Veľké interview: Futbal musí robiť neutrálne rozhodnutia

„Byť manažérom nie je len o trénovaní hráčov,“ povedal Arsene Wenger s úsmevom, keď sme mu pripomenuli masy papierovačiek a lobingu, ktorými dopomohol pred 10 rokmi Arsenalu k presunu na Emirates Stadium.

Svet politiky sa nevyhnutne – a čoraz častejšie – zráža s tým futbalovým a výsledkom toho je, že manažéri sa sami často musia hrať na „politikov“. Stret futbalu a politiky nie je samozrejme nič nového. Vplyvný predseda Arsenalu začiatkom 20. storočia, Sir Henry Norris, stál počas riadenia Arsenalu aj na poste člena parlamentu za stranu Konzervatívcov.

Už od tých čias politika a futbal – a aj šport ako taký – neboli práve najšťastnejšími partnermi. Fifa sa pevne drží svojho presvedčenia, že všetky futbalové kluby ba mali zostať apolitickými. Napriek tomu nám Arsene v našom rozhovore porozprával aj o prípadoch, keď sa politika a futbal môžu spojiť za dobrým účelom.

Arsene, aký pozitívny vplyv môže mať podľa vás politika na šport, konkrétne na futbal?

V prvom rade všetky vlády môžu poskytnúť peniaze, ktoré sú nutné pre chod celej hry. Futbal potrebuje štadióny a infraštruktúru. To je jeho materiálna stránka. Politika však môže mať na futbal aj morálny vplyv. Pomáha tak, že sa uisťuje, že športová výchova a súťaže ctia tie správne hodnoty. To je veľká zodpovednosť. Príkladom je Nelson Mandela – ten sa postupne z politiky presunul ku športu, pretože bol veľkým príkladom. Bol to muž, ktorý mal ideály a vždy bol pripravený bojovať za to čo považoval za správne. Bol „nad“ športom a zároveň jeho súčasťou. Hovorím nad športom, lebo to bola osobnosť, ktorá vynikala svojou ľudskosťou a tieto hodnoty preniesla aj do futbalu – ukazoval ako žiť spolu.

Verím, že bez toho, aby sme si to nijako uvedomovali, sa svet moderného futbalu stáva čoraz viac medzinárodnejším. Dopomohol k vývinu ľudských práv a vzájomného rešpektu. Pamätám si, že pred 40 alebo 50 rokmi sme boli oveľa uzavretejšími a bola v nás nenávisť – dokonca aj k našim susedom. Futbal sa stal oveľa chápavejší a za to treba poďakovať aj politikom, lebo tí otvorili svet. Samozrejme vytvárali aj napätie, ale vo všeobecnosti šport z otvorenia hraníc len profitoval, a to najmä v Európe.

Obávate sa zvýšeného angažovania sa politiky, keď vidíte ľudí alebo organizácie, ktoré sa cez futbal chcú zviditeľniť?

Áno, niektorí ľudia využívajú veľké mená v športe, aby sa propagovali a niektorí sa ukážu na športových podujatiach nie preto, že sú fanúšikmi, ale len preto, že na nich chcú byť videní. To nie je úprimné a môže to byť na škodu, no ľudia sa nedajú len tak ľahko oklamať.

Je zlé ak sa štát zmocní kontroly alebo sponzoruje európsky kluby, aby si zlepšil svoju reputáciu vo svete?

Nie nemyslím, ak je to v poriadku a  ak to pomáha hre. Príklady sme videli v Man City a PSG a badať tam snahu transformovať štruktúru klubov a pomôcť zlepšiť futbal tým správnym smerom. Možno to má aj svoje negatíva, kvôli neférovosti, ktoré prinášajú ich obrovské finančné zdroje. Ja však s tým, že rozvíjajú futbalové kluby nemám žiaden problém.

História pozná príklady krajín, ktoré sa snažili demonštrovať svoju politickú moc aj cez úspechy v športe – menovite Východne Nemecko a Sovietsky zväz. Prečo to robili?

V tom čas to bol Východný blok proti Západnému bloku. Bolo to o súperení dvoch systémov. Veľkým nebezpečenstvom bolo, že sa využívali životy jednotlivcov – športovcov, len kvôli tomu, aby sa propagoval istý systém, miesto toho, aby sa zviditeľňovala individualita športom. Neskôr sa ukázalo, že v tej ére sa veľa dopovalo, čo malo za následky mnoho zdravotných problémov. To bola temná stránka politiky v športe. Ľudia sa využívali na prezentovanie systému. Dokazuje to, že šport môže byť veľmi vplyvným, no v tomto prípade aj nebezpečným. Kult vyzdvihovania ega je aj dodnes tak silný, že ľudia sú schopní urobiť čokoľvek pre úspech, aj keď to znamená zničiť si zdravie. V súčasnosti je to o menej systéme, ktorý kazí jednotlivcov, ako skôr o jednotlivcoch, ktorý ničia sami seba.

Sú teda príklady, keď sa sila športu využila v politike na dobré účely?

Nuž nezabudnime, že sám Mandela bol boxer. Boxoval dokonca ja vo väzení a keď ho opustil povedal, že box mu pomohol prežiť. Myslím, že jednotlivec dokáže šíriť športového ducha, keď v sebe spája morálnu eleganciu s tou fyzickou. Veľké osobnosti, ktoré majú určitú reputáciu, ako napríklad Muhammad Ali, sa dostávajú do politiky, pretože môžu cez šport prezentovať ich hodnoty. Športovci sa aj po skončení kariéry stále angažujú v športe. Máme viacero príkladov – myslím, že Beckham je na tej ceste a Platini tak už pôsobí, atď.

Manažéri musia dnes byť často „politikmi“, využívať rétoriku, opatrne voliť slová atď. Kto vás ovplyvnil pri prejavoch na verejnosti?

To je pravda, politici sú neustále v rozhovoroch s médiami, lebo celé je to hra – rovnako ako, keď manažéri odpovedajú na otázky na tlačovke. Je to hra, v ktorej je človek medzi dvoma mlynskými kameňmi – musí odpovedať, no nesmie sa nechať nachytať. Každá veta, každá časť vety, môže ohroziť vás, váš kluby a váš tím. Vždy existuje isté napätie.

Nie je nikto konkrétny koho by som v tomto smere momentálne obdivoval, ale mám názor, že britský politicky hovoria vo všeobecnosti veľmi dobre. Camerom hovorí dobre, rovnako ako Blair pred ním. Barack Obama je ďalší, no ja si myslím, že aj napriek tomu, že majú talent prejavu, nikdy neviete koľko z toho čo hovoria sami napísali. Vychádza to skutočne od ich srdca?

Veľa futbalistov vstúpilo do politiky. Spomenuli ste Michela Platiniho, ktorý sa stal rešpektovaným riaditeľom a povedali ste, že takým smerom sa môže uberať aj Beckham. Čo hráči, s ktorými ste pracovali? Kto môže byť ďalší?

Henry, Bergkamp, Adams, Lauren – na mnohých si v tejto chvíli ani nespomeniem. Lee Dixona je napríklad vidieť momentálne pomerne často. Keď pracujete na mojej úrovni, pracujete s veľmi inteligentnými hráčmi, čo znamená, že môžu hrať vo futbale úlohu aj po skončení aktívnej kariéry. Či tak chcú alebo nechcú urobiť je mnohokrát ťažká otázka. Ľudia ako Kanu, Viera, Edu robia rozdiel v práci pre charitu. Uvedomujú si, že môžu byť veľkými vplyvmi – sú známi po celom svete. Ich finančné zdroje im umožňujú naplno sa venovať charite, čo je pre túto generáciu niečo nové. Patrick Viera je jedným z prvých, ktorý zrejme zo svojich príjmov z hráčskych čias môžu žiť dokonca života. Lilian Thuram robí veľa príznačnej charitatívnej práce. Všetci títo bývalí hráči sa môžu oddať dobrej veci, čo by bolo skvelé, lebo majú skutočnú silu.

Prečo si myslíte, že sa Fifa snaží zachovať futbal čo najviac apolitický?

Považujem to za dobrý nápad, pretože ak sa raz premiér zamieša do FIFi, ak sa žrebujú MS, bude sa snažiť, aby si jeho krajina viedla čo najlepšie. Je teda dobré nebyť ovplyvňovaný ostatnými krajinami. Musí to takto ďalej pokračovať, snažme sa ostať neutrálni a robme dobré rozhodnutia. Ak chceme futbalom brániť ľudské práve, potom musíme zostať neutrálni a bez zásahov politikov.

Je ale ťažké politikov úplne vylúčiť, že?

Áno je to o to náročnejšie, že futbal sa teší záujmu na celom svete.

Politika však hrala vo futbal stále svoju rolu. Pred dávnom v roku 1919 využil Arsenal politické konexie a pod Hanrym Norrisom získal postup do prvej divízie.

To je vplyv. Politický vplyv hral vo futbal vždy veľkú úlohu, no my stále musíme myslieť na to, že by sme ju mali držať bokom čo najviac. Futbal musí robiť neutrálne rozhodnutia, založené na prísnych pravidlách. Jeden z problémov moderného futbalu je, že futbalové organizácie sú napadnuteľné na súdnych dvoroch a všetko sa dá vliecť po súdoch.

Ako teda môže futbal uplatniť svoje pravidlá v rámci zákonov EU?

Dám vám konkrétny príklad. Keď UEFA vykopla Marseille v roku 1993 z Ligy Majstrov – Olympique podal sťažnosť na tribunál v Zurichu a prípad ešte v ten istý deň vyhrali. Takže im bolo povedané, že ich nemôžu vylúčiť. UEFA zavolala francúzskej vláde a povedala, že ak neakceptujete ich rozhodnutie, vylúči francúzsku reprezentáciu z nadchádzajúceho Eura. Francúzsky premiér teda zavolal prezidentovi Marseille a povedal mu, že rozhodnutie UEFA musí akceptovať. To by sa dnes nemohol stať, lebo každé rozhodnutie je napadnuteľné na súde. UEFA a FIFA stratili moc a s nimi aj ich rozhodnutia. Ak sa však prihlásite k UEFe, znamená to, že akceptuje jej pravidlá. Aj to sa však v dnešnej dobe dá samozrejme spochybniť.

Na záver, dôverujete politikov v rozhodnutiach, ktoré môžu ovplyvniť futbal? Bezpečné státie je znova predmetom politickej debaty a zrejme bude rozhodnuté na politickej úrovni, nie na FA.

V tomto smere si politici viedli celkom dobre, ak sa jednalo o bezpečnosť vo futbale. Policajná kontrola a bezpečnosť štadiónov je nutnosťou. Niekedy to môže hre zobrať na jej kúzle, no žijeme v spoločnosti, ktorá nepripúšťa žiadne zlyhanie a nikto si ich nechce zobrať na zodpovednosť, čo sa dá pochopiť.

 

 

/arsenal.com/