Každé leto to vyzerá tak, že Arsenal potrebuje nových hráčov: niekedy brankárov, niekedy obrancov, záložníkov, inokedy útočníkov. Ale vždy sa hovorí, že potrebujú aj niečo iné: lídrov.
Je to ale náročnejšia úloha, pretože to nie je problém, ktorý by sa dal vyriešiť cez noc. Lídrom sa stávate postupne, je to kvalita ktorá prichádza s rokmi strávenými v klube. Musíte si postupne získať rešpekt.
Terajší kapitáni Mikel Arteta, Per Mertesacker alebo Santi Cazorla prišli do klubu až v neskoršej časti ich kariéry, preto ozajstný „symbol“ klubu musíte hľadať inde. Jack Wilshere, ktorý strávil v klube celú kariéru, by už mal byť na tej úrovni, ale vlečúce sa zranenia poznačili jeho vývoj. Aaron Ramsey, aj keď odchovanec Cardiffu a hrdý Walesan, strávil v klube už sedem rokov a práve jeho sa dá označiť ako „Mr. Arsenal“.
Ramsey nie je klasický vodca. Nebude rečniť a zúriť ako Tony Adams, ktorý ostáva vzorovým kapitánom Arsenalu, človek ktorého si pamätáte s vystretou rukou, ukazujúcou kde sú pozície spoluhráčov. Ramsey je iný. Môže viesť vlastným príkladom. Jeho vlastný rozvoj môže byť zdrojom inšpirácie.
Keď Ramsey prestúpil do Arsenalu v roku 2008 na Premier League sa adaptoval veľmi rýchlo. To, že sa stal top hráčom nie je to najpozoruhodnejšie; je tým to ako dokázal prekonať obrovské ťažkosti, ktoré premenili tri roky najdôležitejšej etapy vo vývoji futbalistu v nočnú moru.
Pri pohľade na to ako leží na ihrisku so zlomenou nohou v zápase so Stoke City, nebolo isté či bude ešte hrať futbal. Okrem toho tí ktorí sa vrátili po ťažkom zranení, mali problémy úplne sa vyliečiť fyzicky (viď Abou Diaby) alebo mentálne (Eduardo). Ramsey si ale postupne razil cestu naspäť a bol vymenovaný za kapitána Walesu iba rok po zranení, v jeho dvadsiatich rokoch, čo bola neuveriteľná dávka dôvery od manažéra Garyho Speeda.
Pochopiteľne ho preto predčasná Speedova smrť veľmi zasiahla. Trúchliaci tím mal preto mladého, neskúseného a občasne málo sebavedomého kapitána.
Ku koncu sezóny 2011-12 si z Ramseyho, pre ktorého to bola prvá plnohodnotná sezóna v Arsenale, robili niektorí fanúšikovia opakovane posmech a zvaľovala sa na neho vina za neúspešnú sezónu. Neskôr v roku 2012 sa nový manažér Walesu Chris Coleman rozhodol, že mu odoberie kapitánsku pásku, čo bola ďalšia veľká rana.
Pre futbalistu, ktorý sa stále snažil dostať do pohody po vážnom zranení do bolo veľmi ťažké obdobie. Nehľadiac na líderstvo, Ramsey chcel len ukázať, že je top futbalista.
„Bolo to pre mňa ťažké obdobie, ale v takých časoch je veľmi dôležité nepochybovať o svojich schopnostiach, pretože ak začnete o sebe pochybovať pôjde to s vami rýchlo z kopca.“
„Bolo to dôležité – nikdy o sebe nepochybovať — vždy som vedel čoho som schopný, čo môžem urobiť. Bolo treba iba zistiť ako to urobiť. Boss mi vždy veril, dal mi v tej dobe novú zmluvu a vždy vedel čo môžem dokázať.“
„Podstatné bolo prestať sa sústrediť na zlé veci, potom sa mi rýchlo vrátila forma.“
Veľmi dobre technicky vybavený hráč, ktorému sedela aj menej útočná pozícia sa premenil na strelca takmer za noc. Niektoré z jeho gólov, obzvlášť volej proti Norwichu a neuveriteľná ďalekonosná strela proti Galatasarayu, boli naozaj veľkolepé a pomohli k jeho mentálnemu zlepšeniu.
„Vždy som bol schopný dostať sa do pokutového územia, ale v minulosti som bol pri zakončovaní veľmi nerozvážny. Nebol som si istý čo robiť pred bránkou. Keď som mal vystreliť, unáhlil som to, netriafal som loptu tak ako by som si prial. Potom [pred dvoma sezónami] som sa trochu upokojil a prinieslo to ovocie.“
Podobne ako Cesc Fabregas a Samir Nasri, ktorí sa tiež stali efektívnymi záložníkmi za noc, Ramsey sa iba upokojil. Ako povedal jednoducho to prišlo vďaka „koncentrovaniu sa na ideálne trafenie lopty, byť s ňou v spojení a nebyť pred bránou ľahostajný“.
Ramsey priznáva, že posledné dve sezóny začínal s cieľom dosiahnuť dvojciferný počet gólov, čo sa mu s 26 gólmi v súčte aj podarilo. Ale Walesan nie je ten typ záložníka, ktorému ide iba o strieľanie gólov ako Tim Cahill alebo Kevin Nolan.
Najzaujímavejšie na sezóne 2013-14 bolo najmä to, že Ramsey exceloval v strieľaní gólov ale aj v odoberaní lopty, čo sú dve takmer opačné činnosti vo futbale. Stal sa z neho kompletný box-to-box záložník a je si plne vedomí svojich dobrých štatistík.
„Bol som vysoko vo viacerých ukazovateľoch, takže nie je jednoduché to napodobniť. Určite to nie je jednoduché [fyzicky], ale cítim, že to je môj štýl hry, robím to rád — hrať na oboch koncoch ihriska. Získať loptu, založiť akciu a byť aj na jej konci.“
„Po každom zápase dostanem štatistiky a uistím sa či som splnil svoje ciele, alebo ako som od nich ďaleko. Ak je vidieť pokles, viem zistiť prečo.“
V sezóne 2015-16 Ramsey potrebuje zostať zdravý. Potom môže potvrdiť, že má na to hrať na svojej obľúbenej pozícii v strede zálohy, z kadiaľ bol ku konci sezóny vytlačený na pravé krídlo.
„Mal som pár zranení, ktoré narušili veci a vtedy je náročné sa dostať späť do rytmu, pretože po pauze potrebujete pár zápasov aby ste sa dostali opäť do formy“
„Oveľa radšej hrám v strede poľa, cítim sa tam najlepšie. Chcem byť zapojený čím viac do hry a v strede ihriska ste srdcom tímu. Keď hráte napravo môžete sa ocitnúť dlhé minúty bez lopty.“
Potom je tu otázka vodcovstva. Ramsey sa spamätal zo sklamania akým bolo stratenie kapitánskej pásky v národnom mužstve, ale chcel by ju časom získať naspäť.
„Gary Speed zo mňa spravil kapitána, posúvali sme sa v svetovom rebríčku, hrali sme dobre. Potom sa ale stali určité veci a bolo to pre nás ťažké obdobie. Išlo to dolu z kopca prišlo niekoľko zlých výsledkov a bol na nás vyvíjaný veľký tlak“
„Vtedy sa Chris [Coleman] rozhodol zmeniť kapitána. Myslím, že ma nechcel dostávať pod ďalší tlak a chcel dať pásku Ashleymu Wiliamsovi. Bolo to jeho rozhodnutie, rešpektujem ho a určite mu to teraz nezazlievam, lebo na to nie je dôvod. Bolo to sklamanie, ale dúfam, že ju raz získam naspäť.“
Podobný dlhodobý cieľ má aj v Arsenale, keď už kapitánom bol v priateľskom zápase s Boreham Wood.
„Odohral som veľa zápasov, cítim sa ako jeden z lídrov, ale myslím si, že veľa hráčov má vodcovské schopnosti. Aj keď to bol len priateľský zápas, bol to dobrý pocit byť kapitánom a je to určite niečo čo by som rád dosiahol.“
„Byť ním je veľká česť a úspech, mám s tým skúsenosti v národnom mužstve a bolo by pekné byť ním raz aj v Arsenale.“
S páskou alebo bez nej, Ramsey sa stal jedným so symbolov Arsenalu. Jeho odvážne rozhodnutie uprednostniť Arsenal pred Manchestrom United v roku 2008 v čase keď United boli víťazi ligy majstrov, bolo dôsledkom Wengerovej dobrej povesti čo sa týka práce s mladými hráčmi.
„Rád získava mladých talentovaných hráčov a premieňa ich na hráčov svetovej úrovne. Vždy to robil v minulosti a bude pokračovať aj v budúcnosti.“
„Jeho skúsenosti pri jednaní s mladými hráčmi sú pozoruhodné. Je šťastný keď vidí mladých hráčov rozvíjať sa — a to ako tréner aj ako človek — dáva im príležitosti hrať a ukázať sa.“
A kým to ostane kľúčovou úlohou v politike Arsenalu, Ramsey ostane ideálnym vzorom.
/ESPN/
