Keďže sa nám tu v poslednej dobe rozmnožili blogy, ktoré Arsenal po (naozaj) nezvládnutom konci minulej sezóny a „nezvládnutom“ letnom prestupovom období (ktoré má síce k ideálu zatiaľ ďaleko, ale napríklad taký Gervinho, hoci ešte nemá meno hráča extratriedy, no má jeho schopnosti, Oxlade-Chamberlain je megatalent vraj väčší a určite univerzálnejší ako Theo a Campbell je síce „iba“ z Kostariky, ale stačí sa pozrieť trebárs aj na tohtoročný Copa América a človek zistí, že kvalita na „novom“ kontinente už nie je výhradnou doménou dvoch obrov, ktorým na severe občas sekunduje Mexiko a na juhu Uruguaj) odsúvajú z boja o titul, napíšem k tomu niečo aj ja, „zaslepený optimista“. Veď aj po odchode Titiho bola kritizovaná Wengerova „neschopnosť“ v prestupovej politike, keď dotiahol ako jeho náhradu „iba“ Eduarda (presne si spomínam na komentáre, že tento hráč dáva góly iba z 5-ky, na Premier League nemá, lebo je malý a hral len v Chorvátsku a videá na youtube o ničom nehovoria, lebo nastrihať sa dá hocičo – hoci práve na tých videách bolo vidieť jeho neuveriteľnú schopnosť premieňať šance, ktorú ukazoval aj v Premier League až do futbalového zločinu mäsiara z Birminghamu). Samozrejme, príchod fyzicky disponovaného stopéra je nutný a ja dúfam, že v drese s kanónom sa objaví aspoň ten jediný mne sympatický aktívne hrajúci futbalový Nemec. Ale nechcem rozoberať zlyhanie, či nezlyhanie Le Professeura na prestupovom trhu, keďže trh ešte nezavrel svoje brány, chcem sa na problém pozrieť z inej strany. Chcem sa pozrieť na to, aký by mohol byť Arsenal, ak ho predsa len opustí stále ešte Wengerov „milovaný syn“ Cesc, ale tiež ten „nevďačný syn“ Samir.
Tak na úvod môj osobný pohľad. Mne prídu všetky blogy venované odchodu týchto dvoch veľmi nespravodlivé voči ostatným našim hráčom. Dobre, Cesc je v tomto systéme takmer nenahraditeľný, ale keď sa niekto nedá nahradiť, môže sa modifikovať systém. Navyše už minulá sezóna ukázala, že hoci Cesc je hráč, ktorý dokáže zdvihnúť výkon mužstva aj o 50 %, to už nie je na ňom až tak závislé, ako bolo predtým. A tiež do pozície esenciálneho stredopoliara sa stále viac a viac tlačil malý zázrak Jack.
Na druhej strane, Samir až tak veľa ako Cesc pre mužstvo ani jeho systém neznamenal, veď sám si v ňom nevedel poriadne nájsť svoje miesto, jeden zápas zažiaril ako krídlo, v inom zápase vyhorel ako stredový záložník a naopak. Pričom podľa mňa oveľa lepšie zápasy odohral na krídle so Cescom v strede, no on sám sa stále tlačil do stredu. Minulú sezónu mal síce zhruba od novembra do februára svoje najlepšie obdobie v Arsenale, ale potom sa znovu vrátil k svojej „rutine“ z predošlej sezóny, ktorá ho stála účasť na MS.
A neviem, či ste si všimli, ale nástup tej nekonečnej hádzanej s vláčením lopty z krídla na stred a späť, bez akejkoľvek snahy zakončiť, prišiel hlavne po jeho príchode. Bolo to veľmi dobre vidieť napríklad na Rosovi, ktorý pred zranením dokonale zapadal do štvorice Hleb-Flamini-Fabregas-Rosický, no po návrate si už miesto so svojou hrou nedokázal nájsť. Áno, treba počítať aj s tým, že dlho hľadal formu, ale aj keď ju už mal, stále mu nejako nešla súhra. Tomáš bol totižto zvyknutý na rýchle kombinácie s vírivým pohybom a zrazu bol zašitý niekde na kraji a mohol čakať, či sa k nemu dostane lopta po sólových exhibíciách v strede poľa. Keď aj k nemu prišla, tak ju obvykle na prvý dotyk odohral, lebo bol tak zvyknutý, lenže teraz k nemu nechodila až tak často, ako keď pôsobil ako súčasť H-F-F-R. Nevravím, že by to bola chyba priamo Samira, bolo to tým, že Arsène veľmi prispôsobil hru dvom hráčom, ktorí sú teraz na odchode (čo bolo logické, keďže išlo o hviezdy tímu), pričom ja si stojím za tým, že to bol práve Samir, ktorý bol katalyzátorom tej nekonečnej hádzanej.
Takže odchod našej najhviezdnejšej dvojice môže byť novým impulzom pre hru Arsenalu. Ak sa Arsènovi dá niečo naozaj vyčítať, tak je to jeho prílišný sentiment voči hráčom, ktorí si to nie vždy úplne vážia (ale potom zisťujú, o čo prišli.. že, Alex!). Z neho vyplýva istý konzervativizmus a menšia ochota robiť radikálne kroky. Preto výraznejšie zmeny štýlu prichádzajú až vtedy, keď je do toho Le Professeur dotlačený. Stalo sa tak po odchode Titiho, keď prišiel silný nástup H-F-F-R, stalo sa tak po odchode H a F, keď prišiel prechod na systém 4-1-2-2-1 postavený na Cescovi. A stane sa to podľa mňa aj teraz. Ale na druhej strane, ten jeho konzervativizmus sa prejavuje aj v tom, že tá zmena nie je nikdy úplne neplánovaná. Príchod nových, oveľa priamočiarejších hráčov ako sú Gervinho, Ryo a AOC, ku ktorým treba pripočítať samozrejme Thea a Andreya, ktorým tiež vyhovuje viac priestoru, to môže znamenať postupný návrat k dynamickému štýlu hry, nie nepodobnému štýlu hry spred 6 a viac rokov, ktorý bol taký úspešný. Aj Wenger si musí uvedomovať, že experiment so „španielskym“ Arsenalom očividne nevyšiel a bez Cesca a Samira (a Denilsona.. to bol vtip :D) ani nemá opodstatnenie. Keď k tomu pripočítam navyše stred zálohy s Jackom (kto iný má taký prechod do útoku, schopnosť prechádzať stredom poľa ako nôž maslom?), Rosom (písal som už vyššie a ukazoval to aj v príprave, v akom štýle hry je doma), Aaronom (treba mu dať čas, ale táto sezóna môže byť aj jeho), ktorých prechod do útoku je dostatočne dynamický a vedia veľmi rýchlo a presne poslať loptu na krídlo (viď Aaronov pas na Thea v prípravnom zápase tuším proti Malajzii) či kolmicu na hrot (Jack na Gervinha proti FC Köln). Uvidíme, či a akí hráči prídu ako náhrady za Cesca a Samira, ale nech je to Jádson, Mata či Hazard, všetko sú to hráči, ktorí spĺňajú vyššie napísané.
Preto si myslím, že tento rok uvidíme trochu iný Arsenal, ako to bolo v predošlých sezónach, že všetko pomaly, ale isto smeruje k zmene, ktorá bola plánovaná už dávnejšie. Samozrejme, problémov je ešte veľa, ale nevidel by som ich až tak tragicky a neriešiteľne, treba však aj veriť hráčom, ktorých máme, lebo tí, ktorých som už spomenul, ale aj Poliaci v bráne, Verminátor, Alex „Only One“ Song a samozrejme (takmer isto) nový kapitán Robin si nezaslúžia, aby sa hovorilo, že bez tých dvoch, ktorí odchádzajú, už Arsenal nemôže mať tie najvyššie ambície.
/daemonallburn/
blog vyjadřuje osobní názory autora
