Nikdy to nie je len o jednom vinníkovi.
Kultúra futbalových analýz je taká, že na konci každého zápasu je cítiť potreba okamžitého pripísania výsledku jednému konkrétnemu faktoru. Novinári poľujú po záujme emóciami zmietaných fanúšikov a tí zápasia so zostručnením ich zápasového rozboru tak, aby sa zmestil do 140-znakového príspevku na twitteri. Hrdinovia a vinníci zápasu sú vyhlasovaní okamžite po záverečnom hvizde, závery sú rýchle a často odsudzujúce.
Pravda je taká, že výsledok je len veľmi zriedka závislý na jednej jedinej veci. Takmer nikdy nie je výsledok určený len fantastickým momentom jedného hráča alebo chybou iného. Futbal je hra zložená z tisícov navzájom prepojených momentov. Hranice medzi nimi sú také drobné, že taká presná analýza je nemožná.
Louis van Gaal dobre zhrnul neistý priebeh zápasu na pozápasovej tlačovej konferencii. Poukazujúc na víťazstvo jeho mužstva, poznamenal, že ak by uspel Arsenal, on sám by bol konfrontovaný za rozhodnutie nasadiť do hry troch stredných obrancov. Priebeh bol ale taký, že United strelili prvý gól, ktorý ich nasmeroval k pohodlnému víťazstvu. Van Gaal dodal: „Nakoniec sa môžem smiať ja.“
To v Arsenale nie je do smiechu nikomu, keďže rozmanitosť našich problémov sa ukázala ešte jasnejšie. Až doteraz sa hovorilo hlavne o slabej defenzíve Arsenalu. Avšak po zlyhaní v premene dominancie nad Manchestrom United na 3 body je pozornosť sústredená na náš neefektívny útok. December je už za dverami a my sme stále nenašli fungujúci herný systém. Nemôžme sa tváriť, že obranné kvarteto je našim jediným problémom, keď celému tímu chýba správna rovnováha.
Je jasné, že trénerská otázka bude opäť predmetom diskusií. Wengerove akcie zrejme nikdy neboli nižšie. Je ale znovu podstatné zvážiť komplexnosť problému a rozložiť vinu medzi všetkých zodpovedných. Koniec koncov to nebol Arsene Wenger, ale Jack Wilshere, kto zahodil tú gólovú tutovku v prvom polčase.
Wengerove nedostatky nezbavujú hráčov ich zodpovednosti. Sklon k útočnému futbalu platil aj v minulosti, no napriek tomu pôsobil tím na ihrisku dostatočne vyvážene. Keď máte hráčov, ktorí dokážu byť lídrami, nie je to taký problém – viď Invincibles. Osud tímu neleží čisto v manažérových rukách. Nezabúdajme, že Chelsea dokázala prekonať značný hendikep v podobe Avrama Granta na lavičke v ceste do finále Ligy Majstrov.
Všetci vieme, že Arsene Wenger nikam neodíde až do roku 2017. S touto skutočnosťou na pamäti, nemáme inú možnosť než požadovať viac od našich hráčov. Hráči sa nemôžu skrývať za Wengerovu klesajúcu reputáciu. Možno sa im to nemusí páčiť, ale toto je aj ich neporiadok. Nikdy to nie je len o jednom vinníkovi a preto Wengerova taktická naivita úplne neospravedlňuje tú ich.
/gunnerblog.com/
