Gooners On Tour : Jakub a Patrik na Leicesteru

 

Prv než začnem tak sa samozrejme patrí poďakovať SC CZ&SK Gooners  za lístky, bez ktorých by sme tento nezabudnuteľný zážitok neprežili.

Celý nápad uvidieť Arsenal naživo mi skrsol v hlave už dávno ale nikdy nebola vhodná príležitosť keďže študujem v Dánsku a nevychádzalo to moc dobre časovo ani finančne. Lenže v čase žiadania o lístky som vedel, že v tomto čase budem na stáži v Bratislave a budem mať viac voľného času a tak som sa ozval kamošovi, ktorý je fanúšik Barcy (aj keď po tom zápase si to asi rozmyslí :D) či by nešiel do toho so mnou. V ponuke bol Leicester, ktorý sa držal v čase žiadania na špici, ale asi nik neveril že sa tam udrží až doteraz, navyše bol v najlacnejšej C kategórii a tak bolo rozhodnutie jasné. Nakoniec z toho bol asi zatiaľ najdôležitejší zápas sezóny s neskutočným koncom pre nás.

Odpoveď sa dostavila asi o 6 týždňov a našťastie bola kladná za čo som nesmierne vďačný keďže som počul že nie všetci dostali požadovaný počet lístkov.

Náš výlet začal v Sobotu 13.2. skoro ráno a leteli sme už o 6:40 z Bratislavy na Stansted kde sme prišli vďaka časovému posunu už o 8.hodine ráno. Z letiska sme sa vybrali vopred kúpeným autobusom na Marble Arch tube a odtiaľ metrom do nášho hostelu v štvrti Camden Town, kde to bolo celkom tesné ale na prespatie OK. V sobotu sme navštívili The British museum, Buckinghamský palác, Big Ben a odtiaľ sme už nabrali metro smer Fulham Broadway, ktorá je pár metrov od Stamford Bridge. Už na prestupnej zastávke to vyzeralo dosť zle, samý modrí ľudia a ja s kanónom na hrudi a kartičkou gunners.cz v peňaženke som sa cítil dosť blbo. Prešli sme pešo asi nejakých 5 minút a už sa pred nami zjavil tento ´´legendárny´´ štadión z ktorého som teda dostal ostal dosť sklamaný aj keď som ho videl len zvonku. Pripomína mi nejakú prerobenú bytovku a keď som videl že z jednej tribúny za bránov je hotel a byty tak som sa len smial. Prešli sme sa okolo, ponúkli nám asi 3-krát lístky na zápas a musím povedať že nie je fakt problém sa dostať na zápas či už Chelski v tejto sezóne keď sa im nedarí a je dosť voľných miest po permanentkároch (plastic fans?! :D) už od nejakých 60 libier alebo aj Arsenalu ale za vyššiu cenu. Tesne pred štartom sme sa vybrali si pozrieť zápas do pubu priamo pod tribúnou kde nás ale hneď pri vstupe zastavili dvaja vyhadzovači a pýtali sa akému klubu fandíme, ja samozrejme by som nevypustil z úst niečo také že patrím k nim tak to nepriamo povedal kamoš a ja som povedal že som neutrálny :D.. keď potom chceli rozopnúť bundy tak už mi nebolo všetko jedno keďže som mal na sebe tričko Arsenalu ale našťastie skryté pod mikinou a tú už som nemusel vyzliekať. Pozreli sme si futbal, poviem vám teda je to čudný pocit sledovať to na telke keď viete, že sedíte rovno pod tribúnou. Po góloch sa všetci tešili ako zmyslov zbavený okrem nás a už nám a aj im to bolo asi podozrivé tak sme sa niekedy v 65.minúte vytratili lebo aj tak som mal dohodnuté stretko so spolužiačkou z Dánska v meste. Potiahli sme len do nejakej polnoci a išli sa vyspať pretože deň na ktorý nezabudnem sa blížil. Po raňajkách sme sa rovno vybrali konečne smerom k nášmu chrámu a bol to teda oveľa lepší pocit ísť v metre s húfom kanonierov a šálmi okolo krku a hlavne nie inkognito ako deň predtým. Vystúpili sme na Holloway road a prešli sa asi 5 minút pešom za davom červeno odetých kanonierov až to konečne prišlo. EMIRATES STADIUM. Teda to je kolos mi napadlo hneď na prvý krát, fakt vyzerá obrovsky. Padli hneď prvé fotky, prechádzka okolo štadióna ale ešte stále sme mali veľa času tak nás napadlo sa ísť pozrieť o uličku vedľa kde je samotný vchod do garáži k ES, kde akurát očividne prišiel hosťujúci tím, podľa skandovania na autobus od away fans tak sme sa rozhodli ešte počkať keďže sme videli aj zopár gunnerov že čakajú ale mysleli sme si že hráči už budú dávno na štadióne. Asi po 5.minútach čakania nastal menší rozruch keďže kontroluje sa každé auto a jedno kontrolovali o čosi dlhšie keď sa zo 5 ľudí rozbehlo k čakajúcemu Range Roveru. Vravíme si to je nejaký falošný poplach alebo čo, určite nestretneme nikoho za tých 5.minút keď zrazu som si všimol že šofér je v kravate a obleku a ľudia začali robiť selfiečka tak som vedel že to bude nejaký hráč. Najprv som z diaľky zaostril, myslel som si že to je Aaron ale potom som hneď zbadal že to je náš najvačší srdciar Jack Wilshere. Ľudia sa dofotili, a kým sme dobehli Jack už chcel predbehnúť to auto pred ním a zdrhnúť keď som zakričal že sme prišli na zápas až zo Slovenska či by ešte nedal s nami fotku a ochotne stiahol dole okienko a zapózoval nám ako profík. Čo vám poviem, neskutočný zážitok a celkom som bol prekvapený, že to nie je ani nejak extra asi ťažké sa dostať k fotke keď počkáte na správnom mieste. O pár minút po ňom prišiel aj autobus s našimi hráčmi, ktorý ľudia vytlieskali ale bol tak tmavý že absolútne bolo bez šance niečo zahliadnuť. Rozklepaní a vysmiaty na celý Londýn sme sa už vybrali k nášmu sektoru, kt. bol ako už tradične za bránou v Clock ende. Myslel som si že výhľad nebude až taký dobrý ale bol som príjemne prekvapený. Chlapci sa práve rozcvičovali a už sme sa nevedeli dočkať výkopu. K samotnému zápasu nemusím asi nič dodávať, všetci ste to určite videli v TV alebo na streamoch, len by som chcel vytknúť, že atmosféra nie je vôbec taká mŕtva ako sa píše a Olie Giroud je neskutočný makač a jeden s najpodceňovanejších útočníkov, možno ani na kamere nebolo vidieť koľko ten vybojoval. Taktiež chválim že štadión ostal plný do posledného miestečka ako nebýva zvykom ale asi každý nejak tušil, že ten gól proste musí prísť. Pred poslednou akciou vravím ´´Mesut ak je niečo v tebe tak to ukáž´´ a potom to už prišlo, center, Welbz vyskočil a celý ES sa otriasal v základoch, jeden z najlepších pocitov, ktorý prajem zažiť každému fanúšikovi. Ja som si odniesol zachrípnutý hlas a chrasty na nohe potom čo som sa riadne otrieskal o stoličky predo mnou :D. Po zápase sme si ešte dlho neuvedomovali čo sme zažili a vybrali sme sa ešte pozrieť na staručký Highbury, trochu ľutujem že sme nejak v tej eufórii zabudli na Gunners pub kde to tiež muselo vyzerať akčne. Na ďalší deň sme sa ešte vybrali pozrieť na prehliadku štadiónu a nakúpiť nejaké suveníry do Armoury (odporúčam si dať nejaký limit na kreditku :D). Odlietali sme v Pondelok 15.2. ku večeru a cestou na letisko sme zablúdili aj okolo Shite Hart Lane a to je teda hnusná štvrť, samý kebabista, rozbité ulice a hneď za štadiónom končí Londýn no jedným slovom hrôza. Ešte vám napíšem približné náklady pre tých, ktorých by zaujímalo koľko taký výlet vyjde.
Lístok: 37,5 GBP + 1 GBP pošta
Letenka spiatočná – 40 eur
Transfer letisko – Londýn spiatočný –  8 GBP
Hostel 2 noci – 26 GBP
Londýn metro – 6,5 GBP na deň * 3 = 19,5 GBP
To sú tie základné položky a potom záleží už od každého ako míňa lebo Londýn je jedno z najdrahších miest, dokonca som bol prekvapený že viac ako ´´moja´´ Kodaň ale 3dni stačia úplne na to aby ste v kľude stihli uvidieť všetky pamiatky a zaujímavosti. Na záver chcem napísať, že každý Gunner musí zažiť zápas Arsenalu naživo, je to fakt zážitok na celý život a hlavne ak vychytáte takýto zápas. Ak máte nejaké otázky tak kľudne vám ich zodpoviem v komentároch.

 

link na  video po Dannyho gole: https://www.youtube.com/watch?v=4A-Dc-zJHJI