Je to trend dnešnej doby, keď ľudia chcú žiť svoj život viac vo virtuálnej realite ako v reálnej skutočnosti. Prispôsobujú sa tomu media a čo raz viac je dôležitejšie koľko kliknutí má daný článok než jeho obsah.
Kto to, ale je fanúšik zo sociálnych sietí? Pre týchto “fanúšikov” je najdôležitejšie mať pozitívnu karmu a veľa lajkov. Aj preto prispôsobujú svoj názor aktuálnemu trendu a s obľubou nazývajú svojich oponentov stádom či ovcami. Často používajú v diskusiách nick. Veľmi neradi sú keď im niekto pripomenie názor z minulej doby, ktorý je odlišný od ich súčastného stanoviska.Samozrejme majú vždy pravdu. Svoje “bohaté” skúsenosti získali na počítačových hrách a preto nemajú problem poradiť manažérom ktoréhokoľvek klubu. Tak isto sa aj perfeknte vyznajú v prestupoch. Atmosféru zápasov poznajú z dokonalého zvukového system domáceho kina. Prekvapiť ich nemôže nič a v diskusiách majú na pomoc hneď niekoľko podobných odborníkov, ktorí trávia čas na internete. Možno je to trend, ale ja si myslím, že nič nedokáže nahradiť reálny zážitok. Keď si jednoducho možem povedať tam som bol a zažil som to. Nie nadarmo jedno z prísloví hovorí, že je lepšie raz zažiť ako stokrát počuť. Preto moje skromné doporučenie je pre týchto fans je, aby občas zbehli pozrieť aj na dedinskú ligu alebo ako hovoria moji priatelia z poza rieky Moravy na okresní přebor. Tam sa dá zistiť, že naozaj v každom time nehrá Ronaldo alebo Messi, ale Jano, Jožo či Jirka.
Ja mám obrovské šťastie, že som stretol ľudí, ktorí fandia Arsenalu viac než 50 rokov. Bolo neskutočné ich počúvať pri sledovaní filmu 89 ako boli pri tom. Ako aj v tej dobe absolvovali takmer všetky zápasy kanonierov. Po otrasnom zápase na Swansea minulú sezónu, si chvíľu ponadávali, ale potom sa celú dlhú cestu bavili už o najbližšom zápase a na ten nevydarený sa veľmi rýchlo zabudlo. Po zápase s Evertonom som v nemom úžase sledoval staršiu pani, ktorá na pohyb potreboval oporu ako hrdo kráčala v drese Arsenalu, lebo jej tím práve vyhral. Fanúšikovia na ostrovoch naozaj stoja za heslom, ktorí si mnohí dávajú na Facebook. Sú naozaj hrdí na to komu fandia a priznávajú sa k svojmu klubu aj keď sa mu práve nedarí. Aj tu poznám veľa ľudí. Ktorí fandia klubu, ale ešte neboli na majstrovskom zápase, lebo zohnať lístok nie je jednoduché. Naozaj tu nestačí napísať na support a lístky Vám Dan pridelí.
Ja noazaj veľmi nerozumiem prečo niekto sleduje zápas len preto, aby čakal na chybu v širokej komunite neobľúbeného hráča a bol prvý kto to napíše na sociálnu sieť. Mám dojem, že veľa ľudí má radosť z negatívnych správ. Týmto trendom idú už dlhšiu dobu aj média. Pre mňa je dôležitejšie jedno srdečné potrasenie rukou ako tisíc virtuálnych potľapkaní po ramenách.
Prajem Vám veľa skutočných zážitkov, ktoré budete nosiť v srdci a v hlave, lebo skutočný fanúšik prežíva zo svojim klubom nie len víťazstvá, ale aj porážky.
