Johan Djourou, narodený v Pobreží slonoviny bol adoptovaný ako 17-mesačný do Švajčiarska a svoju biologickú matku uvidel až keď mal 15 rokov.
„Bolo to veľmi ťažké, aj keď to je vaša matka, nič o nej neviete pretože žijete s niekým úplne iným a nemáte žiadne informácie. Sem-tam nejaký telefonát typu: „ahoj ako sa máš,“ ale nič iné. Keď som ju uvidel bol som šokovaný, nevedel som čo mám povedať.“
„Bol som doma niekoľko týždňov ale prvé dni sme sa nerozprávali lebo sme sa hanbili. Potom mi moja adoptívna mama povedala, že sa s ňou musím porozprávať, ale bol som na to ešte mladý. Tak sme to skúsili a dnes máme skvelý vzťah. Akurát sa vrátila do Afriky, bola u nás asi 6 mesiacov a teraz už je všetko v pohode.“
Po stretnutí s matkou bol Johan pozvaný do severného Londýna na veľkú futbalovú skúšku: „Bolo to niečo neuveriteľné, videl som niekoľko tréningov a po jednom z nich za mnou prišiel sám veľký Boss a opýtal sa ma: „čo mám urobiť preto aby som ťa podpísal?“ Povedal som, že neviem, asi sa porozprávajte s mojimi rodičmi. Ostal som šokovaný jeho úprimnosťou, najmä keď cítite, že je o vás záujem. Potom povedal, že som dosť dobrý a podpísať to môžeme hneď tu a teraz. Bolo to úžasné, chcem mu to oplatiť a hlavne chcem byť teraz zdravý.“
Aj keď prestúpil do Arsenalu veľmi mladý a plný očakávania predsa si len z toho niečo zapamätal: „Keď odídete tak mladý, ste veľmi nedočkavý. Nanešťastie som z rôznych príčin nebol v pohode, ale cítim, že sa to zlepší. Nemal som možnosť ukázať môj talent a tak je teraz mojou najväčšou snahou vrátiť sa do formy a dokázať všetkým čo mi verili, že sa nemýlili.“
Aj keď jeho šance na úspech boli limitované, Johan miluje pocit byť kanonierom: „Je to veľmi emotívne keď vidíte ako vám a celému vášmu týmu ľudia fandia, je to krásny pocit a som hrdý, že som súčasťou tohto celého, rád nosím červený dres aj vďaka histórii, ktorá stoji za celým tímom. Som naozaj šťastný, že som tu.“
/Dennis,foto-vlastné/
