Blogy v poslednej dobe rastú ako huby po daždi, ale nebojte sa, tento nebude o našom bývalom, nenávidenom a teraz už aj titulom ovenčenom kapitánovi či prestupovej politike, ktorá je tŕňom v pätách „aha, ako to robí ManCity a Barcelona„ fanúšika. V dnešnom vydaní „AFC v číslach“ sa pozrieme bližšie na „Wengerove roky“ a skúsime prísť na to, čo spôsobilo zhoršenie výsledkov Arsenalu od sezóny 2005/06.
Ak sa ešte pamätáte na môj posledný blog, tak v ňom sme sa dozvedeli, že pod Arsénom Wengerom prišiel Arsenal k stabilnejším výkonom (prvá štvorka v lige a účasť v Lige Majstrov) a zlepšil obrannú aj útočnú hru (počet vstrelených a inkasovaných gólov) v dlhodobom horizonte (od roku 1975). Ako som však očakával, niektorí gooneri začali poukazovať na zhoršenie sa situácie od sezóny 2005/06, odkedy Arsenal už nesiahol vyššie ako na tretie miesto. Myslím si, že fanúšikovia sú až príliš ovplyvnení letným prestupovím obdobím a zabúdajú na to, že ešte v januári sme bojovali v štyroch súťažiach (bohužiaľ hráčom možno zlyhala psychika, ale aj oni sú len ľudia) a napríklad aj na to, že manažér, ktorý dokázal vyhrať ligu bez jedinej prehry asi nie je obyčajným manažérom a pustiť ho k vode by asi nebolo úplne košér. Ale dosť bolo slov, pusťme k slovu moje obľúbené čísla.
Čo mohlo teda spôsobiť ten úpadok Arsenalu? Predpokladajme, že Wenger netrpí nejakou z tých stareckých chorôb a tak obrátim svoje úsilie na vonkajšie vplyvy. Minulý týždeň sme spomínali zvýšenie konkurencie a prechod na nový štadión, čo znamenalo prechod na politiku „nekúpime hviezdu, vychováme si ju“. V poslednej dobe som počul aj názory o tom, že štadión samotný už nie je tím, čím bývalo Highbury a teda naši hráči už nie sú tak poháňaní fanúšikmi. Pozrel som sa preto bližsie na počet získaných bodov z domáceho prostredia (od príchodu Wengera):
Ako je jasne vidieť, v dlhodobom časovom období tam nejaké extra veľké výkyvy nie sú, skôr je zaujímavé to, že v dvoch sezónach, keď sme vyhrali titul (2001/02 a 2003/04), sme získali veľa bodov na ihriskách súpera. Pri zisku titulu v seóne 1997/98 to ale neplatilo, počet bodov z ihrísk súpera bol na úrovni tých z poslednej sezóny. Nemyslím si teda, že trpíme nejakým „Emirates syndrómom“ alebo že je náš nový štadión zakliaty. Skôr ide o súhru náhod, či skôr toho ako sa mužstvu darí celkovo a nie len tým, ako hráme doma.
Počet bodov, ktoré Arsenal získal v jednotlivých sezónach a počet bodov, ktoré potreboval k titulu víťaz Premier League je zobrazený v ďalšom grafe:
Opäť by som nepovedal, že Arsenal sa nejak výrazne zhoršil, napríklad v sezóne 2007/08 získal 83 bodov, čo je za 14 rokov tretí najlepší výsledok, pričom v roku 1998 nám stačilo k zisku titulu 78 bodov. Zisk bodov zo sezóny 2007/08 by nám posledú sezónu stačil na titul (mužstvo sa odvtedy výrazne nezmenilo). Akurát roky pred a po prechode na Emirates a Wengerova prvá a posledná (zatiaľ) sezóna boli na body chudobnejšie (pod 70 bodov). Ale napríklad v sezóne 2005/06 sme mali hráčov ako Henry, Bergkamp, Toure, Lehmann či Hleb a hrali sme finále Ligy Majstrov a predsa sa výsledok v Premier League nedostavil (67 bodov). Možno teda aj to, že sme poslednú sezónu hrali na toľkých frontoch, malo za následok únavu hráčov a následný neúspech. A možno to bolo v tom, že boli Robin, Cesc a Thomas väčšinu sezóny zranení. Nebral by som preto naše neúspechy až tak vážne, bez zranení by to minulý rok mohlo vyjsť. Kto vie?
Čo si myslím ja, že najviac vplýva na „zhoršenie“ umiestnenia v lige, a tým sa vraciame k úvodu, je zvýšenie konkurencie (naposledy som spomínal nástup Chelsea v roku 2003 a ManCity v posledných dvoch rokoch). Navyše, zlepšili sa aj mužstvá nebojujúce o titul a to má podľa mňa takisto nezanedbateľný vplyv. Čím je viac ašpirantov na titul, tým je menšia šanca titul vyhrať, čím viac konkurencieschopných mužstiev sa nachádza v strede ligovej tabuľky, tým väčšia je šanca, že nám pár bodov ukradnú.
Ale na to, čo robí konkurencia lepšie ako my a čo nie, sa pozrieme až nabudúce. Au revoir!
/Dodes/
