Zápas AFC s Liverpoolem pohledem zúčastněného fanouška…
Na moje 18te narodeniny som dostal asi najlepší možný darček – výlet do Londýna spojený so zápasom Arsenalu. Stačilo si vybrať zápas, rezervovať letenky a hotel. Keďže som mal narodeniny 16.júna (června), do úvahy prichádzal Emirates cup – mal by som možnosť vidieť nové posily, vstupenky by boli lacné a vzhľadom na to, že idem študovať do Brna, všetko by sa pekne stíhalo a nemusel by som tam chodiť počas školského roka.
Avšak na rezerváciu lístkov na EC bolo už neskoro, takže som musel čakať na rozlosovanie Premier league. Modlil som sa, aby nám boli v auguste vylosovaní prijateľní súperi doma, pretože by lístky boli lacnejšie a takmer isté. Žiaľ, los pre mňa nebol prijateľný, a tak bola jediná možnosť požiadať náš SC o 2 lístky na Liverpool, kde nebola istota, či budem medzi vybranými šťastlivcami. Približne 3 týždne pred zápasom mi prišiel asi najkrajší mail života, v ktorom sa písalo, že mi lístky boli pridelené.
Hneď som to oznámil kamarátom, z ktorých sršala závisť (najmä z fanúšikov Poolu) a šiel rezervovať letenky a hotel. Dôležitá rada pri rezervovaní leteniek: hneď ako máte možnosť, tak letenky rezervujte! Ja som našiel 4 letenky cez Ryanair za 600 eur, povedal som si, že na ďalší deň pozriem, či nie sú niekde lepšie ponuky a doslova za pár hodín tie 4 letenky stúpli na 760 eur.. nemal som inú možnosť, a tak som ich kúpil.
S hotelom už taký veľký problém nebol, našiel som príjemný a lacný King Solomon hotel v židovskej štvrti Golders Green, veľmi blízko zastávky metra, takže s cestovaním nebol žiaden problém. Napriek negatívnym hodnoteniam na booking.com bol hotel výborný, akurát posledný deň mi trošku skazili dojem vajcia z raňajok, z ktorých mi je zle aj teraz.
Takže 19.8. ráno odlet z Bratislavy na Stansted, odtiaľ do Golders Green, rýchle ubytovanie na hoteli a okolo tretej sme s rodinou vyrazili pozrieť si pár najvýznamnejších londýnskych pamiatok. Všetko sa krásne stihlo a večer som zaspával s pocitom, že o pár hodín sa mi splní jeden zo snov
S dopravou na ES nebol problém stačilo iba raz prestúpiť metrom na Picadilly line, kde už bola aj 3 hodiny pred zápasom celkom slušná hŕstka gunnerov, ktorých iba stačilo sledovať. Keď sme sa dostali na vzduch z Arsenal station, privítala nás už veľmi slušná kopa gunnerov a stánky s červeno-bielymi suvenírmi. Keď sme sa s otcom dostali asi za 5 minúť na ES, tak som zažil neopísateľný pocit z pohľadu na obrovský krásny štadión. Fotil som ako šialený. Najdôležitejšiu vec – lístky, sme stále nemali v rukách, a tak sme sa vydali okolo celého štadióna k South-west collection Office, kde sme povedali, že sme s oficiálneho česko-slovenského SC a lístky nám hneď odovzdali. Potom ešte rýchlo nájsť náš kameň na Armoury square (malá rada – náš kameň sa nachádza blízko Armoury shopu a je z tých rozmerovo väčších.. my sme ho hľadali dosť dlho :D), nakúpiť v Armoury shope (tu nemôžem súhlasiť s kolegami, ktorí píšu, že 100 libier nebude stačiť – dres mám, tohtoročný away dres + tričká a bundy sa mi nepáčili, takže som tam minul “len“ 45 libier) a konečne vojsť na tribúny ES. Ešte predtým sme si dali nové pivo na ES, Carlsberg, mne mimoriadne chutilo
Mali sme miesta za bránou, za nami sedeli českí gunneri a vedľa otca asi 200-kilový černoch. Napriek tomu, že o atmosfére na ES sa nehovorí v superlatívoch, som bol ohromený. Ten zážitok je neopísateľný. Škoda len, že som nezažil atmosféru gólu do siete Liverpoolu a často nás away fans prehlušovali. Zápas ste všetci videli, s hodnotením tu na gunners.cz musím takmer 100percentne súhlasiť, Vermaelen a Szczesny sú veľkí páni, naopak Ramseymu by som dal ešte nižšie hodnotenie, ten chlapec nevymyslel absolútne nič. Samir bol pri predstavovaní viac-menej vybučaný, ale postupne si divákov získal svojou bojovnosťou. Keby ostal v Arsenale, bolo by to skvelé, má niečo, čo momentálne nikto v Arsenale nemá. Výsledok zlý, nálada na chvíľu pokazená.
Po zápase som si uvedomil, že som zabudol rezervovať ES tour a box office bol už zatvorený. Na nete už ani nebola možnosť rezervácie na nedeľu, no aj tak sme sa s otcom rozhodli, že to pôjdeme skúsiť priamo na ES. Na ďalší deň sme prišli 45 minút pred tour k ES, neboli tam skoro žiadni ľudia, box office zatvorený, v Armoury shope povedali, že dnes už nebude možnosť ísť na tour. Tak sme sa už so zvesenými hlavami poberali domov, keď mi prišlo na um, že DAN mi písal, že zraz na tour je pri buste Arsena Wengera na recepcii. Opäť sme teda prišli do Armoury shopu, ale tam mi prekvapivo povedali, že sa nikde nejaká busta AW nenachádza. Opäť sme teda boli so zvesenými hlavami na odchode a vtom som si všimol za presklenými dverami tú bustu!!! Pri dverách stáli asi traja ľudia, ktorí tiež chceli ísť na tour, ale nevedeli, či vôbec bude. Za pár sekúnd sa dvere otvorili a počul som slová úľavy: Hi, do you want to buy tickets for the tour?
Tak sme nakoniec absolvovali aj tour, sprievodca bol veľmi vtipný (najmä keď prišlo na jeden malý severolondýnsky klub), dokonca nám pustil video o histórii jedného malého severolondýnskeho klubu. Na uplný záver ešte prehliadka múzea a rýchlo na autobus na Stansted.
Chcem poďakovať našemu skvelému SC, bez ktorého by nebolo uskutočnenie tohto sna možné, a takisto za info ohľadom rezervácie ubytovania a ES tour.
Malfurion
