Vypadli sme už aj z FA Cupu a ostáva nám už “iba” naša domáca Liga, kde vieme uspieť. Výhodou ozajstného fanúšikovstva je, že keď raz niekomu fandím, budem mu fandiť aj o 20 rokov. Čím dlhši budeme čakať na ďalšiu trofej, o to krajši potom bude jej získanie. Aj keby sme nakoniec tento rok nič nevyhrali, ponúkla nám sezóna 2010/2011 doposiaľ veľa svetlých okamihov, na ktoré veľmi rád budem spomínať. Medzi najpamätnejšie patria asi zápasy proti Chelsea a B*rcelone. No dosť sentimentálnosti. Sezóna ešte neskončila. Na troch frontách sme bitky prehrali, čaká nás však posledná, ktorá rozhodne o celom výsledku tejto vojny.
X Carling Cup – Final
Cesta do finale určite nebola obzvlášť náročná. Vyhli sme sa silým tímom, prešli tak vcelku ľahko až do semifinále. Tam sme trošku tŕpli, keď bolo v druhom zápase po prvom polčase stale 0-0. Avšak následná trojgólová paráda nám zaručila vstupenku na Wembley.
27.03.2001 Wembley
Bol som presvedčený o víťazstve. Znelo to tak pekne, vyhráme po 6 rokoch trofej, ktorá nás naštartuje k ďalším úspechom. No vo finale ide o niečo celkom iné. Tu nerozhodujú papiere, tu rozhoduje výkon 11 hráčov na oboch stranách. Majú 90 minút na to, aby ukázali, čo sa v nich skrýva. Začali sme dosť ustráchane, čo sa však dá odpustiť vzhľadom na fakt, že dosť našich hráčov vo Wembley ešte nehralo. Žiaľ z tejto našej neistoty pramenil aj prvý gól. Ten nás našťastie nakopol a “Big thanks to Robin”, že vyrovnal z takejto pozície. Začali sme dominovať a ukazovať, kto chce trofej vyhrať. Výkon Jacka či Samira azda ani netreba komentovať. V tom zápase nás oni dvaja ťahali po celých 90 minút. Všetko sa schyľovalo k záverečnej búrke v pokutovom území Bena Fostera, Arséne vytiahol najlepších hlavičkárov z lavičky. Keby sa nám aj nepodarilo dať gól, ešte vždy tu bola nádej predĺženia. Potom to však prišlo. Osudová chyba, malý skrat v komunikácii, drobná nerozhodnosť Koscielnyho, ani sám neviem, ako to mám nazvať. Martins dostal naservírovanú loptu priamo pred bránu, čo mohlo nasledovať? Birmingham nás vysmial, pár jeho hráčov satiricky vrazila do Laurenta a nám ostali už len oči pre plač. Na následné otočenie sme nemali dosť síl, nemali dosť času a asi ani sebadôvery. Táto chyba nás žiaľ stale trofej a dobrú náladu toho dňa.
X Champions League – Last 16
Po prehre s B*rcou sa okolo nás akoby roztrhlo vrece s kritikou. Tá je po takomto zápase určite na mieste, no keď sa už niekto či niečo kritizuje, tak nech to je oprávnené. Mnohí, samozrejme prevažne fanúšikovia The Gunners (mňa nevynímajúc), začali nadávať na rozhodcu. Ďalšia skupinka ľudí si dopodrobna rozobrala našich hráčov a ich vyhlasuje za zodpovedných. Nakoniec tu máme aj poslednú, tretiu družinu futbalových priaznivcov, ktorým sa nepozdávala taktika a predzápasové slová pána Wengera.
Náš príbeh v Champions League začína dňa 16.02.2011 na Emirates Stadium. Arsenal má v tejto sezóne naozaj vysoké ambície a jednou z nich je bezpochyby aj jazda v Lige Majstrov. Osud nám, žiaľ, dožičil to “šťastie”, že sme sa hneď v osemfinále najprestížnejšej európsekj súťaže mali stretnúť s Kataláncami. O ich sile nemožno pochybovať. Xavi, Iniesta, Messi, Villa…to všetko sú veľké futbalové mená. B*rcelonské úspechy z minulých rokov ani nespomínam. A proti tomúto tímu sme sa mali postaviť. Arsenal s podobným herným štýlom a technikou, bol však stale považovaný za outsidera. Všetci sme dobre vedeli, že nás najprv na Emirates a o pár týždňov neskôr aj na Nou Campe čakajú poriadne krušné chvíle.
1.zápas
Atmosféra by sa dala krájať. Na vypredaný Emirates Stadium bola v tom okamihu ozaj radosť pozerať. Všetci fanúšikovia mávali vlajkami a spievali. A vtedy to prišlo. Hráči pomaly vyšli z tunela a zoradili sa pred zvučkou LM. Čo ma vtedy napadlo? Uvidel som všetkých The Gunners s odhodlaním v tvári, pokojným výrazom (azda len Samir sa potmehútsky usmieval). Možnože poznáte ten pocit, keď sa vtedy rozhliadnete po všetkých hráčoch a poviete si: “Dnes to zvládneme.” Presný takéto niečo čarovné azda až duchovné som mal naposledy v mysli pred úvodným výkopom zápasu proti Chelsea. Znie to možno trochu hlúpo, ale skrátka som vedel, že to dokážeme. Bolo mi jedno, že to je Chelsea alebo Barcelona. Cítil som, že dnes je to deň Arsenalu. A od úvodného hvizdu až do poslednej minúty som názor nezmenil.
Le Professeur to skvele namiešal. Zostava bola skvelá, ale o nejakej zmene v nej azda nikto nepochyboval. Presne týchto 11 hráčov malo v daný deň vystúpiť na trávnik. A zrazu akoby každý jeden Kanonier vedel, čo má robiť. Akoby každý jeden vedel na millimeter presne, kde má stáť. Arséne sa poučil s minulého roka, keď sme sa veľmi hrnuli vpred a dostali doma 2 góly cez otvorenú obranu od Ibrahimoviča. V odvete na Nou Campe sme takisto boli veľmi rozhádzaní. A tak sme si čakali na Kataláncov pred vlastnou bránou, zhustili stred poľa a odkryli krídla, kde nie sú až tak nebezpeční. Po jednej nevydarenej offisideovej pasci sme žiaľ dostali gól. B*arcelona stale hrala svoju hru a my tiež. Stále sme čakali na ten správny moment a vyrážali do brejkov. Úspech sa dostavil v posledných chvíľach. Tu treba pochváliť najmä inteligenciu RvP, ten to urobil parádne. Nachytal Valdésa na hruškách a o pár minút neskôr dokonal dokonalý obrat Arshavin. Za posledných pár sezón to bol určite jeden z najkrajších zápasov aké som u Arsenalu videl. Porazili sme FCB. A preto sa deň 16.02.2011 navždy zapíše d kroník Arsenalu.
2.zápas
Mnoho sa navravelo o tom, že B*rca bola ten deň lepšia. A to uznávam. No stojím si za svojim názorom, že Wenger vedel, čo robí. Účel svätí prostriedky – to si povedal Wenger. Mnohokrát mu bolo vyčítané, že Arsenal FC umiera na krásu a Arséne na ňu nechcel umrieť znova. A tak zvolil daný štýl hry. Hrali sme defenzívne a čakali, no bola to správna taktika. S nimi sa nedá hrať otvorený futbal (viď Real Madrid, keď zlízol 5 gólov). A tak aj keď nás prehrali, všetko šlo podľa plánu. S postupným slabnutím bolo našou úlohou stale hroziť vpredu a útočiť. Za stavu 1-1 som bol presvedčený o našom postupe. Prišiel však zlom. Ako Arséne povedal, vymyslené vylúčenie van Persieho zničilo celý zápas. Tu to Bussaca, či ako sa volá, poriadne pokašľal a pokašľal tak našu šancu postúpiť cez azda najsilnejší tím sveta. Ďalšie góly od Kataláncov boli azda už len “otázka času”. Takto sme teda dosť smutným spôsobom vypadli aj z Ligy Majstrov.
X FA Cup – Last 8
Prvé kola boli dosť roztržité. Hrali sme síce vo väčšine prípadov s béčkovou zostavou, no aj tak. Tí hráči by mali ukázať, že majú na to hrať v Arsenale. A to v každom zápase, či ide o Leeds či o B*rcelonu. Mohli sme sa snažiť rozstrieľať súpera a poslať ho domov s výpraskom, no my sme chceli postúpiť “bez snahy”. S Leedsom to bolo ozaj nervydrásajúce, našťastie sme to dotiahli aspoň an odvetu a tam boli jednoznačne lepší. S Huddersfieldom tiež žiadna sláva, no tam sme postúpili hneď. Proti Leyton Orientu sme sa taktiež málo hýbali, chýbala koncentrácia, zanietenie a finálna myšlienka. V následnej odvete to však už bola iná kava. Výsledok 5-0 bol viac ako presvedčivý.
Žiaľ, neúspechy v CC a LM nás dostatočne nenakopli. Postavil sa nám Manchester so 7 obrancami a my sme prijali jeho hru. Boli sme lepší, ale ako som už raz povedal, futbal sa hrá na góly a víťazstvá, nie na fakt, kto bol lepší a zaslúžil si vyhrať. Nevedeli sme sa presadiť a keď sa nám to už aj podarilo, van der Sara len veľmi ťažko prekonať dalekonosnými strelami. Vychytal, čo sa dalo, azda aj nemožné. Následné chyby v obrane (najprv Djourou a neskôr Gibbs) nás postavili do stavu 2-0, kde už len ťažko niečo vymyslieť. Mne osobne sa veľmi páčila práca Koscielnyho, ktorý raz parádne založil akciu a aj zakončil. Takisto skvelý výkon Almunia, nejeden z tých zákrokov bol akoby z ríše snov. Vpred nás ťahal najmä Wilshere a Nasri, no to nestačilo. Bolo tam málo pohybu. Diaby, Arshavin či Denilson to kondične nezvládli. Oživením bolo striedanie Ramseyho, opäť som sa utvrdil v tom, že ten chlapec má niečo do seba! Z neho bude ozaj veľký hráč. Následné zranenie Johana a dohrávanie v 10-tich náš dlhoočakávaný záverečný tlak zrušili. Man Utd sa teda dôslednou hrou a trpezlivosťou prebojovali ďalej. My sme vypadli za 2 týždne už z 3 súťaže.
? Premier League – 2nd position
Sen o Quadruple sa nám rozplynul a pomaly sa nám roplýva aj sen o akejkoľvek trofeji. No ja si myslím, že je čas to zastaviť. Druhé miesto v Lige, 3 body na United a k tomu zápas k dobru, to sú na stred marca ideálne parameter pre víťazstvo. Sme v skvelej pozícii a až teraz prišiel čas ukázať posledné zvyšky našich síl a vydať sa tak na záverčnú časť našej púte. Hráči budú jedného dňa rozmýšľať, prečo to vtedy nevyhrali, prečo sa vtedy vo finale nedohodli, kto tú loptu vezme, prečo ho vylúčili, prečo sme nemali dostatok síl poslať Červených diablov do pekiel. V tej chvíli možno budú vedieť, čo by urobili inak. No dnes to nevedia. Vedia len, že nasledujúca zastávka je West Brom a už tam treba nechať na ihrisku srdce. Ak to urobia v nasledujúcich zápasoch, ktoré budú pre nás ozaj ako pohárové, tak titul v Premier League je náš. Neverím, že na to nemajú.
Posledné rozhodujúce bitky sa pomaly blížia a verím, že zašlá sláva opäť raz zavíta na Ashburton Grove. Preto rytieri Arsenalu, vyzývam Vás, povstaňte a zvíťazte!
(článok vyjadruje osobné názory autora)
/Ljungberg 8/
