Marec 2015 bol pre Arsenal opäť raz dokonalý mesiac, keď naši chlapci vyhrali všetky zápasy so skóre 13:3. Umocnili to ešte aj ceny pre najlepšieho manažéra mesiaca a najlepšieho hráča mesiaca v Premier League, ktoré získali Arsène Wenger a Olivier Giroud. A kto iný by mohol byť hráčom mesiaca marec na gunners.cz, ako naše francúzske útočnícke eso Olivier Giroud?
To je samozrejme rečnícka otázka, strelec šiestich gólov v šiestich zápasoch sa gólovo nepresadil akurát na Old Trafforde, kde striedal v 74. minúte Dannyho Welbecka. A všetci veľmi dobre vieme, že to už nebolo treba. V ostatných zápasoch Oli gólom prispel k víťazstvu a v Newcastli odohral dokonca vynikajúce sólo – ódu na kráľa štandardiek.
O Olim som napísal veľa už pred mesiacom a teraz by som to mohol akurát zopakovať a ešte nejakú tú chválu pridať. Jeho štatistiky sú vynikajúce, na úrovni „punditmi“ oslavovaného Costu, pričom ten má k dobru tri mesiace, ktoré Oli trávil rekonvalescenciou po zlomenine. Je zaujímavé, že práve dvaja hráči, ktorí patria v tejto chvíli k ozdobám nielen Arsenalu, ale celej Premier League, teda naši O&Ö, počas jesene laborovali so zraneniami, po ktorých prišli ako pokropení živou vodou. To len potvrdzuje, že aj vrcholoví futbalisti sú len ľudia a majú právo cítiť únavu a potrebujú občas aj oddych.
Oliho kvality, ktoré v plnej kráse predvádza zápas za zápasom, si našťastie začali všímať i spomínaní banditi, teda, pardon, „punditi“ (v prípade takého Roya Keana platí aj to prvé) a z najpodceňovanejšieho útočníka ligy sa konečne stáva ospevovaná hviezda. A je to úplne zaslúžené, pretože to, čo pre tím znamenal na jeseň Alexis, mu teraz plnými priehrštiami dáva práve Oli. Góly prinášajúce body, kvantum viditeľnej aj neviditeľnej práce, sebavedomie a odhodlanosť pobiť sa o víťazstvo a najmä oddanosť tímu a spoluhráčom. Teda niežeby Alexis prestal existovať, ale po úchvatnej jeseni je napriek jeho neskutočnej energii celkom pochopiteľné mierne spomalenie.
To však iba dokazuje, že náš tím má v tejto chvíli nebývalú šírku a kvalitu. Ak pred 3 rokmi vypadol ten s tým veľmi hlúpym malým chlapcom vo svojej hlave, zrazu nemal kto premieňať šance a dávať góly. Ak pred 5 rokmi vypadol ten, čo chcel spáchať samovraždu prestupom (má veľké šťastie, že nehrá v Argentíne, tam by mu to možno aj splnili), nedostávali sme sa ani do šancí. Teraz nám gólovo vypadol Alexis, no nahradil ho Oli. Zranenia nám pribrzdili rozlet waleského spasiteľa Aarona, nahradil ho malý čarodej Santi, a keď ten išiel s formou trochu dolu, čarovať začal Mesut. A navyše po rokoch máme opäť defenzívneho záložníka! Takúto komplexnosť sme v tíme už veľmi dávno nemali a výsledky hovoria samé za seba.
A túto rozmanitosť dokáže Oli ešte viac podnecovať. Načo by nám boli najlepší tvorcovia hry, ak by nemali koho vpredu nájsť? Načo by nám boli dribléri, ak by si nemali s kým naraziť? Načo by nám bola celá ofenzívna kvalita, ak by sme nemali vpredu hráča, ktorý dokáže loptu vybojovať, podržať a posunúť spoluhráčom? Oli je hráč, ktorý všetko toto dokáže. Takže na otázku, či má Giroud kvality na Arsenal, môžem s pokojným svedomím odpovedať – v tejto chvíli nikto nemá lepšie a nepoznám útočníka, ktorý by sa mu herne, strelecky a súčasne aj ľudsky (ak by niekto náhodou chcel spomenúť Ibru alebo Costu) vyrovnal.
DaemonAllburn
/blog vyjadruje osobný názor autora/
