V čom pramení neúspech Arsenalu?

Pred sezónou sa o nás a o našom tíme toho všade dosť popísalo a rozhodne to neboli samé pozitívne veci. Boli sme odcudzovaní na boj o účasť v Lige Majstrov, lenže raketový štart, ktorý zrejme prekvapil aj nás napokon všetky doterajšie tvrdenia vyvracal, mali sme veľkú šancu na zisk titulu. Lenže záver sezóny nevyšiel a sprevádzali ho predovšetkým remízy s papierovo slabšími súpermi, nasledoval pád. 

V tomto článku by som sa chcel venovať predovšetkým príčinám tohto pádu. Nedokázali sme udržať náskok piatich bodov na Manchester United a v konečnej tabuľke sme sa zaradili “až“ na tretie miesto zaručujúce predkolo Ligy Majstrov. Tento viac-menej diskusný príspevok bude obsahovať moje vlastné úvahy, s ktorými sa Vy nemusíte stotožňovať (rozhodne nerátam s tým, že nik taký sa nenájde a počítam s tým, že sa nájde hneď aj niekoľko “borcov“ čo so mnou nebudú súhlasiť ale to je len pre dobro diskusie pozitívne) a máte právo vysloviť svoj vlastný názor (samozrejme zdvorilo a slušne bez vulgarizmov a bolo by pekné, keby aj s argumentmi).

 

Jedna z vecí, ktoré stoja za povšimnutie je obrana. Arsenal dostal najviac gólov v priebehu sezóny z Big Four. Útok kanonierov bol aj viac než dostatočne produktívny, avšak niekedy bol zatienený práve touto bilanciou obrany a do istej miery to stálo Arsenal zisk trofeje (predovšetkým ku koncu sezóny). Obranná rada sa skladá z mien kvalitných obrancov, ale predsa nie je všetko v poriadku. Hlavnými problémami tejto obrany vidím v zohratí stopérskej dvojice a v možno prehnanom využití krajných obrancov ako alternatívnych krídelníkov (ja viem, Clichy pri útočení je mňamka). Začnime u stopérskej dvojice – Toure a Gallas. Mali sme tu dobrý článok aj diskusie o typologickej podobnosti týchto hráčov, vieme že sa jedná predovšetkým o rýchlonohých obrancov. Arsenalu teda chýba DOMINANTNÁ sila vo vzduchu hlavne v pokutovom území, tu sa javí zaradenie Senderosa do strednej obrannej dvojice dosť ideálne, lenže na pohybovo zdatných hráčov to proste tak nevie a má dni keď produkuje časté chyby, i keď to možno súvisí s tým, že už dlhšiu dobu nehráva dosť pravidelne. Lenže čo miestami nie je (predovšetkým) u dvojice Toure – Gallas dostatočne prepracované je zohratosť týchto hráčov, najmä čo sa týka zaskakovania, podľa mňa by si mali viac kryť navzájom chrbát.

 

V krátkosti sa vyjadrím ku krajným obrancom. Ako je známe, ich úlohou je nie len brániť ale aj podporovať útočnú činnosť a to je práve to v čom sú Clichy a Sagna mimoriadne zdatní. Často chodia dopredu, zbiehajú si pre lopty do krídelných priestorov z kade môžu ľubovoľne zvoliť prihrávku. Lenže podľa mojej mienky sa kvôli tomu nemôžu dostatočne sústrediť na bránenie a okamžite sa musia po strate lopty vrátiť späť a zaceliť obrannú líniu (myslím, že práve tu so mnou nebudú všetci súhlasiť).

 

Prejdime k zálohe. Tá je pre Wengerov preferovaný štýl futbalu priam neodmysliteľná, tvorí v podstate základ hry Arsenalu (samozrejme to asi u každého tímu, ale nikde nie tak ako práve u nás). Stred zálohy pracoval perfektne, v strede diania bol jednoznačný tvorca hry Fabregas, ktorému kryl chrbát Flamini. O zohratosti a kvalitách tejto dvojice v strede poľa snáď nemusím nič hovoriť. K čomu by som sa chcel viac vyjadriť sú hráči na kraji zálohy. V základnej zostave sú nimi Alex a Rosa. Ako je mnohým známe, Rosa premaródil značnú časť sezóny čo taktiež zapríčinilo pád, perfektne si s ním spoluhráči rozumeli a naopak, nikdy nepokazil kombináciu, mal finálnu prihrávku a v podstate aj streleckú formu. Na jeho mieste zaskakovali Diaby, Eboué a Walcott. Diabyho ako pôvodného stredného záložníka to značne ťahalo do stredu, čím zužoval hru tímu a jeho štýl všeobecne mne nesedel na ten post, čo však nič nemení na tom, že ostáva talentovaným a kvalitným hráčom. Ďalší hráč, z ktorého sa Wenger usiloval spraviť krídlo, bol Eboué. Opäť nie celkom vydarené, síce vie nacentrovať, ale strácal lopty, mal problém ukľudniť hru, zastaviť loptu, dať spätnú prihrávku. V skratke povedané, bol až príliš priamočiary ale napriek všetkej kritike mu ešte dávam čas.  

 

Walcott urobil počas tejto sezóny veľký progres, taktiež bol priamočiary ale vedel si lepšie vybrať čas a priestor na svoje úniky po krídle, stále má síce na čom pracovať a nemožno ho ešte pasovať do základnej zostavy, ale bol práve to čo tím potreboval keď sa nevedel dostať cez prehustenú obrannú líniu a len bezmocne s loptou “krúžil“ okolo súperovej brány. Čo však u samotnej dvojice Hleb – Rosa mohlo byť lepšie je samotná hra po krídlach. Ako som už predtým spomenul, Wenger využíva krajných obrancov ako alternatívne krídla, čiže krajní záložníci hrajú viac cez stred, na tento systém vlastne trpí mierne obrana  a v podstate aj útok, pretože nie je ťažké predpokladať pohyb takéhoto hráča a zamedziť mu priestor, keby títo krajní záložníci využívajú viac krídelné priestory mohli by obrane dať nie len trochu viac priestoru a sústredenia na bránenie, ale aj sami by sa mohli oslobodiť od prehusteného okolia šestnástky.

 

No a teda čo sa týka jednotlivých línii, ostala mi už len tá najútočnejšia. Po odchode Henryho sa úloha najlepšieho strelca prisúdila Van Persiemu. Ten mal dobrý úvod do sezóny, lenže ako je už zvykom, prišli ťahanice so zraneniami a hráč vynechal väčšinu uplynulej sezóny. Dohral ešte jej zvyšok, v ktorom si počínal dobre a mňa osobne prekvapil niektorými prihrávkami, mal neskutočný prehľad vzhľadom k tomu ako dlho bol mimo. Úlohu elitného strelca prevzal Ade, mal však isté obdobie keď bol skôr tímu na príťaž a zdalo sa, že jeho strelecká aktivita šla na úkor jeho zašlej hernej potreby pre mužstvo. Spomeniem aj Bendtnera, ktorý taktiež urobil výrazný krok vpred v priebehu sezóny, v zápasoch k jej koncu proti Derby a Evertonu ukázal na svoj vek obdivuhodný prehľad o dianí na ihrisku, tak isto ho sprevádza aj sila vo vzdušných súbojoch a na jeho výšku dobrá technika, i keď tento talent mal niekoľko nešťastných okamihov ale bol predovšetkým veľmi dobrý náhradník.

Z hráčov ešte spomeniem Eduarda, o jeho nešťastnom zranení snáď vieme všetci a veľa sa o ňom napísalo. Z počiatku sa snažil nájsť uplatnenie v mužstve, dal niekoľko gólov v pohároch ale tie ligové prichádzali neskôr. Postupne sa stával platným hráčom mužstva, stával sa produktívnym (zaznamenal 4 ligové góly a 5 asistencií) a rozumel si so spoluhráčmi, žiaľ práve vtedy prišiel dosť zlomový zápas s Birmingham City a opäť sa nám tu ukazuje jedna z príčin nasledujúcich udalostí.

 

AW by sa mal v každom prípade pokúsiť udržať súčasný tím pokope, čo mu z úvodu pokazil Mathieu Flamini prestupom do milánskeho AC. Už teraz sa dosť hovorí o prestupe Hleba, predovšetkým v súvislosti s Interom a dodnes nie je jasné či chce Alex zotrvať v klube alebo odísť. Ďalej sa hovorí o Adebayorovi, RVP, Fabregasovi a iných, samozrejme sú to zväčša (ak nie všetko dokopy) novinárske kačice. Wenger a vedenie však zrejme budú musieť postupne meniť platovú štruktúru, ktorá je oproti iným európskym veľkoklubom slabšia a takto nemusí manažér udržať mladý tím spolu. Nemôžme sa spoliehať na to, že niektorým hráčom neučaruje súčasná forma Barcelony alebo “zaplnené“ štadióny v Taliansku.

 

Čo sa týka nákupov, najviac sa skloňuje meno Samir Nasri. Nech je tento Francúz akokoľvek talentovaný, nevidím jeho kúpu ako ideálne riešenie. Je ofenzívne ladený, defenzívneho Flaminiho nedokáže nahradiť v jeho pozícií, preto je viac než dosť možné, že ho Wenger zaradí na krídlo (ako náhradu za Hleba) kde však opäť ako typický stredový hráč nemusí nič vyriešiť. Ako som už niekoľko krát tvrdil, lepšie by podľa mňa bolo kúpiť krajného záložníka, ktorý dostatočne využíva krídelné priestory a hrá v Premiership, čiže z tohto pohľadu by ideálni boli napríklad neraz spomínaní Downing alebo Ashley Young. Možno by sa zišlo doplniť aj na postoch stredného a ľavého obrancu (keďže možno predpokladať, že Boss sa bude usilovať posunúť Traoreho na kraj zálohy, ale to radšej nakúpiť aj v prípade, že by sa tak nestalo). AW dosť pravdepodobne nekúpi nikoho na post defenzívneho záložníka, k dispozícii má Gilberta. Kapitán brazílskej reprezentácie je stále spoľahlivý defenzívny štít, no ani zďaleka nenabehá toľko čo Flamini, zvyčajne si pevne drží svoju pozíciu, zatiaľ čo Flamini zvykol byť skôr aj tam kde ho bolo treba. Ďalej sú tu Diaby, Song a Denilson, ktorí sa však veľmi sústredia na hru smerom dopredu, resp. ešte nie sú pripravení prebrať pozíciu obranného štítu v strede poľa.  

 

Na záver ešte zhrniem niekoľko rozhodujúcich faktorov zo všeobecného hľadiska. Spomeniem už mnoho krát “omielanú“ mentalitu tímu a slabé skúsenosti prameniace vo veku hráčov (dotýkajú sa hlavne náhradníkov). V rozhodujúcich chvíľach často rozhodovali a boli práve tým malým prelomom medzi súpermi, ktorý nás do istej miery stál niekoľko cenných bodov. Za zmienku stoja zranenia a pomerne úzky káder. V krátkosti sa vrátim k tej mentalite tímu, z môjho pohľadu by tím potreboval ostrovného skúseného hráča, pracanta s víťaznou mentalitou. Toľko k tomu z mojej strany, viac už asi nemám čo povedať :).

End of story…