Sklamanie. To je ten to pocit, ktorý po dnešnom zápase isto zavládol v mysliach všetkých Gunnerov. Prehra, strata prvenstva a slabší výkon, to všetko zanechalo nepríjemný dojem. Napriek tomu, sa Arsenalu podarilo úspešne kvalifikovať zo skupiny, ktorú právom každý nazval skupinou smrti. Dortmund, Neapol a Marseille boli súpermi, ktorí vzbudili rešpekt a vyvolali obavy. Po pár mesiacoch však môžeme skonštatovať, že sme náročným testom prešli a aj na jar sa môžeme tešiť na zápasy Champions League.
Výkon:
Dnes nebudem hodnotiť ofenzívu a defenzívu osobitne – nemá to veľmi zmysel, vzhľadom k tomu, že sme smerom dopredu toho veľa nepredviedli a celkovo sme sa snažili hrať skôr na výsledok.
Nastúpili v konzervatívnejšej zostave ako obvykle. Do zápasu od začiatku zasiahla stredová dvojica Flamini a Arteta, pričom Ramsey ostal na lavičke. Už z toho bolo jasné, že sa Arsenal bude snažiť hlavne kontrolovať hru a strážiť si výsledok. Prvý polčas prebiehal podľa našich predstáv – Neapol sa sem-tam dostával do šancí, ktoré ale nedokázal premeniť na gól, ako v prípade strely Pandeva a lobu Maggia. Okrem toho sa skoro „vyznamenal“ Wojta, keď pri rozohrávke nasmeroval loptu Higuainovi presne na hlavu, no ten ju do siete neprepasíroval. V 23. minúte si naopak vytvoril šancu Arsenal – Mesut Ozil skvele našiel na okraji šestnástky Flaminiho, ten posunul loptu do naľavo na Oliviera Girouda, no jeho strelu z uhla kryl brankár Cabral.
Celý prvý polčas sa niesol v duchu akejsi platonickej snahy Neapolu skórovať – tímu spod Vezuvu chýbala iskra a moment prekvapenia a Arsenal ho bránil v podstate bez väčších problémov. Tím z Londýna hral svoju hru, a aj keď tam bolo pár hlúpych strát, boli úseky, keď mal loptu na svojich kopačkách výhradne on. Z predvedeného výkonu som mal pocit, že sme si jednoducho nechceli pripustiť inkasovanie skorého prvého gólu, ktorý by Neapol mohol naštartovať a nás výrazne ohroziť. Všetko to bolo o obozretnosti a nevystavovaní sa zbytočnému riziku. Bolo cítiť, že v hlavách hráčov je akási brzda – všetci vedeli čo im stačí na postup a to je v športe vždy zradné.
Druhý polčas z našej strany otvorila strela Ozila, ktorá sa však neujala. Neapol na nepriaznivý vývoj reagoval striedaním, Pandeva v 57. minúte vymenil Insigne. Ten o sebe dal vedieť hneď o minútu, keď pätičkou uvoľnil Armera, no ten rútiac sa sám na bránu zvolil nelogické zakončenie placírkou a Wojta jeho pokus zlikvidoval. Po tejto šanci sa Neapol začal dostávať čoraz viac do hry –ich akcie začali mať oveľa nebezpečnejší priebeh a zdalo sa mi, že naši hráči odchádzali už aj fyzicky. V 67. minúte Boss poslal na ihrisko Aarona Ramseyho, ktorý vystriedal Santiho Cazorlu.
Zámer to bol rozumný, Aaron mal priniesť do stredovej formácie viac energie, no všetko sa zmenilo, keď si v 74. minúte prebral na hranici šestnástky loptu Higuain a z otočky pohotovo prekonal Szczesneho. Bolo 1-0 pre domácich a o pár minút na to, sa po druhej žltej karte predčasne porúčal z ihriska náš kapitán Arteta. K faulu len toľko, že podľa mňa to žltá byť nemohla, zákrok nebol hrubý a navyše sa udial pomerne ďaleko od brány. Maďarský rozhodca mu to však zrejme všetko „spočítal“ a tak Mikel nechcene oslabil svoj tím.
Pre Arsenal nastalo krušných pár minút, no myslím, že nám trochu pomohlo, že Neapol sa podivne uspokojil, akoby sa spoliehal na priaznivý výsledok z Marseille. My sme nezaháľali a využili to – chvíľami sa nám darilo držať loptu, aj keď to v 10 nebolo jednoduché.
Zápas uzavrel v poslednej minúte gól Callejona – tomu sa podarilo prelobovať Wojtu a stanoviť tak výsledok na konečných 2-0. Nič to však nezmenilo na fakte, že Arsenal v skupine F uspel a nakoniec sa mu podarilo postúpiť.
Muž zápasu:
Dnes nás hráči nepotešili peknou hrou alebo gólmi, z našej strany to bol hlavne boj. A mne sa ako najväčší bojovník javil Flamini. Mathieu behal, prihrával, bránil a párkrát sa veľmi dobre zapojil do ofenzívy. Škoda, že rozhodca, ktorý mal inak veľmi prísny meter, neodpískal zákrok, ktorý bol naňho spáchaný na okraji šestnástky Neapolu.
Moment zápasu:
Príchod Lorenza Insigneho na ihrisko. Domáci miláčik rozpohyboval celý svoj tím, Neapol bol zrazu oveľa nebezpečnejší a sám Insigne stál na konci viacerých akcií.
Sklamanie zápasu:
Náš výkon smerom dopredu. Nedokázali sme efektívne prekonávať neapolský presing a do šancí sme sa dostávali len sporadicky. Trojica Ozil, Rosický a Cazorla neponúkla nič „naviac“ a tvrdo makajúci Oli sa nedočkal potrebnej podpory.
Koho sledovať do budúcnosti:
Rodák z Neapola, Lorenzo Insigne, je rozhodne budúcnosťou klubu spod Vezuvu. Rýchly, technický hráč, s kvalitným zakončením má všetky predpoklady na to, aby nadviazal na klubovú legendu Diega Maradonu a zapísal sa do histórie Partenopei.
Myšlienka na záver:
Skupina F sa dočkala vyvrcholenia, ktoré ako keby bolo napísané vo hviezdach. Veď po prvýkrát v histórii CHL sa stalo, že zo skupiny nepostúpil tím, ktorému sa podarilo získať 12 bodov. Arsenal prešiel skúškou ohňom, skutočnou skupinou smrti.
Áno, dnešný výkon zanecháva na celom úspechu čiernu škvrnu, ostáva teda len dúfať, že sa bude jednať o výnimku a v sobotu sa nám podarí s ManCity uhrať priaznivý výsledok, pretože ak si zachováme skvelú formu v lige, nevidím najmenší dôvod, prečo by sme nemohli postúpiť aj cez osemfinále – aj napriek tomu, že po odsunutí na druhé miesto budeme čeliť jednému zo skupiny Bayern, Barca, Real a Atletico Madrid.
COYG!
/gunners.cz/
