A máme tu číslo 44…
Mnoho futbalových dynastií bolo zavrhnutých do zabudnutia, kvôli vzostupu síl iných. Dominancia Arsenalu v 30. rokoch je toho príkladom.
Futbalová elektráreň vytvorená legendou Herbertom Chapmanom a nasledované Georgom Allisonom bola udržaná aj napriek prestávke spôsobenou Druhou Svetovou Vojnou.
Po skončení vojny sa profesionálny futbal začal hrávať v roku 1946, ale kvôli vynútenej prestávke bol Arsenal slabší.V roku 1947 takmer z prvej divízie, keď strácal na majstrovský Liverpool 16 bodov.
Allison, ktorý sa snažil urobiť čo najviac v pokračovaní Chapmanovej práce, odišiel v to leto do futbalového dôchodku a manažérom sa stal Tom Whittaker. Whittaker bol vysoko rešpektovaná osobnosť, kvôli jeho veľkým zásluhám, po prvé jako hráč, po druhé ako vedúci fyzioterapeut reprezentácie a nakoniec ako manažér.
S Whittakerom sa Arsenal opäť vyhupol v sezóne 1947/48 do boja o titul. Gunners viedli v tabuľke od začiatku súťaže až po koniec a sezónu ukončili so 7 bodovým náskokom pred Manchestrom United.
17. Januára 1948 Arsenal hostil práve United pre úžasnou návštevou 83260 divákov, čo je dodnes rekord v návštevnosti na ligovom zápase v Anglicku.
Whittaker bol hlavným architektom triumfu Arsenalu, ale na ihrisku sa o to najviac pričinil Ronnie Rooke. Tento útočník vstrelil 33 gólov a získal Zlatú kopačku, mimochodom v poslednom kole vstrelil 4 góly, pri triumfálnom víťazstve 8:0 proti Grimsby. Takisto ako brankár George Swindin odohral všetký zápasy sezóny.
Reg Lewis vstrelil 14 gólov počas sezóny a Joe Mercer si naplno plnil svoje kriketové povinnosti za Middlesex a Južné Anglicko. Nakoniec sa rozhodol pre futbal a tak ukončil svoju kriketovú kariéru.
