V deň keď zomrel David Rocastle, teda 31. Marca 2001, hral Arsenal veľké derby proti Spuds na Highbury. Robert Pires mal tú česť a šťastie, že zdedil dres s číslom 7 po tomto legendárnom hráčovi. Piresov „druhý“ príchod si fanúšikovia Arsenalu znovu vychutnali v zápase práve proti Spuds, v ktorom tento Francúz predviedol guráž, vášeň a kreativitu hodnú Davida Rocastla.
Fanúšikovia Arsenalu boli zasiahnutí odchodom Marca Overmarsa počas predchádzajúceho leta, ale vďaka ďalšiemu Wengerovmu vydarenému prestupu na Holanďana ľahko zabudli. Pires bol skutočným objavom a jeho tvorivé schopnosti a útočný inštinkt bol ohromný.
Pires prišiel do Arsenalu s dobrou vizitkou, keď bol súčasťou francúzskeho národného výberu, ktorý bol veľmi úspešný v rokoch 1998 až 2000. Zo začiatku nemal na ružiach ustlané a výkonnostne stagnoval. Mnohí o ňom pochybovali a tvrdili, že nebude zvládať vysoké tempo Premier League, ale ako sa nakoniec ukázalo, Pires sa naplno presadil.
Vo svojej druhej sezóne sa stal Robert obrovskou hrozbou pre obrancov po celej Európe. Robert sa predviedol niekoľkými vydarenými kúskami, keď prekonal Petera Schmeichela vo Villa Parku, ale nemusel sa hanbiť ani za góly proti Spuds, alebo Blackburnu. Žiaľ pre Piresa sa sezóna skončila už v Marci, keď si pri víťazstve 3:0 v zápase FA Cupu proti Newcastlu vážne poranil väzy v ľavom kolene pred tribúnou Clock End. Toto zranenie ho vyradilo z hry až do Novembra toho roku.
Jeho sezóna bola teda skrátená o pár mesiacov, ale svojimi výkonmi si nakoniec vyslúžil ocenenie novinárov Futbalista Roka za svoj príspevok mužstvu pri zisku Double. V posledný deň sezóny si ho jeho spoluhráči uctili tak, že sa pred ním dokonca klaňali. Úctu mu prejavil aj spoluhráč z reprezentácie, Lilian Thuram, keď počas leta, keď bol Pires zranený vyhlásil:. „ Je to práve Robert, čo vám môžem povedať…on je to, čo nám chýba.“
V sezóne 2002/2003 si zapísal na svoje konto 14 gólov v 26 zápasoch a bol takpovediac „späť na koni“. V predposlednom zápase sezóny vstrelil dokonca proti Southamptonu hattrick.
Po tejto sezóne nasledovala jeho pravdepodobne najlepšia kampaň v drese Gunners. Arsenal písal históriu aj vďaka ľavému útočnému trojzáprahu zostavy: Cole – Pires – Henry. V tých časoch bolo nemožné hrať proti tejto trojici, ktorá vtedy tvorila jednu z najlepších kombinácií na kontinente. Dvaja spomínaní francúzski reprezentanti sa len sami pričinili o 57 gólov Kanonierov vo všetkých súťažiach.
Piresov gólový príspevok neslabol ani po tom, ako sa stával starším. V sezóne 2004/2005 skončil na treťom mieste v rebríčku strelcov Premier League za Henrym a Andrewom Johnsonom, vtedy ešte hráčom Crystal Palace. Robert vedel aj pritvrdiť, čo predviedol pri tvrdom zákroku na bývalého kapitána Arsenalu, Patricka Vieiru, v roku 2006, v zápase proti Juventusu a tento faul neskôr rozohral práve Pires a celú akciu zakončil gólom mladý Cesc Fabregas.
Po konci spomínanej sezóny opustil Pires Sever Londýna a zamieril do španielskeho Villarealu. Tento výborný Francúz si vôbec nezaslúžil striedanie v parížskom finále Ligy Majstrov po 12 minútach hry. Nebolo to správne, ale bolo to nutné. Robert počas svojho pôsobenie fantasticky prispel hre Arsenalu a do histórie bude zapísaný ako súčasť jednej z najväčších ér klubovej histórie.
Hráčsky profil:
Meno: Robert Pires
Narodený: 29. Október 1973, Reims, Francúzsko
Pozícia: záložník
Kariéra v Arsenale: 2000-2006
Počet zápasov:284
Góly: 84
Získané trofeje: FA Cup 2003,2005 – Ligový titul 2002, 2004
Piresova kariéra v obrazoch:
|
|
|
|
|
/Arsenal.com/
