Prinášam Vám rozhovor s Alexandrom Hlebom, pre mnohých fanúšikov Arsenalu tajomnou tvárou súčasného Arsenalu, v ktorom tento Bielorus rozpráva o svojom detstve a živote.
Alexander Hleb mal iba šesť rokov, keď sa musel podriadiť rozhodnutiu, ktoré mu zmenilo celý život.
„ Otec mi povedal: Od dnešného dňa Alex, budeš hrať len futbal.“ hovorí dnes s úsmevom bieloruský záložník.
Spočiatku sa Alexovi, ktorý miloval šport a demonštroval to nadaním v športoch ako gymnastika a plávanie, otcove rozhodnutie moc nepáčilo.
„ Vtedy som bol nahnevaný, pretože som mal radšej iné športy, zvlášť plávanie.“
„ Môj tréner povedal mojim rodičom, že mám veľký potenciál na to aby som ostal plavcom.“ povedal Hleb.
„ Môj otec je veľkým futbalovým fanúšikom a miluje hru celý svoj život. Cítil, že ak sa budem koncentrovať len na futbal môžem niečo dosiahnuť. Trvalo mi asi rok, kým som si na to zvykol.“
Napriek otcovmu neskôr správnemu rozhodnutiu bolo detstvo v Minsku v tieni Sovietskeho zväzu ťažkou životnou skúsenosťou pre „Sašu“.
Alexander Hleb dostal svoje prvé futbalové kopačky až v 12tich rokoch a naučil sa hrať na tvrdých terénoch, napriek tomu, že od šiestich rokov hrával za prípravky Dinama Minsk.
„ Od svojich šiestich do šestnástich rokov som trénoval na tvrdých povrchoch. Boli sme veľmi mladí a nerozmýšľali sme nad vecami. V zime boli ihriská pokryté snehom, čo zjemňovalo dopady, ale v lete to bolo veľmi nebezpečné. Pre brankárov bolo veľmi ťažké hrať na takýchto ihriskách.
„ Zápasy, ktoré sme hrávali na tráve boli ťažké pretože ihriská boli hrboľaté. Museli sme behávať na nerovných, rozmáčaných ihriskách, keď počas zápasu na vás pri behu len striekala špinavá voda.“
Jeho detstvo bolo plné útrap a z časti ich ukončil až pád „Železnej Opony“.
V súčasnosti celý Arsenal túži po viacerých Hlebových góloch.
Hlebov otec bol vodičom cisterny a matka pracovala v stavebníctve počas Komunistických čias.
„ V sovietskom zväze bolo normálne, keď ženy pracovali ťažko ako muži.“ povedal Hleb. „ Keď som bol mladší, išiel som sa za ňou pozrieť a videl som ako ťažko pracuje.“
„ Keď som prestúpil do Nemecka ( v 19 do Stuttgartu) začal som jej pomáhať finančne a povedal som jej. „ Prestaň už pracovať a začni si užívať život.“
Černobylská tragédia, keď mal Alex len 4 roky, takisto zasiahla jeho rodinu. Jeho otec bol povolaný do pomocných prác po výbuchu.
„ Vláda povedala : Musíš ísť! A on proste musel.“ spomína Hleb. „ Opustil nás na šesť mesiacov. Keď sa stala táto tragédia, nikto verejne nepriznal, že nukleárny výbuch môže byť nebezpečný. Oni vás tam len proste poslali.“
„ Môj otec síce nie je vážne chorý, ale má zdravotné problémy, ktoré mu spôsobila radiácia. Jeho imúnny systém je slabý a často kašle.“
„ Našťastie to nie je tak, že máte niekoho a zrazu ho stratíte. Keď som bol malý nevedel som to pochopiť. Teraz si uvedomujem, že otec mal neuveriteľné šťastie.“
Hleb počas rozhovoru rozprával s obrovskou energiou, robil prudké pohyby s rukami a jeho tvár bola neustále usmiata.
Pre mnohých fanúšikov Arsenalu je tento 26-ročný hráč naďalej veľmi záhadnou a mysterióznou osobou. Alex Hleb sa veľmi ojedinele vyjadruje médiám, možno aj preto, že sa mu po ruštine a nemčine ťažšie učí tretí jazyk, teda angličtina.
Jeho povrchným vzhľadom počas zápasu, ľahkovážnym pohybom a štuplňami stiahnutými na pol holene vyzerá ako hráč z parku, ale keď dostane loptu tak zapôsobí na všetkých naokolo svojim schopnosťami, ktoré ako keby získal na inej planéte.
„ Keď som bol malý, tréner nám hodil loptu a my sme len hrali. Otec mi ako malému nedovolil hrať a strieľať s pravou nohou, pretože to bola jeho obľúbená noha a tak som začal strieľať ľavačkou.“
Dnes, počas jeho tretieho roku v Londýne je Hlebovou prioritou strieľať viac gólov. Doteraz v 90 zápasoch za Arsenal nastrieľal osem gólov.
„ Keď som hrával za školu, tak mi tréner stále vravieval. „ Prihraj! Prihraj!“
A to mi dodnes zostalo v mojej hlave ako v počítači. Keď mi mnohí ľudia vravia : Alex prečo si nevystrelil? Ja im na to poviem. „Radšej prihrávam. A to je môj problém.“
Hleb je omnoho silnejší ako vyzerá. Iba Cesc Fabregas a Kolo Toure mali na konte viac štartov ako Hlebových 48 v minulej sezóne. V tejto sezóne už vstrelil dva góly a to proti
Fulhamu a v predkole Ligy Majstrov proti Sparte Praha.
Hleb priznáva, že jeho osobný režim nebol taký prísny v Nemecku, kde si získal reputáciu playboya, ako v Arsenale.
„ V Stuttgarte je mnoho fast-foodov. Raz som išiel do McDonaldu, inokedy do Burger Kingu. Dnes mi ale burgery už vôbec nechutia. Moja priateľka mi radšej navarí niečo z čínskej alebo japonskej kuchyne, čo je omnoho zdravšie.“
Momentálne býva Hleb spolu so svojou 22-ročnou priateľkou Anastáziou v Hampsteade a nemá pocit, že by mal jesť svoje materinské jedlá.
„ Nikdy nechodím do ruských reštaurácií.“ Povedal. „ Preferujem čínske, japonské a talianske reštaurácie. V Londýne mám mnoho Ruských a Bieloruských priateľov, s ktorými trávime voľný čas. V tíme mám takisto mnoho priateľov ako napr. Mathieuho, Cesca, Robina a Tomáša, s ktorými občas chodievame spolu von.
Hleb vo voľnom čase rád sleduje Formulu Jeden a takisto rád chodieva na ryby.
„ V Londýne som ešte nebol na rybách. Na to niet času. Zvlášť po zápasoch bývam často unavený a potrebujem zregenerovať sily. Ale keď som na dovolenke v Minsku, chodievam rybárčiť.
„ Dom opúšťam o ôsmej ráno a zostávam až do desiatej večera pokiaľ ešte vidím na udicu. Milujem ten pocit, keď ulovím nejakého kapra a potom ho spoločne s rodinou ugrilujeme. Môj brat nevedel pochopiť, čo ma na tom tak baví, ale keď išiel poprvý raz s nami na ryby tak sa mu to takisto zapáčilo. Rybárčenie je veľmi ukludňujúce.“
Pre Alexa je dodnes veľkým sklamaním, že ho jeho rodičia ešte nevideli naživo v Londýne.
„ Moja mama má problémy so srdcom a je pre ňu nebezpečné letieť lietadlom. Samozrejme otec by rád prišiel, ale mama ho samého nechce pustiť. Chcel by som aby ma mohli vidieť obaja.“ povedal.
Sledovaním syna na luxusnom Emirates Stadium, by sa Hleb senior istotne len utvrdil vo svojom rozhodnutí, ktoré spravil pred dvadsiatimi rokmi.
