Takže začnem pekne od začiatku… Fanúšikom Arsenalu som už pár rokov od dôb keď sa po trávniku v našich dresoch preháňali takí páni ako Henry, Pires či Bergkamp. Už vtedy som vedel, že sa raz na Arsenal vyberiem.
Už dlhšiu dobu som snažil zháňať lístky na zápas Arsenalu, ale stránky, ktoré lístky predávali ich ponúkali za prehnané ceny. Potom som šťastnou náhodou narazil na stránku gunners.cz, kde sa dalo dostať k lístkom za ich skutočnú cenu, takže som ani chvíľu neváhal, zaregistroval som sa a požiadal som o lístky na zápas proti QPR. Za nejakú dobu mi prišiel potešujúci mail, že nám boli lístky pridelené a s kamošom sme mohli začať plánovať cestu do Londýna. Počas našich príprav nás čakalo ďalšie milé prekvapenie a to v podobe žrebovania LM, kde nám los pridelil na domáci zápas Schalke a to v týždeň kedy sme do Londýne cestovali. SC nám pomohol získať aj tieto lístky, za čo sme samozrejme veľmi vďačný. Takže sme sa mohli tešiť na 2 zápasy kanonierov behom 4 dní.
Náš výlet sa začal v pondelok a Londýn nás privítal hmlistým počasím, ale nám nevadilo, prišli sme sem kvôli futbalu. Ešte deň predtým ako sme sa vybrali na náš obľúbený Arsenal sme sa išli pozrieť aj na druholigový zápas Millwall-Birmingham (bodaj by naša prvý liga bola aspoň taká, ako je tá druhá anglická). Cestou na zápas nás napádali myšlienky, že zažijeme dajakú scénku zo známych chuligánskych filmov, ale našťastie nič také sa ani len v náznaku nestalo:) aj vďaka skvelej organizácii, od ktorej by sme sa tak isto mali čo učiť…
Londýn je pekné mesto (a hlavne veľké) a jeho krásy sme boli pozrieť aj v deň keď sa hral zápas Arsenal-Schalke. Že sa schyľuje k zápasu napovedalo množstvo nemeckých fanúšikov so šálami, ale aj množstvo domácich v dresoch, čiapkach a všetkom čom si len viete predstaviť 🙂 Keď sme sa už pomaly chceli vydať na Emirates Stadium, zistil som, že mi chýba jedna maličkosť – pas, ktorý som potreboval na prebratie lístkov na štadióne. Takže sme sa museli po neho ponáhľať naspäť na hotel, ktorý nebol zrovna blízko. No a keď sme ešte pol hodinu pred zápasom sedeli v metre, ktoré sa pre nejakú poruchu nehýbalo, pár zastávok pred stanicou Arsenal, tak nám nebolo všetko jedno. Nakoniec sa však rozhýbalo a my sme šprintom dobehli k pokladni, kde sme si lístky bez problémov prevzali a zasadli sme na naše miesta ešte pár minút pred výkopom, aby sme stihli krásnu hymnu ligy majstrov, ktorú som pred tým počul iba doma v obývačke. Samotný zápas už bohužiaľ nebol taký napínavý ako naša prvá cesta na Emirates. Po dosť slabom výkone sme prehrali a aj od atmosféry som očakával o trošku viacej, o tú sa starali hlavne hosťujúci fanúšikovia. Aj napriek tomu všetkému zážitok to bol krásny aj keď tomu niečo chýbalo…
Náprava mala prísť v sobotu, a tak sa aj stalo. Na štadión sme sa vybrali s dostatočným predstihom, aj keď metro opäť nesklamalo 🙂 ale na Emirates sme sa dostali približne 2 hodiny pred výkopom, aby sme stihli pochodiť a pofotiť všetko v okolí štadióna, kde nás privítali podobizne všetkých legiend kanonierov, ktoré som si z detstva pamätal a kvôli ktorým som začal Arsenal sledovať. Samozrejme sme nemohli vynechať ani návštevu Armoury shopu, kde by som vedel nechať asi všetky moje úspory. Našťastie som sa ovládol, ale nejaké tie tričká a šály som si predsa len doprial 🙂 Následne sme už zasadli na svoje miesta a postupne sme sledovali ako sa krásny Emirates Stadium zaplnil do posledného miesta a zápas proti QPR sa mohol pomaly začať. Pri vyhlasovaní zostáv nás potešili hlavne dvaja hráči, ktorý sa do základnej zostavy vrátili po dlhej dobe a to Bacary Sagna a Jack Wilshere a boli sme zvedaví čo nám nie len oni predvedú. Hralo sa opäť pred vypredaným hľadiskom, ktoré tento krát už nesklamalo a od začiatku tlačili svojich dopredu vo skvelom futbalovom počasí asi 3 stupne nad nulou, daždi, a silnom vetre, ktoré vyhovovalo iba asi stovke islandských fanúšikov nad nami. Naši celý sa celý zápas snažili, bojovali, ale akosi to nešlo… Dlho to vyzeralo, že si počas našich zápasov nezakričíme ani raz gól, ale nakoniec sa päť minút pred koncom podarilo našim dostať loptu do siete a mohli sme konečne radovať…
Celkovo hodnotím výlet na Arsenal veľmi pozitívne, Emirates je krásny štadión, Londýn je krásne mesto, určite sa sem znova rád vrátim a každému fanúšikovi odporúčam návštevu… Na záver by som sa chcel ešte raz poďakovať za sprostredkovanie lístkov a prístup členov SC pri ich vybavovaní…
/Peter/