Dnes sme si zo skvelého zápasu s Evertonom odviedli po remíze len jeden bod. Tak by to mohol cítiť nejeden fanúšik. Treba však povedať, že sa len potvrdili chýry, ktoré sa o Toffees šíria už nijakú tú dobu – jedná o veľmi kvalitný tím, ktorému Roberto Martinez vštepil veľmi atraktívnu filozofiu. Preto si myslím, že napriek tomu, že sme v zápase vyhrávali, remíza je svojím spôsobom spravodlivým výsledkom, pretože obidva celky predviedli atraktívnu hru, plnú šancí, vzrušenia a boja do poslednej sekundy.
Ofenzíva:
Zápas sme začali s akoby zatiahnutou ručnou brzdou – Everton využil svoje sebavedomie na lopte a mal ju po väčšinu času vo svojej moci. Naši hráči sa snažili riešiť útoky priamočiaro – niekedy to nevychádzalo, inokedy došlo k offsidu. K tomu sa pridalo aj pár ľahkých strát lôpt a bolo vymaľované. Napriek tomu sme Everton k ničomu extra vážnemu nepustili. Od 35. minúty sme postupne začali preberať iniciatívu a dostali sa k pre nás typickým situáciám – kontrole hry pred šestnástkou súpera, s nečakanou finálnou prihrávkou. Giroud a Wilshere sa obaja dostali do šancí, no v oboch prípadoch bola prihrávka o niečo prudšia a Howard ich zámer vystihol dobrými zákrokmi. Okrem toho sme mali ešte pár náznakov, no nič sme nedotiahli do zdarného konca.
V prvom polčase naši hráči, ako som už spomínal, dávali loptu niekedy až príliš rýchlo od nohy a trvalo im dlhšie kým dostali do toho správneho tempa. Obzvlášť Santi Cazorla niektoré situácie nevyriešil práve najlepšie, keď prihrával dosť nepresne. Ozil a Ramsey sa snažili podržať loptu a rozohrať, prvému menované sa to niekedy nedarilo a párkrát ľahkovážne stratil loptu. Aaronovi však všetko musím odpustiť, pretože inokedy bol zas suverénny a celý zápas bojoval. Olivier a Jack sa dostali už do spomínaných šancí – Oli dobre kombinoval a bojoval, no Jagielka ho strážil veľmi pozorne, Jack sa niekedy vytrácal, ale potom opäť zasiahol a zrýchlil hru. Vo všeobecnosti naša záloha nehrala zle, obrana Everton však fungovala veľmi spoľahlivo a Howard pochytal čo mal.
Druhú polovicu zápasu sme odštartovali v podobnom tempe v akom sme zakončili tú prvú – hrali sme okolo šestnástky súper a snažili sme sa prelúskať jeho obranou. Everton naše obliehanie prerušoval brejkmi, no zakončoval ich zväčša strelami z väčšej diaľky a Wojta si s nimi poradil. V rozpätí 50. a 55. minúty sme mali 2 sľubné šance – najprv Santi z bezprostrednej blízkosti nedokázal v záklone usmerniť hlavou loptu do siete a potom sa Aaron dostal po centri Gibba k voleju, no ten Howard pri tyči kryl. Myslím, že sme na pílu v tej chvíli tlačili dostatočne, chýbalo nám vo finále aj troška šťastia.
Arsene cítil, že sa láme chlieb a potrebuje zvrátiť zápas v náš prospech a tak sa odhodlal k netradičnému trojitému striedaniu. V 68. minúte poslal na ihrisko namiesto Ramseyho, Wilshera a Cazorlu – Flaminiho, Walcotta a Rosického. Boss ukázal, že keď treba, vie byť odvážny a ochotný urobiť rázne kroky – striedanie sa mu totižto vyplatilo. V 80. minúte Rosa potiahol loptu, zdvihol hlavu a poslal pas do šestnástky, ktorý hlavou na päťku sklepol Walcott – Giroud sa aj vďaka nedovolenému zákroku k strele nedostal, no za ním číhal Mesut Ozil a ten sa zblízka nemýlil. 1-0 pre Arsenal.
Rosa ukázal prečo je stále tak veľmi ceneným hráčom – nebojí sa zrýchliť hru, potiahnuť loptu a poslať ju tam kam treba, aj keď sa nemusí jednať o najjednoduchšie riešenie. Každý hráč našej zálohy má svoj špecifický štýl a aj preto sa to tak celé dobre sleduje – a hlavne preto majú súperi po takýchto striedaniach veľký problém.
Ďalším ofenzívnym pozitívom je kvalitný výkon Thea. Dnes sa nedostal do brejku, ale mal super prvý dotyk, prihral na gól, presne centroval a nestrácal lopty, čo nám v záverečnom tlaku stále dávalo nádej.
Zápas sa skončil tak ako sa skončil, Everton vyrovnal, no my sme sa nevzdali a v snahe vyrovnať trafil v závere Giroud po strele ako z kanóna brvno.
Defenzíva:
Naša obranná štvorica odohrala zápas, v ktorom ich súper slušne preveril. Začiatok zápasu bol totižto v réžii Evertonu, no naša sústredená defenzíva urobila z jeho tlaku len štatistické číslo v držaní lopty. Mertesacker a Koscielny hrali výborne – Per bol pozične absolútne istý a Laurent dnes môže pokojne konštatovať, že Romela Lukaku ustrážil bez nijakých väčších problémov.
Wojta až na možno jedno zlé vyboxovanie chytal spoľahlivo, lebo Everton bol väčšinou prinútený na strely z diaľky, alebo horšieho uhla. Pri góle z 84. minúty mohol asi ťažko niečo robiť. Možno stáť bližšie k čiare? Každopádne Delofeou to trafil paráde, prudko a razom bolo vyrovnané.
Samotný gól však ukázal na jeden menší problém večera – a tým bol výkon krajných bekov smerom dozadu, ktorý nebol 100%. V ofenzíve sa Carlovi a Kieranovi darilo, no smerom dozadu parkrát zbytočne stratili loptu. Všetko vyvrcholilo pri góle, keď Gibbo nedostúpil Delofeou a ten mal dostatočný priestor na skórovanie. Treba povedať, že takéto bránenie v šestnástke je ťažké – vždy existuje riziko, ale keď proti vám stojí tak šikovný hráč, zrejme sa nedá robiť nič iné len ho brániť čo najtesnejšie a to Gibbs nespravil. Kieran je talentovaný a veľmi dobrý ľavý bek, ale v tejto chvíli by som možno doprial na základe toho, čo som doteraz videl, viac šancí Nachovi Monrealovi. Nie preto, že Gibbo spravil chybu – to sa môže stať každému, ale jednoducho preto, lebo Nacho podal v zápasoch, v ktorých hral, veľmi dobrý výkon smerom dopredu aj dozadu.
Mikel a neskôr aj Flamini odvieli na poste defenzívnejších záložníkov spoľahlivú prácu. Arteta ukázal, že má skvelý prehľad hry, a vždy keď bolo treba prenášal jej ťažisko. Nevyhol sa páru zaváhaniam – pustiť sa do tela s Romelom Lukaku nedopadne dobre ani pre oveľa fyzicky zdatnejších hráčov (Vidič vie svoje). Mathieu mi po príchode na ihrisko opäť urobil radosť jeho „komandovaním“, vie usmerniť hráčov aj bez toho, aby mal loptu.
Muž zápasu:
Veľmi ťažká voľba. Dnes nikto z našich radov výrazne nevyčnieval. Záložná rada nehrala zle, Oli sa vpredu snažil, defenzíva bola spoľahlivá. Ak teda mám vybrať niekoho z našich hráčov, tak potom to bude Mesut Ozil za gól a za momenty čírej futbalovej geniality, keď vymanévroval zo situácii, z ktorých zdanlivo nebolo ako vyjsť s loptou na kopačkách. Netreba však zabudnúť na Rosu a Thea, lebo tí z lavičky priniesli potrebné oživenie.
Moment zápasu:
Vyrovnávajúci gól Gerarda Deulofeua prišiel z čista-jasna a bol studenou sprchou pre každého, kto ešte oslavoval Ozilov gól.
Sklamanie zápasu:
Nerád sa opakujem, ale opäť to bude vyrovnávajúci gól Evertonu a trochu laxné bránenie Gibbsa, ktoré znamenalo, že sa body dnes delili.
Koho sledovať do budúcnosti:
Ak niekto príde z druhej španielskej ligy a po pár mesiacoch už preháňa obrancov v Premier League hore-dole zápas čo zápas, tak potom každý musí uznať, že ide o obrovský talent. Gerard Deulofeu sa javí ako ďalší klenot barcelonskej akadémie.
Myšlienka na záver:
Dnes sme odohrali dobrý zápas – nesklamali sme my a ani súper. Na oboch stranách sa hral pohľadný futbal a bod je zrejme spravodlivý. Veľa z nás bude určite smutných z toho, že sme nekapitalizovali na zaváhaniach našich bezprostredných prenasledovateľov, a že sme nezvýšili náš náskok na 7 bodov. Je to premrhaná šanca, ale netreba to brať tragicky. Náskok sme aj tak zvýšili, aj keď len o 1 bod. Nasledujúce dva zápasy proti ManCity a Chelsea nás skutočne preveria – ale moji drahí Gunneri, ja skutočne nevidím dôvod prečo by sme ich nemohli vyhrať. Takže COYG a snáď budeme na Vianoce oslavovať ešte väčší náskok ako tých 5 bodov.
/gunners.cz/
