Alexis Sanchez atribúty vs. pozícia, časť prvá

Pomaly sa nám blíži začiatok sezóny a Arsenal doteraz spravil niekoľko zaujímavých nákupov. Preto si poďme skrátiť čas tým, že sa pozrieme na jednu z naších posíl.

 Tento článok sprostredkoval Kuko a ak by sa niekomu nechcelo čakať na preloženie zvyšných častí, môžete si ho celý prečítať tu.

 

Mnohí ľudia majú tendenciu definovať hráčov podľa pozície. Často tieto definície vykresľujú limitovaný obraz hráča. Tieto definície môžu obmedziť našu schopnosť uvedomiť si celý potenciál toho, ako môže tím daného hráča využiť, alebo porovnávať ho s nesprávnymi hráčmi (len nedávno sa objavil tweet porovnávajúci Caluma Chambersa k Philovi Jonesovi, dvaja úplne rozliční hráči, len preto, že hrajú na podobnej pozícii). Ak by ste zahrali Philippa Lahma na mieste kde musí držať loptu, neznamená to, že by sa jeho identia zmenila, ani to, že by bol zrazu menej talentovaný. Jeho tendencie, šikovnosť a skúsenosti budú rovnaké. Stane sa len to, že jeho atribúty budú hrať na inej pozícii, budú hrať inú rolu na inom mieste na ihrisku a Lahm ich bude musieť využiť inak ako keď hrá ako pravý obranca. V poslednom čase to vyzerá tak, že sa futbal presunul do éry veľkej univerzality, takže vyzerá byť vhodnejšie definovať hráčov podľa ich abilít a nie pozície.

 

Keď príde na výber základnej jedenástky a taktiku, otázka by nemala byť „je tento hráč útočník?“ alebo „je tento hráč obranca?“ Namiesto toho by sa mal tím snažiť rozdeliť hráčov tak, aby ich atribúty maximalizovali cenu tímu.

 

Pozrite sa napríklad na Sergia Busquetsa. Má charakteristiky (je pozične a takticky inteligentný na to aby čítal hru, etc.) na to aby pre Barcelonu držal loptu. Avšak proti niektorým tímom (hlavne tým, ktoré dokážu zatlačiť stred poľa), postavenie Busquetsa ako stredového obrancu môže mať oveľa väčší zmysel, kde tak môže oveľa lepšie uplatniť to, v čom vyniká. Takýmto spôsobom môže byť hráč definovaný pomocou svojich schopností a nie pozície a tím tak dokáže lepšie uplatniť jeho potenciál. Ďalším príkladom atribútov vs. pozície je Jack Wilshere.

 

Definovanie hráča pomocou jeho schopností radšej ako pozície na ktorej najčastejšie hrával je taktiež zaujímave pri Alexisovi Sanchezovi a jeho budúcej role v tíme. Možno predtým ako sa niekto rozhodne že nemôže hrať vpredu pretože tam nikdy nehrával by sa oplatilo najprv pozrieť na to čo dokáže, a ako sa s nimi môže uplatniť v Arsenale.

 

Alexis Sanchez nie je vysoký, nie je fyzicky silný tak ako väčšina útočníkov a nie je skvelý vo vzduchu. Alexis Sanchez je rýchly, ochotný a schopný driblovať s loptou (hlavne počas svojho pôsobenia v Udinese a za Čile), nikdy neprestáva behať a robí inteligentné nábehy. Dokáže šance vytvárať, ale taktiež zakončovať (premieňanie striel na góly v posledných 3 sezónach: 26,09 % (11 – 12), 25,00% (12 – 13) a 28,79% (13 – 14)).

 

Z tohto pohľadu by sa mohlo zdať, že Alexis Sanchez nemôže operovať vpredu v systéme, ktorý od neho vyžaduje byť relatívne statickým hráčom, ktorý dokáže udržať loptu ako Olivier Giroud. Avšak, ako útočník to, čo dokáže Sanchez ponúknuť je neustála a nepredvídateľná hrozba pre obranu.

 

V plynulejšom útoku by mohol Sanchezov pohyb a rýchlosť spôsobiť zmätok medzi obrancami. Jeho technické schopnosti mu dovoľujú byť hrozbou naľavo, napravo ale aj v strede, čo znamená, že môže zaútočiť odvšadiaľ a ľubovoľným smerom. Nie len že by tento zmätok mohol viesť ku gólom, ale mohol by tiež zamestnať súperových obrancov a dať príležitosť ostatným hráčom. V modernom futbale, kde obrancovia hrajú dôležitú rolu aj v útoku, by tak mohol vziať tlak z našej obrany.

 

Jeho nábehy, kombinované s rýchlosťou by tak mohli prinútiť obrancov hrať hlbšie, hlavne stredných obrancov (čo ho tiež robí schopnejším presovať obranu ako Girouda), čím by sa vytvorilo viac miesta v strede ihriska medzi stredopoliarmi a obrancami, teda miesto, ktoré veľa hráčov Arsenalu rado využíva. Pokiaľ sa naopak nestiahnu, Sanchezova rýchlosť a schopnosť premieňať šance mu umožní potrestať oponenta tak, ako to Olivier Giroud nedokáže.

 

Nakoniec, jeho schopnosť vypracovať šance spoluhráčom a natiahnuť na seba obrancov znamená, že by mohol dať Arsenalu hráča nebezpečného s loptou, ktorého tím už dlho potrebuje. Takže zatiaľ čo Sanchezova rýchlosť a behanie môžu pomôcť vytvoriť priestor pre ostatných má taktiež schopnosť tento priestor využiť aj sám. Môže rýchlo driblovať s loptou, dokáže poraziť obrancu. Môže zahrať na svojich spoluhráčov, zatiaľ čo sa sám presunie pred bránu a bude stále nebezpečný. Má komplexnú útočnú hru, ktorú Arsenalu minulú sezónu chýbala.

 

Je však pravdepodobné, že bude mať určitý počet neuspokojivých zápasov. V La Lige bola jeho úspešnosť jeden na jedného iba 36/103 v sezóne 2013 – 14 a 26/65 v sezóne 2012 – 13, čo ho, čo sa efektivity týka posúva niekde na úroveň Luisa Suaraza. Avšak, tak vysoko na ihrisku je táto hodnota úspešného držania lopty vysoko cenená (pokiaľ sa vám podarí predriblovať obrancu môžete sa ocitnúť jeden na jedna proti brankárovi). A aj keď sa tieto driblingy nepodaria, strácate loptu ďaleko od svojej brány, kde to často nie je až také nebezpečné. Týmto spôsobom by mohol Sanchez hrať riskantnejšie a zvýšiť počet striel na bránu.

 

Po všetkých týchto číslach a rozprávaní a rozdieloch medzi atribútami a pozíciou sa môžeme pozrieť na zápas kde hral Snachez ako hrotový útočník? Alebo ešte dôležitejšie bol tu zápas, kde hral na hrote sám? Odpoveď je áno. Stalo sa tak 10. decembra 2011, Barcelona vs. Real Madrid.

 

V ďalšej časti sa pozrieme priamo na rozbor daného zápasu.

/www.7amkickoff.com/