James McNicholas
Majster sveta a kráľ asistencií a aj napriek tomu tak často pod paľbou kritiky. Mesut Özil to v Anglicku nemá ľahké. James McNicholas a.k.a. gunnerblog píše obhajobu Mesuta Özila, maestra zálohy Arsenalu.
Rozprava okolo Mesuta Özila z prvej časti sezóny bola podobná situácii, ako keď posadíte futbalový národ pred akékoľvek schizmatické moderné umenie. Tí, čo velebili jeho prínos, odsudzovali jednoduchších kritikov, ktorí spochybňovali jeho snahu a vplyv.
Avšak, niektorí kritici mali sčasti pravdu. Zatiaľ čo Mesut Özil pôsobil zvyčajne elegantne a s elánom, jeho magický dotyk bol preč a jeho sebavedomie mu tiež nepochybne chýbalo. Únava, osobné problémy a namáhavé obdobie adaptácie priviedli Mesuta do najhoršej formy jeho kariéry.
Rébusy
Tieto ťažké časy má však už za sebou. Odkedy sa Özil vrátil po zranení kolenných väzov, je vynikajúci. Pár mesiacov v posilňovni mu pomohlo posilniť telo a sústrediť myseľ a teraz už nemecký záložník predvádza výkony hodné najväčších svetových hviezd.
To, čo Mesut tímu ponúka nie je vždy možné zachytiť v štatistických analýzach. Neexistuje žiadny metrický systém na zmeranie jeho majstrovstva. Predovšetkým je expert na hru v priestore, kde prihrávkami diriguje konanie svojich spoluhráčov okolo neho. Neustále rieši hlavolamy za svojich spoluhráčov a vytvára mnoho ďalších pre súpera. Özil hrá precízne so schopnosťou predvídať ako šachový veľmajster.
Özil už nie je jadrom rozporov medzi fanúšikmi Arsenalu. Takmer všetci už vedia oceniť dar, ktorý nám jeho prítomnosť na ihrisku dáva. Nejednota, ktorá stále pretrváva, je medzi lenivými kritikmi a tými, čo Özila pravidelne sledujú.
Zoberme si príklad Paula Scholesa. Bývalý hráč Manchestru United bol v poslednej dobe k Mesutovi veľmi kritický. O niekoľko dní neskôr sledoval Scholes Özila pri víťazstve Arsenalu na Old Trafforde. Podľa očakávaní, v jeho nasleujúcej rubrike pre The Independent neohrabane priznal porážku. Scholesov obrat o 180 stupňov je prakticky priznanie, že akonáhle Özila spoznáte, musíte ho milovať.
Myšlienková hĺbka
… možno som mal použiť „ho obdivovať“. Özil nie je obzvlášť taká osoba, ktorú si zamilujete. Je nemožné utiecť podozreniu, že jeho otrávené vystupovanie má nemalý vplyv na celkové vnímanie jeho výkonov. Nie je tým, ktorí dávajú prehnane najavo svoje emócie. Ronaldinho bol velebený za to, že hral s úsmevom na tvári. Cristiano Ronaldo sa zase rád mračí.
Özil sa zápasmi ladne kĺže, nevyžarujúc žiadne emócie, skôr len miernu ľahostajnosť. Avšak, tichá voda brehy myje a Özilova maska ľahostajnosti pod sebou ukrýva premyslenosť a hĺbku myšlienok jeho hry. Nikdy nebude srdcom tímu Arsenalu, ale vždy bude jeho mozgom. Nie je dokonalý. Özil je stále až prekvapivo zdržanlivý strieľať, keď sa dostane do šance. Niekedy viac pripomína nasledovníka, čo sa týka striel plachého Alexandra Hleba ako Dennisa Bergkampa. V zápase proti West Hamu sme boli svedkami podobnej veľmi prekvapujúcej situácie, keď sa Mesut záhadne rozhodol vyhnúť sa streleniu gólu. Namiesto toho zvolil center na zadnú tyč na Thea Walcotta. Len pár dní predtým strelil Nacho Monreal gól z veľmi podobnej pozície na Old Trafforde.
Tantrický
Je obtiažne pochopiť jeho chýbajúcu sebadôveru v gólových situáciách. Nie je to otázka schopností alebo spôsobilisti – ak sledujete Özila, je celkom jasné, že dokáže ovládať loptu akokoľvek sa mu zachce a zdolanie brankára nie je určite nad jeho sily. Takisto nemôžete pochybovať ani o jeho sebavedomí – je majstrom sveta hrajúcim vo veľmi dobrej forme.
Takmer sa môže zdať, že tak jednoduchý akt ako strelenie gólu môže byť pod jeho úroveň. Je to akýsi úder činelu, ktorý ukončí celú symfóniu. Vypadá, že chce naťahovať tvorivú činnosť tak dlho ako je to len možné, užiť si každý moment harmonického prístupu ku hre. Pre Özila znamená hra viac ako len búrlivé vyvrcholenie. Je tantrický futbalista, ktorý nemá rád len mechanické strielanie gólov.
To sa pravdepodobne nikdy nezmení. Özil má dnes 26 rokov a pravdepodobne sa nikdy nezmení v chladnokrvného šestnástkového zabijaka. To by však nemalo fanúšikom Arsenalu vadiť – pár zahodených šancí je len malá cena za možnosť sledovať tohto génia pri práci. S pokračujúcou Özilovou formou slabnú aj hlasy jeho kritikov. Nie sme ďaleko od toho, keď sa Anglicko zjednotí v obdive pre nášho arsenalského nežného génia.
/rabonamag.com/
