Prinášam Vám ďalší diel z GGM 50…tentoraz číslo 46…
Obrázky radujúceho sa Joea Mercera, ktorého niesli spoluhráči na ramenách na štadióne Wembley s víťazným FA Cupom sa pre Arsenal stali pamätnými v 50. rokoch.
Mercer bol vtedajší kapitán Arsenalu, ktorý pod bystrým dohľadom Toma Whittakera, porazil Liverpool 2:0 na štadióne Wembley 29. apríla 1950, čím spolu s mužstvom získal túto najslávnejšíu a najstaršiu trofej, čo bol tretí zisk FA Cupu v klubovej histórii.
Liverpool začal finálový zápas aktívnejšie, ale Arsenal, ktorý nastúpil v netradičných zlatýchdresoch pozdvihol nádej na trofej už v 17. minúte. Reg Lewis, ktorý nenastupoval pravidelne oplatil dôveru manažérovi Whittakerovi a po prihrávke Jimmyho Logieho otvoril skóre zápasu, keď prekonal Liverpoolskeho brankára Cyrila Sidlowa.
Stubbins bol blízko vyrovnaniu ale vychytala ho klubová legenda, brankár George Swindin krásnym zákrokom tesne po začiatku druhého polčasu. S nazadržateľným Mercerom spolu so stopérom Alexom Forbesom a nebezpečným Billym Liddellom, Arsenal stupňoval tlak a svoje vedenie zdvojnásobil po klasickom rýchlom protiútoku.
Mercer odštartoval akciu, prihral Lewisovi a ten z rohu šestnástky vstrelil v 62. gól. Bol tojeho 18. gól v sezóne. Liverpool sice vyhral oba vtedajšie ligové zápasy, ale vo finále nedokázal na dvojgólové vedenie odpovedať.
Mercer doviedol svoje mužstvo k slávnostnému výstupu po schodoch na štadióne Wembley,
keď mu trofej odovzdal kráľ George VI., ale už takmer išiel dole po schodoch s porazeneckou
medailou, od kráľovnej. Táto chyba bola hneď samozrejme napravená.
Mercer hneď po zápase v interview nezabudol oceniť kvalitu súpera, mimochodom, ktorého celkom dobre poznal, pretože mu Liverpool paradoxne dovolil udržiavať sa vo forme pred finálovým zápasom práve v tréningovom centre Poolu, keďže na Merseyside predtým pôsobil.
Samozrejme Mercer trénoval individuálne a nie s mužstvom čo bolo logické. V tom roku
bol opäť, ale už posledný krát vymenovaný za Futbalistu Roka.
