Prinášame vám poslednú časť Wengerovho rozhovoru pre francúzsky L’EQUIPE SPORT AND STYLE.
Prvú časť si stále môžete prečítať TU.
Druhá časť je tiež dostupná TU.
Tretia časť zase TU.
Štvrtú časť práve čítate, preto si ju užite!
Za preklad ďakujeme Arseblogu, ktorý ako prvý priniesol anglickú verziu zaujímavého interview.
Ako by ste sa cítili, ak by ešte počas vášho života niekde odhalili vašu sochu? Napríklad ako to bolo v prípade Thierry Henryho a Sira Alexa Fergusona.
AW: Cítil by som sa trocha rozpačito. Dávam skôr prednosť každodennému boju, aby som ľudom naozaj dokázal, že robím dobrú prácu. V dnešnej dobe vás môžu veľmi rýchlo začať spochybňovať. To sa v našom povolaní trochu zmenilo. Dnes vás už neochránia vaše výhry z minulosti, vaše minulé trofeje ani vyznamenania. O to, aby ste si zaslúžili rešpekt ľudí, sa musíte biť.
Je pre moderného manažéra ťažšie presvedčiť ako vyhrávať?
AW: Aby ste vyhrávali, musíte presvedčiť. Spoločnosť sa zmenila z vertikálnej na horizontálnu. V 60tych rokoch by tréner povedal: „dnes to urobíme týmto spôsobom“ – nikto by o tom nediskutoval. V dnešnej dobe musíte najskôr presvedčiť. Hráči sú bohatí. Vlastnosťou bohatých ľudí je ich potreba, aby ste ich presvedčili. Majú nejaké spoločenské postavenie, nejaký spôsob myslenia. Dnešný človek je informovaný, a preto si môže každý utvárať svoj vlastný názor na vec. Každý si prirodzene myslí, že práve ich postoj je ten správny. Nie každému sa musí nevyhnutne môj názor páčiť, a preto ich musím najskôr presvedčiť.
Na začiatku to zabralo aj vám nejaký čas, aby ste si získali klub a fanúšikov na vašu stranu.
AW: Arsenal je klub s veľkou tradíciou a zároveň sa nebojí inovácií.
Pretože ste to boli práve vy a David Dein, vtedajší viceprezident Arsenalu a predovšetkým váš veľký priateľ, kto zmenil v Arsenale tradície.
AW: Nebáli sa ma nasledovať. To považujem za skutočný znak odvahy.
Predovšetkým vám dali čas. Začali ste už svoju 20. sezónu ako manažér Arsenalu.
AW: Čas je skutočný luxus. Za jednu vec si však musím dať uznanie – vždy som zaobchádzal s Arsenalom ako keby patril mne. Bol som síce za to kritizovaný, pretože som nemíňal veľké peniaze. Mal som guráž, aby som aplikoval moje princípy a bojoval za ne. Chápem, že nie všetci ľudia súhlasia. Avšak keď raz z klubu odídem, bude to obrovská hrdosť zanechať za sebou kvalitný tím a klub so zdravými financiami a potenciálom do budúcnosti. Mohol som si tiež vybrať cestu typu „budem tu 4-5 rokov – vyhráme, čo sa dá a keď z klubu odídem, zanechám za sebou klub na pokraji bankrotu“. Pre mňa je ozajstným znakom veľkoklubu, ak je konzistentný na najvyššej úrovni. A vlastne… Real Madrid nevyhral titul dlhých 21 rokov predtým ako prišiel Di Stefano v roku 1953.
V dnešnom Reale môžete vyhrať titul a aj tak byť na druhý deň vyhodený…
AW: Vybrali sa po modernej ceste. Potrebujú nové tváre. Sú závislí na nadpisoch, na titulných stranách. Podľa mňa sa výsledková konzistencia odvíja od súdržnosti v klube. Prehnané obmeny sú možné len vtedy, ak máte neobmedzené príjmy. Vtedy môžete vyhrávať. Ak sa vám to nepodarí, skončili ste.
Hovoríte o konzistencii a trpezlivosti. Keď ste boli manažérom v Monaku, boli ste skôr výbušný, agresívnejší typ…
AW: Dospel som. Išiel som do Japonska a naučil som sa ovládať sám seba. Naučil som sa ovládať svoje city. Skutočne som začal s trénerstvom ako 33 ročný, teraz mám 66. Aby som prežil, musel som sa trochu prispôsobiť.
Ak by ste tak neurobili, malo by to negatívny vplyv na vaše zdravie?
AW: Nie. Vždy som bol pripravený na to, že to môjmu zdraviu nepomôže. Myslel som skôr prežitie z hľadiska kariéry. Zistil som, že prehnanými reakciami by som mohol spôsobiť nenapraviteľné škody v šatni po zápasoch.
Vaše pôsobenie v Japonsku, konkrétne v klube Nagoya Grampus Eight (1994-1996), vás nesmierne zmenilo.
AW: Predseda klubu, Shoichiro Toyoda, mi povedal, že by rád z Nagoye urobil do 100 rokov najlepší tím v Japonsku. To až neuveriteľne neguje všetok ten tlak na neodkladnosť. Čo je však nevýhodou, ak plánujete svoj projekt na dobu 100 rokov? Vždy som pokladal tú myšlienku za extrémne šľachetnú, pretože z vás robí len akéhosi sprostredkovateľa v histórii. Ste len časťou celého manévru, ktorý je oveľa väčší ako vy sám. Nanešťastie žijeme často s myšlienkou, že svet po nás zanikne. To nie je humánne.
Nagoya sa síce zatiaľ príliš neposunula odkedy som odtiaľ odišiel, no stále je to len 20 rokov. A vlastne, Toyoda je späť a párkrát za mnou už aj prišli, aby sa poradili. Stále mám k nim veľmi blízko.
/news.arseblog.com/