(pokračovanie)
Predtým ako zamieril do štátov, rady o tom, čo môže čakať dostal od hráčov ako David Beckham, Freddie Ljungberg a Youri Djorkaeff. Ale nie, že by potreboval pomocnú ruku: „Už aj keď som bol v Arsenale, mal som kdesi v zadu v mysli, že jeden deň opustím Európu a prídem hrať sem. New York som navštevoval od roku 1996. Poznám mesto veľmi dobre. Mám tu kamarátov. Prísť sem bývať bolo niečo nad čím som rozmýšľal už ako veľmi, veľmi mladý. Predtým ako som spravil kariéru vo futbale.“
„Môžeš tu byť rezervovaný, robiť čo sa ti zachce. Si iba ďaľšia z tvárí v meste. A ja milujem betón. Aj keď moja rodina pochádza z ostrovov West Indies (skupina britských ostrovov v Karibiku, pozn. prekl.) – pláž, slnko, piesok a to všetko – vyrástol som v lese budov a hral prvýkrát futbal na betóne na ulici. To preto som tak miloval Londýn. Londýn bude pre mňa už navždy „domovom“ – môj život sa tam tak zmenil – a preto je bývanie vo veľkomeste súčasťou toho, prečo hrám rád za New York.“
Thierry by sa možno mohol zamestnať aj v cestovnej kancelárii. O živote v New Yorku rozpráva vášnivo a výrečne. Ale aj napriek tomu, jeho „nový najlepší kamoš“ – prinajmenšom na ihrisku – je jednoznačne a typicky angličan.
Cesta Lukea Rodgersa do New Yorku bola menej čarovná ako tá Henryho. Najprv na seba poukázal v Shrewsbury, k Red Bulls sa pridal z Notts County, ulovený manažérom Hansom Bakkeom ktorý s ním pracoval na Meadow Lane pod vedením Svena-Gorana Erikssona. Možno vytvorili nezvyčajné duo, ale funguje. „S Lukeom je to ľahké“ smeje sa. „Anglicko ma veľmi zmenilo a za to budem vždy vďačný.“
„Zblížil som sa s Lukeom pretože má tú anglickú vec: na začiatku nadáva v jednom kuse. Nie pretože by ťa nemal rád, ale ak mu neprihráš presne? Nadáva. Ale nie v zlom. Osem rokov som bol v anglickej kabíne, nezabúdaj, s Tonym, Leem, Nigelom, Rayom Parlourom. Som na to zvyknutý. Mám to rád. Luke mi pripomína domov. A ako s každým iným, snažím sa prispôsobiť moju hru chlapíkovi s ktorým práve hrám. Musíš byť dostatočne múdry na adaptovanie, aby si si pomyslel: ako mu môžem pomôcť? Nie iba: ako on môže pomôcť mne?“
Napriek tomu, že sem prišiel hrať, samozrejme, čaká ho v USA aj práca, čo sa týka komunikácie o hre. Aj napriek tomu, že nebol zaťažený takým spôsobom ako bol David Beckham keď sa upísal LA Galaxy – späť do roku 2007, bývalý kapitán Anglicka bol považovaný za jedinú budúcnosť MLS – Thierry cíti, že aj tak má určitú zodpovednosť, ktorú musí niesť: „Preto kto som a odkiaľ prichádzam, musím robiť veľa s novinármi. Musím poslať správu tam von a pomôcť ľuďom pochopiť hru.“
„Futbal nemá v Amerike takú históriu ako má napríklad baseball. Nebolo to predávané generáciami, od otca synovi. Ľudia tu nevyrástli s príbehmi, rivalitami, hviezdnymi hráčmi. Tu v New Yorku sú také príbehy o Yankees a Giants. Ešte nemáme Red Bulls históriu. Fanúšikovia nemajú príbeh z roku 1989, ktorý by rozprávali aby podali vášeň ďalej. Tu sú tieto príbehy o Yankees, o World series (vyvrcholenie baseballovej sezóny, pozn. prekl.). Takže mi musíme spraviť históriu. A tým nemyslím iba mňa. My všetci v MLS. Máme ľavého obráncu, Roya Millera z Kostariky. Máme Teemuho Tainia z Fínska. Títo chlapci tomu pomáhajú. To znamená, že o nás rozprávajú na Kostarike a vo Fínsku. Ľudia vedia, že sa tu hrá futbal.“
Thierry je optimistom ohľadom jeho budúcnosti a budúcnosti hry v USA. V krátkodobom pohľade tá budúcnosť zahŕňa aj návštevu minulosti keď príde do Londýna hrať Emirates Cup za Red Bulls. Bol tu už aj predtým, samozrejme, ale očakáva že toto bude celkovo viac radostný zážitok:
„Keď som prišiel s Barcelonou v Lige Majstrov, bol som na lavičke a potom nastúpil. Bol to čudný zážitok. Bol to pre mňa ten najhorší možný žreb. Očividne som musel hrať tvrdo a skúsiť pomôcť môjmu tímu. Ale bolo to ako keby som hral proti svojmu bratovi. Mal som prácu, ktorú som musel spraviť, ale, veď vieš, ľúbiš svojho brata a nikdy svôjmu bratovi nechceš ublížiť. Teraz, myslím si, to bude úplne iné. Je to priateľský zápas, na začiatok. Ale aj tak sa budeme snažiť nedostať výprask. Samozrejme, stále som v kontakte s chlapcami. Hovorím s Bacarym Sagnom a Johanom Djouroum pravidelne. A s Bossom, jasne. Robin a Cesc prišli ku nám v lete aby si pozreli zápas. Ja môžem sledovať všetky zápasy Arsenalu v televízii.“
Väčšina priaznivcov Arsenalu vie že Thierry zostal fanúšikom klubu, ktorému slúžil na takej úrovni ako hráč. Keď sa rozprávame o Emirates Cup-e, je zaujímavé, že spojenie s Arsenalom nie je jednoducho iba o kolegoch a fanúšikoch: „Vieš, prísť späť do Arsenalu by bolo ešte oveľa ťažšie keby to nebol návrat na nový štadión. Čo by skutočne bolo pre mňa ťažké, by bolo vyjsť na ihrisko, nosiť dres iného tímu, na Highbury. Bol som tam sedem rokov a odhliadnuc od Dennisovho rozlúčkového zápasu (Dennis Bergkamp, pozn. prekl.) a víťazného gólu proti Man United v poslednej minúte, moje spomienky naozaj nie sú z Emirates.“
„V mojej poslednej sezóne v Arsenale som bol často zranený, v našej prvej sezóne na novom ihrisku. Keď sa sem teraz vraciam, spoznávam všetkých tých ľudí samozrejme: kuchára, trávnikára, chlapíka pri dverách. Ale keď som na ihrisku? Ani nie. Všetky moje spomienky sú na Highbury. Viem, že presun na Emirates sa musel stať ale Highbury bude vždy to moje miesto. Ja som tam hral iba sedem rokov. Aké muselo byť opúšťanie pre chlapíka čo sledoval Arsenal tam po 40 alebo 50 rokov? Vždy som sa cítil, že som nedotknuteľný, keď som tam hral. To perfektné ihrisko, fanúšikovia tak blízko, že si ich počul a oni počuli teba.“
Je to zrejmé, nie? Bude v severnom Londýne na víkend v júli, hráč New York Red Bulls. Thierry Henry, ale, zostáva z veľkej časti mužom Arsenalu. Veľa z nás v dave na Emirates sa bude tešiť na šancu vidieť ho a spomenúť si.
Muž sám, ako sa vyjasňuje, sa teší na to isté: „Mal som úžasný vzťah s priaznivcami Arsenalu. Ale aj čudný. Viem, že môžem byť aj nepríjemný („pain in the neck“). A oni to vedeli. Ale myslím, že ma chápali, aj keď som bol nepríjemný. Vedia aký som bol. A viem, čo si mysleli oni o mne. Bez tých fanúšikov by som nikdy nedokázal to čom som dokázal. A aj ľudia čo robili okolo Klubu. Oni mi pomohli pochopiť, čo to znamenalo hrať za Klub. Veď vieš: čo znamenalo poraziť Tottenham!“
„Potrebuješ veľké plecia aby si mohol hrať za Arsenal. Kanón je ťažký. Ale priaznivci vidia všetko. Vidia čo robíš, čo sa snažíš robiť. To je skvelé na anglických fanúšikoch. Víťazstvá pomáhajú, ale keď hráš tvrdo a rešpektuješ dres, oni si to zapamätajú. A to je pre mňa na nezaplatenie.“
/arsenal.com/
Dodes
