytil Asprillovu prvotriednu strelu. Zápas sa vyvíjal tak,
že bolo len otázkou času, kedy Parma vstrelí gól.
Namiesto toho to bol Arsenal, ktorý sa prvý ujal vedenia. Po chybe Minottiho sa k lopte dostal Smith a volejom poslal loptu do brány Parmy. Arsenal sa dostal do nečakaného
vedenia.
Lee Dixon, Steve Bould, Tony Adams a Nigel Winterburn bránili výsledok ako o život.
V tomto zápase boli proste výnimočný a keď sa k tomu pridali spoľahliví záložníci
Selley a Morrow stala sa z nich nepriepustná hrádza. Fanúšikovia Arsenalu, ktorý viali vlajkami na staromódnom Parken Stadium si vychutnávali každú minútu.
Záverečný hvizd odštartoval divoké oslavy fanúšikov, hráčov a realizačného tímu.
„One-nil to the Arsenal“ (Jedna nula pre ArsenalJ)znelo na celom štadióne.
Klub získal druhú európsku trofej po tom ako pred 24 rokmi získal Fairs Cup Trophy.
A ktorý druhý najväčší moment bol pre Grahama tak výnimočný? No predsa Anfield 89.
Sledujte naďalej GGM, pretože pomaly ale isto ide do tuhéhoJ
