Ahojte všetci priaznivci Arsenalu.
Vďaka nášmu CZ&SK Supporters Clubu sa mi podarilo dostať na zápas nášho tímu proti ďalšiemu kvalitnému tímu a dovolím si tvrdiť, že aj tohtoročnému ašpirantovi na titul, Liverpoolu FC. Za to by som chcel poďakovať všetkým, ktorí mi umožnili sa na tento zápas pozrieť. Poďme ale pekne od začiatku.
Keďže sa na tomto webe moc neprezentujem a som skôr tichý čítač článkov a diskusií, tak mi dovolte sa v krátkosi predstaviť. Môj nickname je Sambody a Arsenal som začal jedným očkom sledovať okolo roku 2009 a naplno som tej zálube prepadol niekedy okolo roku 2013. Tento fakt ešte podporuje aj skutočnosť, že mám v práci partiu kolegov, ktorí sú Chelsea a Liverpool fans, čo spôsobuje ešte väčší zápal, rozbory zápasových situácií a k tomu tak bežné podpichovanie po zápasoch . Členom Supporters clubu som približne tretí rok a toto bolo prvý krát, čo som sa rozhodol vyskúšať šťastie a požiadať o lístky. O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď mi DAN oznámil, že mi bol lístok pridelený.
V tom momente sa začali všetky prípravy na môj futbalový trip do Londýna. Po zaplatení lístku som sa poobzeral po letenkách a kúpil lacnú letenku cez Ryanair. Po zvažovaní alternatív a skutočnosti, že som šiel na zápas sám po svojej osi,rozhodol som sa môj pobyt v Londýne zbytočne nenaťahovať a skrátiť ho čo možno na najkratší možný čas. Nie preto, že by v Londýne nebolo čo robiť, alebo pozerať, ale poznávaciu návštevu som absolvoval pred rokom, tak som si pamiatky nechal tento krát újsť. Voľba padla na let o 6:50 z Bratislavy s príletom o 9:15 londýnskeho času. Po prílete som mal krátke opletačky s colníkom, ktorý ma nechcel pustiť na územie UK a otáčal ma naspäť domov. Príčinou bola mikina s logom Arsenalu, kdežto pán bol evidentne fanúšik iného konkurenčného celku . Po pár podpichovačných frázach ma však nakoniec pustil a ja som sa s úsmevom na tváry z tejto príhody vybral do centra mesta. Už tu však bolo vidieť, že UK žije futbalom. Do centra som dorazil pred obedom a kedže do výkopu som mal ešte pár hodín čas, tak som sa vybral do rezervovaného hostela pri Hyde parku pešo, najprv popri Temži a potom okolo Westminsteru, čím som stihol nasať aj trochu z kúlturneho dedičstva Veľkej Británie. Po ubytovaní v 20 postelovej králikárni už konečne prišiel čas vyraziť na zápas. Skočil som na najbližšie metro a hurá smer Highbury, odkiaľ som sa už nechal unášať davom smerom na štadión. Pôvodne som sa chcel zastaviť aj v Armory nakúpiť nejaké suveníry, ale keď som zbadal ten dav vnútri, tak som len kúpil šál pre kolegu (Liverpool fan) od pouličného predavača. Prehliadku štadióna som mal už absolvovanú z minulej návštevy Londýna, tak som sa rozhodol ísť čo najskôr nájsť svoje miesto a začať nasávať zápasovú atmosféru. Na štadióne som stretol aj ďalších ludí z klubu (sorry páni ak si to čítate, ale mám mizernú pamäť na mená) s ktorými sme prebrali aktuálnu situáciu v Arsenale, ako aj naše očakávania od zápasu a ani sme sa nenazdali a už tu bol úvodný výkop.
Zápas začal vo výbornom tempe, Aubameyang nás hneď v druhej minúte postavil zo sedačiek pri svojom uniku po strane, kde však bol pískaní ofsajd. Hneď nato náš druhý útočník Lacazette nezmenil dostatočne smer nahrávanej lopty tesne pred brankárom a neusmernil ju za jeho chrbát. V prvých 15tich minútach sme mali niekoľko dobrých šancí ztrhnúť výsledok na našu stranu. Vypichnem ešte hlavičku Mchitarjana, ktorá letela tesne vedľa brány. Potom však už aj súper začal vystrkovať rožky, z čoho pramenil aj prvý gól zápasu do našej siete od Maného, ktorý však bol posúdený ako ofsajdový a tak sa stav nemenil. Z môjho pohladu sa hra po tejto situácií viac zrovnala, šance bolo vidieť na oboch stranách ihriska a len vďaka výborným zákrokom brankárov bol stav 0:0. Potom však prišiel smolný moment a Milner otvoril skóre zápasu. Tento gól nás našťastie nepoložil a stále sme sa drali do šancí. Tá vytúžená vyrovnávacia prišla od Lacazetta a celý štadión vybuchol v obrovskej eufórií. Do konca zápasu bolo ešte vidieť pár šancí, ale žiadnemu celku sa už nepodarilo strhnúť víťazstvo na svoju stranu a tak sa zápas skončil nerozhodne 1:1. Z môjho pohľadu to bol fantastický zápas plný šancí a pekných momentov, s úžasnou atmosférou na Emirates a ani jeden z tímov sa nemôže sťažovať na delbu bodov, lebo to bol vyrovnaný súboj od začiatku do konca.
Po zápase to už bola len zastávka na pár pív do Soho district, pár hodín spánku a o štvrtej ráno už som cestoval naspäť na letisko, aby som stihol let domov, čím som zavŕšil svoj futbalový trip a splnil si svoj futbalový sen.
Takto na záver chcem ešte raz poďakovať všetkým v supporters clube za super prácu, od zháňania lístkov, cez články a nový obsah až po príspevky v diskusiách. Dúfam, že sa mi vďaka Vám ešte podarí pozrieť na nejaký zápas nášho milovaného klubu.
COYG
Sambody
PS: Fotodokumentácia bohužiaľ nieje, kedže sa mi vybil mobil. Spomienky však ostávajú…
