Prinášam Vám ďaší diel GGM50….tentokrát číslo 47…
Bol to jeden z najlepších zápasov histórie na Highbury a v retrospektíve jeden z vôbec najúchvatnejších.
Šesťdesiatštyri tisíc divákov prišlo povzbudiť Arsenal v zápase proti Manchestru United v Sobotu 1. Februára 1958. Zverenci slávneho Matta Busbyho, legendy Man Utd, boli vtedajším najväčším ťahákom Britského fubalu, keď v tej dobe získali dva tituly a ich reputácia bola obrovská aj vďaka atraktívnej ofenzívnej hre.
Hráči United nesklamali ani v tomto zápase. Duncan Edwards otvoril skóre strelou z vnútra šestnástky, neskôr Bobby Charlton prekonal Jacka Kelseyho a Tommy Taylor uzavrel jednoznačný polčasový rezultát na 0:3.
Ale Kanonieri nezložili svoje zbrane. Neuveriteľne dokázali vyrovnať výsledok, keď vstrelili tri góly v priebehu iba troch(!!!) minút. David Herd, ktorý mal hrať za United dal prvý gól. Jimmy Bloomfield po prihárvke Harryho Gregga znížil na 2:3 a úžasné vyrovnanie dokončil ten istý hráč po hlavičke.
Ale Man Utd si nezaslúžil titul pre nič za nič. United sa dal opäť dohromady a vstrelil dva góly, keď piaty a svoj druhý v zápase vstrelil Dennis Viollet.
Arsenal sa nevzdával a welšský internacionál Derek Tapscott znížil na rozdiel jediného gólu. Vic Groves bol veľmi blízko vyrovnaniu ale „Busbyho chlapci“ vedenie udržali a zvíťazili 4:5.
Naneštastie bol to ich posledný zápas na Britskej pôde. Päť dní po ich výhre na Highbury tragicky zahynulo päť hráčov zo základnej zostavy United. Ľavý bek a kapitán mužstva Roger Byrne, obranca Eddie Colman, Mark Jones a Edwards, plus stredný útočnik Taylor.
Po slávnych „Busbyho chlapcoch“ zostalo množstvo spomienok na hráčov, ktorý s veľkou eleganciou reprezentovali Anglický futbal.
