Nie, žeby som osobne bral zápas ako katastrofu, len mám z niektorých taký pocit.
Včera sme sa mohli dívať na dlhoočakávaný zápas dvoch tímov z kategórie „najofenzívnejší“. Musím povedať, že osobne som od zápasu čakal viac. Ten sa zmenil na taktickú vojnu, kde striel na bránu i šancí bolo ako šafránu. Bohužiaľ zvíťazila nemecká efektívnosť, keď z dvoch šancí (žiaľ po našich chybách) dokázali streliť dva góly. To sa nám nepodarilo a tak bol výsledok nelichotivý.
Obe mužstvá zaostali za očakávaniami. Zápasu by svedčala asi viac remízka, no aj taký je futbal. Aaron si vybral blbú chvíľu v tej najhorší možný moment a gól v úvode nebol práve to, čo sme očakávali. Dortmund si inak v prvom polčase nevypracoval nič svetaborného. Ak za šance nepovažujem strely, ktoré viac ohrozovali divákov ako Wojciecha. Naproti tomu sa z góly mohol tešiť Tomáš, avšak Hummels bol proti. Gól sme dali podobne ako Dortmund po chybe obrany a Olivier si prebral zaslúženú odmenu.
V druhom polčase sme boli lepším tímom, škoda Santiho strely alebo zbytočného faulu Koscielneho. Borussia dala gól z jedinej strely v druhom polčase. Strelcom bol hráč, ktorý bol počas celého zápasu vygumovaný našou stopérskou dvojicou a ktorý, podľa mnohých hlasov, už na ihrisku ani nemusel byť. No, niektorí tomu hovoria zabijácky inštinkt. Opäť naša chyba a Wenger to zhrnul celkom pekne, keď povedal, že ak sa nedá vyhrať, nesmiete prehrať.
Niekoľko hráčov si vybralo zlý deň. Či to bol Özil, Ramsey, Wilshere, Sagna, alebo z môjho pohľadu menej dôrazný Gibbs (to som mu vytýkal aj proti Norwichu). Zápas to bol remízový a možno chýbalo trochu povestného „štěstíčka“ na lepší výsledok. Chýbal nám asi Theo, ktorý by bol svojou rýchlosťou pre obranu súpera veľkou hrozbou a vytvoril tak viac priestoru pre zálohu.
Nerobil by som však z výsledku tragédiu ako médiá a niektorí fanúšikovia. Veď v Nemecku nám to ide o dosť lepšie a myslím, že zápas nám ukázal, že dokážeme hrať s kýmkoľvek. Záleží od tímu, aké ponaučenie si z toho zoberie.
Pokračujeme v sérii piatich zápasov v Londýne a v sobotu nás čaká Crystal Palace. Výhodou je, že napriek nahustenému programu máme dobré podmienky na regeneráciu. Odpadá cestovanie a aj rotácia kádra bude jednoduchšia. Nasleduje utorkový zápas s Chelsea, ktorá bude určite výraznejšie rotovať (hrá v nedeľu so City) a to bude príležitosť pre nás využiť domáce prostredie a postúpiť v pohári ďalej (hoci je to taký „sranda“ pohár). Wenger bude musieť nájsť optimálny balanc medzi rotáciou a kvalitou kádru. To bude pre ďalšie zápasy kľúčové.
Jedna prehra z posledných 13 zápasov nie je katastrofa. Neberiem kecy o tom, že sme nemali súpera, ktorý by nás preveril. Neapol, Spuds alebo aj Fenerbahce určite neboli treťotriedne tímy. A opýtajte sa United alebo City, čo by dali za naše tri body proti súperom z druhej polovice tabuľky. Možno tá prehra urobí naopak viac úžitku ako škody. Aspoň si môžeme byť istí, že tragický Crystal Palace nepodceníme. A ak začneme ďalšiu 13 zápasovú šnúru neporaziteľnosti, myslím, že nejaká prehra 22.10. nás trápiť nebude.
Užívajte pár dní voľna, regenerujte, stretneme sa pri zápase o Londýn s mojim hodnotením hráčov. Takže sa máte na čo tešiť.
